9.kapitola/Šampón

0 0 0
                                    

Práve som bola kúpiť Šampón zo zelenou farbou.
Luna so Samanthou sa mi rozhodli pomôcť,takže šli do drogérie somnou.
Strávili sme v nej asi necelých 20 minút,pretože sme sa nevedeli rozhodnúť,že ktorú farbu.
Teda samozrejme,že sme mali vybratú farbu,ale zelených farieb tam bolo neuveriteľne veľa,takže sme sa nemohli rozhodnúť,že ktorá by bola tá správna.
Nakoniec sme sa teda rozhodli pre farbu akú mal Joker.
,,Naozaj bude ten idiot vyzerať ako Joker,"podotkla Samantha,keď sme vyšli z drogérie a ešte hodnú chvíľu sme pozorovali krabičku,v ktorej bola uložená zelená farba.

,,Myslíte,že sme vybrali naozaj správnu farbu?",obrátila som sa na obe baby,ktoré len súhlasne prikývli.
,,Určite hej,veď on si tu pomstu ešte užije,"poznamenala Luna a ja som sa len zamyslela.
No ani chvíľu nebudem váhať,pretože som rozhodnutá to spraviť a okrem toho rozhodla som sa pre túto vec.
Chcem sa mu pomstiť a dokázať mu,že sa ho nebojím,pretože už niesom to dievča,ktoré bývalo na základnej škole.
Už niesom tá,ktorá mu neodolala a okamžite mu podľahla.
Teraz som iná a už nenamotá má tak,ako má namotal predtým.
Ja jednoducho sa mu ubranim a odolám jeho prekliate sexy telu.

Keď sme vyšli z nákupného centra,tak sa každá pobrala domov.
Bola som rada,že už mám voľný deň,pretože škola dnes skončila skôr kvôli tréningu basketbalistov.
Zajtra tak isto končíme skôr,takže budem mať viac času vykonať pomstu.
Už sa neviem dočkať na ten pocit,keď ho uvidím zo zelenými vlasmi.
No neviem ako mu tie vlasy zafarbí,pretože on má dosť tmavé vlasy,takže buď to bude poriadne tmavo zelená,alebo skôr taká no.
Veď uvidím.

Keď som sa vrátila domov,tak som si šla dať okamžite sprchu.
Potrebovala som sa uvoľniť a okrem toho som aj tu sprchu potrebovala.
Začínam si pomaly aj zvykať na to,že tu žijem,ale nikdy si nezvyknem,že môj spolužiak je ten,ktorý mi najviac ublížil.
Najviac mi však záleží na tom,aby som mala pokoj a mohla prežívať rok bez akýkoľvek problémov,no teraz už viem,že moje predstavy sú len bujnou fantáziou.
Alebo teda skôr môžem to vyriešiť tým,že sa mu tak pomstím,že on to vzdá a prestane s tým.
No on taký nieje,pretože on sa pomstí každému,kto ho naštve,alebo mu stojí v ceste.

On má príliš veľké nároky a už len kvôli tomu ako vyzerá,tak sa s ním vyspí každá,s ktorou sa spozná.
No ja som taká nebola.
Nikdy som s ním nespala len kvôli tomu ako vyzerá.
Chodili sme spolu dosť dlho,pretože som verila tomu,že mu na mne naozaj záleží.
Tak veľmi som mu dôverovala.
Milovala som ho.
Ale teraz vo mne zostala len nenávisť voči nemu chcem ho za to pomstiť,aby si uvedomil,že ja niesom nejaká hračka.
Nebudem bojovať o to,aby si to uvedomil,len urobím to,čo si zaslúži.

Len do som výška zo sprchy,tak som si šla hneď na seba prehodiť voľné oblečenie,pretože dnešok strávim len doma.
Po dnešku sa mi absolútne nechce nikam chodiť,pretože som strávila dosť veľa času v nákupnom centre a ešte som strávila dosť času nad rozmýšľam,že akú farbu vyberiem.
Snáď sa to podarí.
Myslím,že by balo,pretože mi pomôžu kamarátky a ja len dúfam,že ten idiot si teda nič nevšimne.

Prudko som sa hodila na posteľ a tvar zaborila do vankúša.
Chcela som sa trochu uvoľniť,lenže sa to nedalo.
Príliš som sa vrtala v tom,že by som mu najradšej vykrútila hlavu za to,aký je,ale myslím,že práve robím chybu.
Možno tá pomsta je zbytočná vec,pretože to všetko len zhorší a ja som nikdy takáto nebola.
No on mi spôsobil dosť bolesti,takže teraz mu to len vrátim.

Práve som sa prebudila na hlasné zvonenie zvonov.
Ach jasné,šak zvony na kostole práve oznamujú,že je 19:00 hodín večer.
Nenávidím to.
Počkať,ale spala som skoro 5 hodín.
No sakra,budem musieť ísť sa aj najesť,pretože sa cítim akási prázdna a nemám chuť do ničoho.
Opatrne som vstala z postele a ponaťahovala svoje telo,pretože to robím skoro vždy,keď sa prebudím.
Opatrne som zišla dole a na stole už bola pripravená večera.
,,Skvelé načasovanie,"poznamenala matka,keď som zbadala ďalšie veci na stole.
Boli tam sviečky,čo vlastne aj znamenalo,že to bola romantická večera.
Ach,sakra!Naši dnes majú výročie ich svadby.

,,Pardón,že ruším,ale prišla som si po niečo,pretože mám celkom hlad,"ospravedlňujúco som povedala a hneď schmatla nejaký toast,ktorý som už mala pripravený a okamžite si to nasmerovala do izby,kde som sa samozrejme,že aj najedla.
Práve som si uvedomila aj nejakú vec,ktorá by mohla ohroziť zajtrajší deň.
Zajtra majú u nás večerať Scottovci a keď sa vráti Alex z tréningu,tak to bude úplne v keli.
Hlavne sa nemôžem prezradiť.
Nemôžem to dať na sebe poznať.
Na večeri ani nebudem.
Buď budem spať,alebo pôjdem prespať ku kamarátke.
Vážne sa chcem týmto veciam aspoň na víkend vyhnúť....

Ďalšia časť.
Tak ako myslíte,že to dopadne?

Bezcitný Where stories live. Discover now