Bezcitný

55.kapitola/Skvelý pocit a sklamanie

Moje kroky,ktoré smerovali do kancelárie riaditeľa,tak boli čo raz pomalšie,aj keď už som bola dosť blízko.
Dvere boli pootvorené a tak som len zaklopala a vstúpila dnu.
Predomnou sa objavil veľký dlhý stôl,za ktorým sedel riaditeľ a komisia.
V žalúdku som znova pocítila strach,no ten som musela dať nabok,pretože strach všetko len zhoršuje,aj keď mať strach je normálne.
No ja sa svojmu strachu chcem postaviť.

,,Dobrý deň,"prehovorila som z úsmevom a všetci sa mi hneď odzdravili.
Keďže som nečakala,že budem prvá, ktorá bude na rade,tak som chvíľu aj bola mimo,že či sa mám posadiť alebo nie.
No nakoniec som si sama od seba sadla.
Aj tak či tak,by som celý čas nestala.

,,Tak slečna Jonesova,sme radi,že ste prišli práve sem,že máte záujem o pohovor na tejto škole,takže vám dnes položíme zopár otázok,na ktoré odpoviete priamo a budeme teda aj dá zaujímať o vaše výsledky zo strednej školy,aj keď ste ešte len v 3 ročníku,no výsledky zverejníme až za pár mesiacov,teda skôr do pol roka 4 ročníka,keďže máme na to ešte veľa času a plno študentov sa sem hlási,"vysvetlil riaditeľ a ja som len prikývla a trochu sa snažila uvoľniť.

Bola som trochu viac napätá a nechcela som takto byť,pretože by som len zle zapôsobila,už len kvôli tomu,že by si mysleli,že mám stres.
,,A trochu sa uvoľnite,nám nevadí,že máte stres,ale bude sa vám tak lepšie komunikovať,"pousmiala sa nejaká žena,ktorá sedela vedľa riaditeľa.
Určite to bola z komisie.....

Presne som tam sedela necelú hodinu a odpovedala na otázky,ktoré sa má pýtali.
Bola som rýchla a stručná a presne som vedela,že čo mám povedať.
Ani chvíľu som neváhala,takže som mala zo seba skvelý pocit.
Riaditeľ aj komisia sa usmievali,takže som z toho mala veľmi dobrý pocit.
,,Slečna Jonesova,ešte za tie roky sme tu zatiaľ nemali nikoho tak sebavedomého človeka,ako ste vy,vy sa úplne hodíte na túto školu,takže predpokladám,že sa možno dočkáte dobrého výsledku,"povedal a ja som sa len pousmiala.

Potom som sa rozlúčila a z úsmevom odišla.
Chvíľu som stála na chodbe a rozmýšľala som,že čo si mám o tom všetkom myslieť,ale musím to okamžite oznámiť mojim kamarátkam,ktoré sa mi ozvali len včera.
Okrem toho,keďže mám ísť dnes von s Jessom,tak to mu musím povedať tiež a viem,že bude mať zo mňa radosť.
Tak isto musím zavolať Alexovi a spýtať sa ho,že ako dopadol a porozprávať sa s ním,ale myslím,že riešenie nás dvoch by malo počkať na osobné stretnutie.

Ale čo má mrzí najviac,tak je asi to,že sme sa s Alexom pohádali a teraz ani jeden z nás nekomunikuje.
Teda občas napíšeme si správu,ale nieje to ohľadom toho,že ako to je medzi nami.
Mrzí ma,že už to proste nieje také,aké to bolo,ale my to budeme musieť asi vyriešiť.
A čo sa týka Jessa.....

Zrazu mi zazvonil mobil.
Na displeji sa objavilo jeho meno.
Ako keby to bolo nejaké znamenie.
Hovor som okamžite prijala.

,,Ahoj Jess,už ti chybám?",podrypla som si a on sa len zťažka zasmial.
,,Ach,chcel som sa spýtať,že ako ten pohovor dopadol,"vyhrkol a ja som sa len usmiala.
Aspoň niekto zavolal,aby sa uistil,že ten pohovor dopadol v pohode.
,,No áno,lepšie než som čakala,pochválili má a bolo to úplne super,takže mám šancu sa tam dostať,"povedala som nahlas,až som skoro vykríkla od radosti.

,,Som rád,že ti to prvý krát vyšlo,ale určite sa tam dostaneš,ani o tom nepochybujem,pretože si šikovná a chytrá a máš na to,aby si tam bola,"povedal a ja som sa len začervenala.
Bola som rada,že momentálne niesom v jeho prítomnosti,pretože som sa chvela na celom tele.
Viem,že toto nieje vôbec správne,ale dnes mu to vysvetlím.
Teda sa aspoň pokúsim.

