Bezcitný

19.kapitola/Bola to chyba

,,No tak hovor,ja počúvam,"pozrela som mu do očí a pritom som cítila ako mi v bruchu prebiehajú divné nevysvetliteľné pocity.
,,Ja som len chcel ti povedať,že som ti nikdy neublížil,jednoducho bola stávka,aby som ti povedal takúto vec,inak by som ťa už v živote nevidel,"povedal opatrne a ja som naňho len nechápavo pozrela.
,,Ako to myslíš?"
,,Myslím to tak,že keď som ti povedal,že si bola stávka,tak si nebola,pretože ja som sa naozaj do teba zaľúbil,lenže prišli potom komplikácie a ja som vedel,že ak si s tebou niečo začnem,tak budem znášať následky a vlastne dostal som rozkaz,aby som ti ublížil,musel som ťa od seba odohnať,pretože sa mi naši vyhrážali s tým,že už ťa nikdy neodídem a odsťahujeme sa a to som jednoducho nemohol,radšej som ťa chcel vidieť smutnú a sklamanú než by som ťa nikdy nevidel a keď som videl tvoje slzy na tvári,tak ma to tak zlomilo vo vnútri,ale vedel som,že som spravil správnu vec,pretože som si nevedel predstaviť,že už ťa nikdy neuvidím,jednoducho rodičia nechceli,aby sme boli spolu,pretože kedysi nenávideli tvoju rodinu,"povedal a mne sa na tvári objavili slzy.

Všetko čo som v minulosti prežila,bol dôvod taký,že som nebola jednoducho dosť dobrá.
Viem,že by som mu nemala veriť a možno aj to tak bolo,ale ublížil mi a ja som voči nemu stratila rešpekt a dôveru.
No napriek tomu tu sedím a počúvam ho.
,,Ak by si ma miloval,tak by si nikdy nedopustil,aby som plakala,"vyhrkla som,pretože som už nevedela čo povedať.
,,Ja viem a to ma najviac mrzí,správal som sa ako idiot a tváril som sa,že má nezaujímaš,pretože som musel a bál som sa,že budem ako slaboch a keď si nastúpila na túto školu a ja som ťa po 2 rokoch znova stretol,tak som si uvedomil,že už nikto nebude mi riadite život a budem môcť byť konečne s tebou,lenže nenávidiš má a ja s tým som musel niečo robiť a tak som ťa odviezol k sebe domov,"vysvetlil a ja som len zťažka spracovávala slová,ktoré vyšli z jeho úst.
Pri myšlienke,že má on naozaj miloval,tak sa mi chce plakať.

Chvíľu som ešte rozmýšľala,no snažila som sa zahnať slzy,ktoré som práve mala na tvári.
Nikdy som sa nemala zamilovať.Nemala som nikdy dovoliť tomu,aby som dala srdce niekomu.
Fakt sa musím držať od chlapcov čo najďalej.

,,Kate,prosím povedz niečo?",pozrel na mňa a ja som bola len ticho.
Nedokázala som zo seba dostať ani slovo.
,,Musím ísť,"povedala som rázne a hneď bez slova odišla.
Ani som sa za ním neotočila,pretože som to tam nezvládala.
Nezvládala som len tak tam sedieť a tváriť sa,že sa nič nestalo.
Nedokázala som ani mu pozrieť do očí a povedať mu,že mu odpúšťam.
Popravde ešte stále som sa neprestala na to hnevať,pretože to bolelo a moje srdce sa v ten deň rozlámalo na kúsky.
No za ten čas,sa to trochu ukľudnilo a ja som mohla byť opäť šťastná,no na chlapcov som zanevrela a úplne ich odstránila zo života.

No aj keď som sa veľmi snažila,tak som jednoducho ho aj tak musela stretnúť.
Prečo som ho znova stretla?Prečo sa naše cesty museli znova stretnúť?
Bol to osud?
,,Kde ideš Kate?",spýtal sa otec,keď ma zbadal odchádzať.
,,Preč,pretože to tu nezvládam,"povedala som rázne a okamžite som sa pobrala z domu.
Naozaj som tam byť nedokázala,pretože každá sekunda v tom dome má zabíjala.
Prinieslo mi to veľa spomienok.
Hlavne tú,ako som v tomto dome prišla o panenstvo.

