Bezcitný

30.kapitola/Nový kamarát

Prešlo už niekoľko týždňov od Alexovho zápasu a od toho dňa sme už na seba ani neprehovorili.
Neviem čo sa medzi nami stalo,alebo skôr teda pokazilo,ale ja som sa snažila s ním komunikovať,lenže on má totálne odignoroval.
Už ani v škole sa neukázal.
Vôbec netuším,čo sa s ním stalo,ale už dosť dlho mám oňho strach.
Viem je to zvláštne,ale áno,mám oňho strach.
Veď mám právo mať strach o kamaráta a je to normálne,takže nieje to divné.
Snažila som sa mu tak isto posielať správy,no na tie neodpovedal,takže ma totálne odignoroval.

,,Nelám si s tým hlavu,veď ten idiot si z teba len srandu robí,"prehovorila Luna,keď si všimla,že nad niečím premýšľam.
Práve máme angličtinu,na ktorej som s Lunou a Samantha je v inej skupine,takže tu preto sedím aj s ňou.
,,Možno hej,"odvetila som jednoducho a potom sa zahľadela von oknom.
Nepremýšľala som nad ničím iným ako len nad tým.
Možno preháňam až veľmi veľa,keďže Alex je len kamarát a nič viac.

Po chvíli premýšľania a malo pozornosti na hodine,som sa postavila,zobrala som si tašku a veci a pobrala sa preč.
Nemohla som tam vydržať už ani sekundu.
Myšlienky ma zaplavili a ja som nevedela sa poriadne ani na hodinu sústrediť.
Potrebujem si asi vyvetrať hlavu.
Viem,že ak by toto riaditeľ zistil,tak by som mala po chlebe,no je mi to už celkom jedno,pretože je mi zle a potrebujem ísť na čerstvý vzduch.
Snáď mu to vysvetlím nejak.
Okrem toho je posledná hodina,takže nemusím sa tým trápiť.

Keď som sa konečne dostala zo školy von,tak som si to hneď nasmerovala do parku,kde sme so Samanthou a Lunou trávili veľa času.
Tam sme sa rozprávali o všeličom možnom a tak isto sa snažili prísť na iné myšlienky.

Hneď ako som tam prišla,tak som si všimla,že na našom mieste sedí nejaký chalan v kapucni.
Hraje na gitaru a vyzerá celkom sympatický,no do tváre som mu rozhodne nevidela.
Opatrne som sa k nemu priblížila a keď sa tak stalo,tak si ma všimol.
Naše pohľady sa hneď stretli.
Jeho pohľad bol chladnejší ako som čakala,no očí mal svetlomodré a boli nádherné.
Vyzeralo to na ňom tak,ako keby bol husky.

,,Prišla si si vypočuť moju hudbu?",spýtal sa z úškrnom a ja som len prekrútila očami.
,,Nie,sem som prišla,pretože toto je moje obľúbené miesto,kde chodím s kamarátkami a ty si mi ho práve ukradol."
Na to sa len zasmial a položil gitaru na lavičku.
Kapucňu si stiahol a tak odhálil svoje husté hnedé vlasy.
Potom si dal dole aj mikinu a ja som nechápala ako,pretože bola zima a on si očividne toto užíval.
Potom som si všimla aj jeho tetovanie na tele,ktoré vyzeralo ako na nejakom feťakovi.

,,Tak si sadni,ja ti v tom nebránim,ale mňa z tohto miesta nedostaneš,pretože toto miesto je verejne a rovnako tak,ako táto lavička,"podotkol a ja som si povzdychla a prisadla si.
Nechcela som sedieť pri niekom kto má vysoké ego,no na to som si už zvykla.
Určite nebol horší ako Alex Scott.
Pri myšlienke naňho má pichlo pri srdci.

,,Takže ty tu len tak sedíš a hraješ na gitaru?",prehovorila som a vytiahla z vrecka balík cigariet a jednu z nich aj vytiahla.
Nakoniec som ponúkla aj jemu,no on odmietol a zasmial sa.
,,Nie ďakujem,ja takéto veci nepodporujem,ale áno sedím tu a hrajem na gitare,pretože na tomto mieste sa môžem kedykoľvek uvoľniť a robiť to,čo ma baví,"vysvetlil a ja som len prikývla a potiahla z cigarety.
Toto je moja spriaznená duša,pomyslela som si a stále som si ho premeriavala pohľadom.
Tohto chalana som tu ešte nikdy nevidela.

,,A ty čo tu robíš?,Fajčíš a premýšľaš nad tým ako ti nejaký chalan zlomil srdce?",zavtipkoval a zasmial sa.
Na to som sa naňho len mierne pozrela a povzdychla si.
,,Vlastne áno,kedysi mi zlomil srdce jeden chlapec a popravde som s ním teraz znova v triede a chvíľu sme boli kamarátmi a potom zmizol a neviem o ňom nič,"vysvetlila som narýchlo a on len prekvapene vypulil oči.
Na to som sa len zasmiala,pretože to bolo vtipné a on určite pochopil,že z čoho sa smejem,pretože sa zasmial tiež.

,,To máš veľmi smutný príbeh neznáme dievča,ja mám nejak tak podobný,len mi ho nezlomil chlapec,ale dievča,"podotkol a ja som sa len usmiala.
No popritom som s ním súcitila,pretože som vedela aké to je.
,,Sľúbila som si,že sa budem držať od chalanov čo najďalej,"vyhlásila som a on len prekvapene na mňa pozrel.
,,Tak čo potom tu robíš?"
,,Sama neviem,veď si ma pozval si sadnúť a toto je moje tiež obľúbené miesto."

,,Ja viem a som rád,že som ťa sem pozval,pretože zatiaľ sa s tebou dá normálne porozprávať."
Na to som sa nežne len usmiala a znova si spomenula na Alexa a na moje zlomené srdce ako to vtedy bolelo.
Ten pocit bol najhorší,ale teraz sa cítim asi horšie,pretože neviem čo s ním je a ani sa zatiaľ ešte neozval.

,,Som Kate a nie neznáme dievča,"vyhrkla som a on sa len zasmial,no pritom sa pousmial.
Úsmev mal naozaj krásny.
,,Máš veľmi krásne meno Kate,ja som James,"povedal a nastavil mi ruku.
Ruku som prijala a hneď sa aj usmiala.
,,Máš Instagram,aby som ťa mohol niekde pozvať?",prehovoril a ja som znova sa začervenala.
Takže mám nového kamaráta.
To je fajn .....

Ďalšia časť....
Hore na obrázku máte fotku novej postavy🥹