,,Dnes ti všetko vyrozprávam,keď sa stretneme sľubujem,"povedala som nakoniec.
,,Samozrejme,že budeš musieť,aby som sa pripravil aj ja,"povedal rozhodne a potom sme sa ešte dohodli na čase a kde a zrušili sme hovor.
Akurát som mala zmeškaný hovory od Alexa.
Kurva.

Hneď som vytočila jeho číslo a chvíľu to zvonilo,kým to konečne neprijal.
,,Ahoj,"prehovorila som opatrne a mala som v hlase trochu trasľavý podtón,ako keby som mala strach.
,,Ahoj,môžeme sa prosím porozprávať?",spýtal sa pokojne a ja som sa len zťažka nadýchla.
,,Momentálne ešte niesom ani na hoteli,pretože odchádzam zo školy,ale áno,môžeme sa porozprávať,"povedala som pokojne a hruď sa mi nadvihovala rýchlejšie.

,,Inak s kým si volala,že si mala obsadené?",spýtal sa opatrne a ja som sa len nadýchla.
A je to tu.
Neviem ako budem zvládať mu ešte pozrieť do očí a klamať,ale nemyslím si,že toto si zaslúži.
,,S kamarátkami,"vysvetlila som a v tú chvíľu som oľutovala,že som mu takto zaklamala.

,,No to asi ťažko,keďže som písal predchvíľou s nimi a povedali mi,že naposledy ste volali včera,"vysvetlil a ja som si povzdychla.
,,Tak prečo mi klameš Kate?"
,,Neklamem ti.".
,,Ale klameš,povedz mi narovinu čo mi tajíš?",vyzval má a ja som len prudko dýchala.
Po tvári mi tiekli horúce slzy.
Nechcela som,aby ma niekto takto videl.

,,Kamarát,s ktorým som sa zoznámila nedávno,"odvetila som jednoducho,pretože som už nedávala ďalšie klamstvá.
Radšej som mala byť hneď na začiatku úprimná.
,,Aha,takže si mi klamala kvôli chlapcovi hej?",spýtal sa ešte viac podraždene.
,,Nechcela som to cez hovor riešiť,povedala by som ti to až naživo,"snažila som sa obhajovať,lenže bolo to zbytočné,keďže to ani nebola pravda.
Nepovedala by som mu to naživo,ak by sa nepýtal.

,,Kate,čakal som,že si lepšia,áno,to čo som ti spravil ja kedysi,tak to má mrzí,ale aspoň som sa zmenil,ale ako sa zistilo,tak ty tiež niesi taká,za akú som ťa považoval,"povedal nahnevane a mne sa srdce rozlomilo na kúsky.
Jeho slová má zasiahli,ale vedela som,že má pravdu.
Bolelo ma to,že čo som mu spôsobila.
,,Ja ho nemilujem,je to len kamarát,tak o nič nejde,"vyprskla som a kričala som už tak veľmi,že už každý na mňa na ulici pozeral.

,,Klamala si mi kvôli nejakému kamarátovi Kate,to už niečo kurva znamená,"zvrieskol tak nahlas,až som nadskočila.
Momentálne som plakala ako mala a nedokázala som prestať.
Jeho slová má tak zasiahli,ale vedela som,že toto je celé moja vina.
,,Prepáč,že som o ňom ti klamala,ale ja mám právo mať kamarátov a mala som dôvod ti o ňom nepovedať,pretože by si to takto hrotil ako teraz,"zúfalo som odsekla.

,,Kate,ak s ním chceš byť,tak buď, ale už mi nikdy nedávaj falošné nádeje a práve preto som sa chcel vyhnúť láske,pretože len to bolí a k ničomu to nevedie,radšej som mal zostať tým bezcitným,ktorému sa žilo najlepšie,"povedal.
,,Čo tým ako myslíš?",spýtala som sa a snažila si utrieť slzy.
,,Medzi nami je koniec,bude to tak lepšie,obaja už vieme,že to fungovať nebude a keď za rok odídeš na vysokú a ja tak isto,tak už to nebude také,takže jednoducho chcem koniec,mrzí ma to Kate,ale musí to tak byť,ja už ďalej to nedávam,"povedal a zrušil hovor.

V tú chvíľu ako keby ma práve zasiahol tej najväčší pocit sklamania.
Ako keby som sa nedokázala ani len nadýchnuť a pritom som vedela,že dýcham.
Slzy mi tiekli po tvári ako vodopád a jediné čo som chcela v tú chvíľu bolo to,aby som umrela.
Znova mi ublížil.
A ja som sa znova sklamala.
Verila som ako hlúpa,že mi neublíži,ale tentokrát vidím pravdu.....

Viem,možno má za to zabijete,ale musela som.
Síce nebolo to od Kate pekné,že mu klamala,ale on ju mal vypočuť.
Mal ju upokojiť a nie jej znova ublížiť.