Keď som konečne vyšla na čerstvý vzduch,tak som sa musela len zťažka nadýchnuť,no som si aj vydýchla,pretože čerstvý vzduch mi prospieva.
Kiežby tie pocity,ktoré teraz vo mne vrejú,by neboli,hneď by to bolo o veľa lepšie a myslím,že by bol bez toho aj hneď život krajší,lenže očividne mňa to ešte neprešlo.

Okamžite som vytiahla mobil a zavolala Samanthe či sa nestretneme v kaviarni.
Tá mi len ten hovor zrušila a hneď napísala sms,že práve má sex.
Sakra.
S kým ako?
To si s ňou ešte vybavím,ale zatiaľ zavolám Lune.
Luna dvihla okamžite a tak isto aj súhlasila,takže sme sa dohodli,že za 10 minút v našej obľúbenej kaviarni.
Ale Samantha má prekvapila,pretože ja zatiaľ nič neviem o tom,že ona má priateľa a dnes mi práve povie,že má sex.
No to je fakt skvelý pocit,keď vám povie kamarátka,že má sex,keď nemá ani priateľa.
Teda aspoň o tom neviem.

Práve sedím v kaviarni a sledujem Lunin výraz tváre.
,,Ani ty si to nevedela?",spýtala som sa jej prekvapene a ona len pokrutila hlavou.
Mala rovnaký prekvapený výraz tváre ako ja.
,,Nie,veď so Samanthou sme si vždy hovorili všetko,ale toto,že má sex,tak to som netušila vôbec,ale s kým tak?ona má priateľa?"

,,To si hovorím ja tiež,ale to zistíme už len od nej,"povedala som a potom mi znova klesla nálada.
Znova som prešla myšlienkami na to,čo sa stalo u Alexa v izbe.
Vôbec nemôžem uveriť tomu,že to takto bolo.

,,A ty mi povedz ako bolo u Scottovcov,pretože vidím,že niesi z toho moc nadšená,"vyhlásila Luna a ja som len sklonila hlavu a začala som jej všetko vysvetľovať.
Keď som skončila s vysvetľovaním,tak na mňa len upierala psie oči,ktoré ona robiť vedela.
,,To je jasné,chce ťa a ty chceš jeho,tak sa dajte dohromady,"povedala jednoznačne,no ja som si len povzdýchla a podoprela si hlavu.
,,Nieje to tak,že by som ho chcela,pretože vieš veľmi dobré,že čo mi spravil a hovorila som to aj minule,ale nechápem prečo to tak je a prečo znova musím riešiť toto,"povedala som zúfalo,aj keď som sa snažila tváriť pokojne.

,,Viem,že sa ti to bude asi ťažko počúvať,ale tvoje city ešte stále k nemu úplne nezmizli,pretože ak by ti to bolo ukradnuté,tak by si tam nesedela a vôbec mu nedala šancu to vysvetliť,"vysvetlila Luna a ja som sa len zamyslela.
Ak by som si len na chvíľu pripustila,že by to mohla byť pravda,tak by to nedopadlo dobre.
Bolesti som si zažila až príliš a znova to zažiť nechcem,len jednoducho som teraz zmätená a príliš veľa nad tým rozmýšľam.

,,Viem,ale teraz zmeňme tému,alebo dopíme kávu a dajme si cigu,"povedala som a žmurkla som.
Ona len prikývla a obe sme dopili kávu a poponáhľali sa von,kde sme si obe zapálili.
Áno,aj Luna fajčí podotýkam.....

Ďalšia časť.
Tak čo si myslíte o tomto?
Ako to nakoniec dopadne?
Stále Kate k Alexovi niečo cíti,alebo sú to len spomienky na to,ako veľmi ho milovala?