Bezcitný

44.kapitola/Láska a závisť

Práve sedím na jeho nohách a držím sa ho ako kliešťa.
Skoro každá baba,ktorá pokukuje po Alexovi si teraz niečo rozpráva.
,,Myslím,že závidia,"poznamenala Samantha a usmievala sa.
Očividne bola viac nadšená ako ja,lenže to asi nieje možné,pretože už dlho som nebola takto nadšená.

,,Tak nech závidia,pretože ja mám tu najkrajšiu babu na svete a nikomu ju nedám,"vysvetlil Alex a mi vtisol bozk na čelo.
Na to som sa len začervenala a znova som ho objala okolo krku.
Milovala som byť takto s ním.
Chýbalo mi to.
Už 2 týždne na nás takto všetci pozerajú ako keby to bol nejaký nový populárny film.
Takže je mi jasné,že každý len závidí.
Alebo teda skôr nie sú zvyknutí na nás.

,,Zlato?",ozval sa Alex a žmurkol na mňa.
,,Pôjdeme na wc,takže keď sa bude pýtať učiteľka,že kde sme,tak povedz,že sme šli na wc,"povedala som a potom sme obaja rýchlo vybehli z triedy a hneď si to nasmerovali na wc.
Už 2 týždne to takto funguje.
Každý deň na veľkej prestávke si to rozdávame na záchode,ale samozrejme,že nerobíme len to.
Chodíme aj na rande a večere,kde si jeden druhému hľadíme do očí a vyznávame lásku.
Samozrejme,že mi nejde iba o sex.

Hneď ako som prišla na wc,tak sme sa začali vášnivo bozkávať až kým neprišli ďalšie veci.
Začali sme zo seba zhadzovať všetko oblečenie až kým sa neocitol vo mne.....

,,Ci boha,ale s tebou si vždy sex užijem,"zasmial sa,keď sme skončili a obliekli sa.
Na to som sa len usmiala a ruky som položila okolo jeho krku.
On si ma k sebe privinul a pozrel mi do očí.
,,Milujem tvoje oči,"povedala som a on sa usmial,no vzápätí sa rozosmial.
Ako nechápem z čoho sa tak začal smiať,ale som rada,že sa smeje.

,,Vážne som na toto čakal celý svoj život,"poznamenal a pohladil má po tvári.
Cítila som sa ako v romantickom filme.
,,Na čo ako?Na to,že ti poviem,že milujem tvoje oči?"
,,Aj na to,ale čakal som hlavne na teba."
Na to som sa len začervenala ešte viac a hneď sa poddala jeho nežným perám,ktoré som tak milovala tiež.
Veď ja všetko naňom milujem.
Milujem keď je vo mne,keď je na mne,keď je somnou a milujem ho celého.
Takže čo k tomu mám viac dodať?
Možno sa mi splnil sen.
Ale nebudem predbiehať,pretože nebudem si robiť nádeje do budúcna.
Raz som si robila a sklamala som sa,no opäť som s tou osobou šťastná,takže nebudem si vôbec robiť nádeje.
Nechám tomu voľný priebeh.

,,Vieš,nikdy som si nemyslela,že my dvaja ešte budeme spolužiaci a už vôbec nie,že ešte medzi nami niečo bude,"povedala som opatrne a prekrížila si ruky na hrudi.
Chcela som nad tým všetkým znova popremýšľať,ale zároveň som vedela,že by to bolo zbytočné,pretože obaja vieme,že my k sebe patríme.
Vždy sme patrili a ako sa hovorí,že to čo k sebe patrí,to si k sebe nájde vždy cestu.
Len ako som to dopovedal a dala si ruky cez prsia,tak si Alex povzdychol.

,,Budem úprimný,keď sme sa rozišli tak kruto na základnej škole a zistila si,že som ťa sklamal,tak som potom nemyslel na nič iné len na to,ako som ti ublížil.Rok po základnej škole som sa nevedel cez to preniesť a preto som sa stal aj bezcitný,aby som prestal myslieť na to.
No keď si prišla ty na túto školu,tak bol to pre mňa veľký šok a preto som sa začal správať ako kreten a preto som si povedal,že budem sa snažiť takýmto spôsobom o tvoju pozornosť,pretože som nevedel ako sa mám snažiť inak.Bál som sa toho,že už somnou neprehovoríš a preto som sa správal tak,ako som sa správal,"vysvetlil pokojne a ja som si povzdychla a pozrela do zeme.

Celé jeho vysvetlenie dávalo význam a čo je horšie,že som si musela dosť dlho pretrpieť,aby som sa cez neho dostala.
No teraz som s ním a možno tentokrát to bude lepšie.
Budem veriť teda v to.

,,Ja ti verím a nepochybujem,že si dobrý človek,takže už neriešme minulosť a vráťme sa k tomu čo je teraz,"žmurkla som naňho a on sa len usmial a privinul si ma do objatia.
Znova som cítila jeho teplý dych na hrudi.

Zrazu sa do záchodov otvorili dvere a dnu vstúpil nahnevaný učiteľ.
,,Pán Scott a slečna Jonesova,ste obaja v poriadnom probléme,"povedal nahnevane a ukazovákom nasmeroval na chodbu,čím nám chcel naznačiť,aby sme vyšli z tých záchodov.

Obaja sme sa rozosmiali a hneď vyšli.
Potom sme ani sekundu neváhali a rozbehli sa po chodbe až smerom k schodisku a von zo školy.
Žiaľ nás nikto nezastavil a ani ten vrieskajúci učiteľ.
Nás dvoch nezastaví nikto,pretože sme neporaziteľní a my dokážeme všetko.
Teraz už viem,že nikdy nikoho nebudem tak milovať ako jeho....

Ďalšia časť.
Snáď sa páči🤭🤭🤭.