Bezcitný

20.kapitola/Kamarátstvo?

Prešli už 3 týždne od toho,čo mi naposledy povedal Alex,že ako to bolo.
Za tie 3 týždne sa ani raz v škole neukázal,no posielal ospravedlnenky,o ktorých som začula hovoriť jeho matku,ktorá to rozprávala mojej.
Bolo to celkom divné,ale asi som ho chápala,pretože ani mne sa potom nechcelo ísť do školy.
No zároveň som mu vďačná,pretože ak by som šla do školy,tak by to nebolo veľmi príjemné a bolo by vidieť,že je medzi nami akési napätie.
To všetko čo sa deje je tak komplikované.
To je život.
Život je celý komplikovaný a na to si asi nikdy nezvyknem.

Práve sú jesenné prázdniny a s nimi prichádza aj Halloween.
Zajtra si pôjdem kúpiť masku,pretože Halloween už je o 2 dní a so Samanthou a Lunou som sa dohodla,že pôjdeme na Halloweensku párty,ktorá vlastne je v našej škole.
Máme šťastie,že náš riaditeľ je tak dobrý,pretože väčšina škôl,nechce ani ten Halloween osláviť.
Na mojej starej strednej škole,tak tam bola riaditeľka,ktorá Halloween doslova,že nenávidela a preto nám neusporiadala nič také.
Možno sa to zmení,ale som už na novej a tu je dôležité to,že ten Halloween budeme mať.
Je to môj najobľúbenejší sviatok.

Práve sledujem s rodičmi televízne noviny,v ktorých aj oznamujú,že sa koná Halloweenska párty a vraj ma to byť tá najkrutejšia a najstrašidelnejšia párty.
Tak som zvedavá,aj keď nenávidím to,že na mňa niečo vyletí a ja sa potom z toho snažím spamätávať asi hodinu,no páči sa mi to a je to zábava.
Vždy som Halloween tak docela zbožňovala a najmä,keď som to mala s kým osláviť.

Zrazu niekto zazvonil a ja som sa hneď postavila a oznámila rodičom,že pôjdem otvoriť ja,že oni sa nemusia namáhať,pretože som si všimla,že sa zapozerali do tých novín a určite ich to viac zaujalo ako mňa.
Keď som stála pred dverami a otvorila prudko tie dvere,tak som cítila srdce až v krku.
Stál tam Alex.
3 týždne som ho nevidela a teraz sa ukáže.
Nechcem ho vidieť.

,,Čo tu chceš?",spýtala som sa opatrne a on si povzdychol a pozrel mi do očí.
,,Prišiel som za tebou,"odvetil a ja som len pokrutila hlavou.
,,Nie,prosím odíď."
,,Viem,že má nenávidiš a nechceš má vidieť,ale potrebujeme to vyriešiť,"povedal,no ja som len krútila hlavou.
,,3 týždne som ťa nevidela a nevedela som,že či za to môžem ja alebo nie,3 týždne som strávila z pocitom viny,no vieš čo,tak už aspoň viem,že je to hlúposť,že my dvaja sa bavíme,"povedala som prísne a prekrížila si ruky na hrudi.

,,Tie 3 týždne som bol na basketbalovom turnaji,nevieš o tom,že sa konal basketbalový turnaj?",pozrel na mňa a ja som len sklonila hlavu.
Práve som sa cítila dosť ponížene.
,,Prepáč,nemáš mi ani čo vysvetľovať,pretože medzi nami nič nieje a môžeš si robiť čo chceš,takže nevysvetľuj nič."

Na to zas on sklonil hlavu,no hneď ju nadvihol.
Znova mi pozrel do očí a ja som hneď musela uhnúť pohľadom.
Nedokázala som sa mu pozerať do očí,pretože by vycítil,že sa asi somnou niečo deje.
,,Pozri,nemôžeme byť kamarátmi?",spýtal sa a ja som len preglgla.
,,Pozri sa Alex,na to,aby sme boli kamarátmi,tak neviem či toto stačí,pretože si mi v minulosti ublížil a vo mne to ešte zanechalo staré rany,takže nemôžem povedať,že budeme kamarátmi,"povedal som jemne,no popravde som túžila,aby sme to vyriešili a zas všetko bolo v pohode.

,,Viem Kate,že som ti ublížil,ale už som ti predsa vysvetlil ako to bolo,no aj tak je to minulosť a minulosť musíme nechať minulosťou,veď ťa neprosím,aby sme boli znova spolu,ale aspoň aby si dala šancu nášmu kamarástvu,"povedal pokojne.
Ale bolo to na ňom vidieť,že sa mu to hovorí ťažko.

Popravde,ak by som mal povedať,že mu mám znova veriť,tak sama by som sa považovala za blázna.
Som blázon.
,,Dokážem ti,že si tvoju dôveru zaslúžim,"vyhrkol a j som len rozmýšľala
Rozmýšľala som nad tým všetkým.
,,Daj mi čas prosím Alex,teraz ti nemôžem dať odpoveď,"povedala som skľúčene,no bola to pravda.
Aj keď stále nám pocit,že ho nenávidím,tak mu možno aj tu šancu dám,no potrebujem čas.

,,Tak dobre,dám ti toľko času koľko potrebuješ,"povedal a potom naposledy na mňa pozrel a vtisol mi bozk na čelo.
Práve som sa cítila ako vtedy,keď mi povedal prvý krát,že má miluje.
Cítila som sa znova ako na základnej škole.
Kriste pane.Ja sa červenám.....
No tak to musím okamžite oznámiť Samanthe a Lune.
Aj keď si ma budú doberať,že ony to vedeli.....

Ďalšia časť.
Tak čo,ako to bude pokračovať ďalej.