Bezcitný

43.kapitola/Milujem ťa Kate

Dnešný deň v škole bol ako z hororu.
Chcela som vypadnúť,ale nedalo sa,keďže už som v 3 ročníku a o rok maturujem,takže potrebujem byť na každej hodine,aby som dávala na všetko pozor.
Hodiny maturitných predmetov máme čo raz viac intímnejšie,takže na tých hodinách musím byť a bohužiaľ keď sa dnes vrátil Alex,tak to je s ním čo raz horšie,pretože ma neustále otravuje.
Snaží sa somnou komunikovať,ale ja už nemám záujem,tak nech to rešpektuje.

Keď skončila posledná hodina,tak som sa ako prvá vyvliekla z triedy a ponáhľala som sa k svojej skrinke,kde som si chcela odložiť učebnice,ktoré som si domov nepotrebovala brať.

Za mnou sa pobrali hneď aj Samantha s Lunou.
,,Kate,je všetko v poriadku?",spýtala sa Samantha,keď si všimla ako zatínam ruky v päsť.
,,Nie,nič nieje v poriadku,pretože ten idiot sa vrátil a ja som myslela,že všetko už bude iné,ale nieje,"odsekla som a vytiahla hneď kľúč od skrinky a hodila som si tam učebnice.

,,Ako to myslíš?",zaznela otázka a práve v tú chvíľu som sa aj ja zamyslela.
Nevedela som ako to myslím.
Ale vedela som,že toho idiota nechcem mať vo svojom živote,ale zároveň nechcem ho stratiť.
Vážne som to povedala?Nechcem ho stratiť?
Myslela som si,že sa všetko zmenilo.
,,Neviem ako to myslím,ale asi potrebujem čas,aby som si ujasnila,že čo vlastne chcem,"povedala som a potom sa hneď pobrala smerom von zo školy.

A práve na koho som nenarazila?Von na mňa čakal Alex.
Lúčil sa s kamarátmi,keď ma zbadal.
To si snáď robí srandu?Ešte tu má musí otravovať?
,,To zvládneš,"zašepkala mi do ucha Samantha a potom sa s Lunou pobrala domov.
Ja som len k Alexovi podišla a pozrela mu do očí.
,,Čo chceš?",spýtala som sa.
Na to sa len uškrnul a prekrížila si ruky na hrudi.
,,Vyzerám tak,že niečo chcem?",povedal ironicky a ja som len prekrútila očami a potom sa pobrala preč.
No keď už som bola na odchode,tak ma chytil za ruku a otočil ma tvárou k nemu.

,,Chcem sa s tebou porozprávať,"vyhrkol a bolo na ňom vidieť,že má stres.
,,Pozri,ja nepotrebujem sa s tebou rozprávať a sám vieš prečo,takže ma nechaj na pokoji,"povedala som rázne,no ešte stále som mala ruku v jeho zovretí dlane.
Nevedela som,že prečo tú ruku tam stále držím,ale asi mi to bolo aj jedno.

,,Nie,len ma fakt vypočuj."
Na to som si len povzdýchla,no nakoniec som teda súhlasila.
Prikývla som a znova som mu pozrela do tých jeho prekliate nádherných oči.
,,Viem,že som spravil pár chýb a to,že som sa s tebou prestal baviť bola najväčšia chýba môjho života,ale chcel som zistiť,že či medzi nami naozaj niečo bolo,"povedal a ja som si povzdychla.
,,Bolo,ale už nieje,"odsekla som,no pritom som vedela,že to nieje pravda.
Aj keď som sa snažila aj keď som celé tie mesiace sa menila,tak moje city sa ešte nezmenili.
Moje city sa nikdy nezmenia najskôr.
Neviem prečo ešte stále sa držím toho človeka.

,,Milujem ťa Kate,"vyhrkol to tak opatrne.
Práve som stratila dych,pretože tieto slová som vôbec nečakala.
Nečakala som,že mi po tak dlhej dobe toto vôbec povie.
Nečakala som,že mi bude tak úprimne hľadieť do očí a hovoriť,že má miluje.
Keď som mu pozerala na zakladke do očí a on mi hovoril,že má miluje,tak vtedy mi to bolo jedno,či jeho oči klamú alebo nie,pretože som bola ešte nevyspelá a zamilovaná.
Tak napokon sa moje city predsa len zmenili.
Zmenila som sa ja.
Už niesom decko ale už som dospela.
Začala som lásku vnímať inak a viac zodpovednejšie.

Zrazu sa jeho ruka dotkla mojej tváre a ja som vedela,že ho chcem.
Vedela som v tú chvíľu,že aj potom všetko čo sa medzi nami stalo,ho stále chcem.
Vedela som,že ešte stále po ňom túžim.
Moje srdce stále po ňom túžilo,aj keď som si to nechcela priznať.
Moje srdce stále miluje toho egoistu a ja sa s tým musím zmieriť.
Musím prijať to,že som ho nikdy neprestala milovať.

,,Možno bude ľutovať to,čo teraz poviem,ale tak isto ťa milujem Alex a nikdy som neprestala,aj keď si mi ublížil,"povedala som opatrne a pozrela mu do očí.
Na to sa len nežne usmial.

Zrazu sa jeho tvár priblížila bližšie,ako keby ma chcel pobozkať.
No ja nepotrebujem,aby postupoval pomali,takže som ho chytila dlaňami za tvár a spojila naše pery.
To som práve potrebovala a práve po tomto vyznaní a bozku som si uvedomila,že my k sebe patríme...

Tak konečne sme sa dostali k tejto časti 💗💗💗.
Úprimne som nečakala,že v tejto časti to už bude,pretože som to chcela napísať niekedy až neskôr,ale myslím si si,že je to takto dobre....
Tak čo,ako to bude medzi nimi teraz fungovať?
Okrem toho sa blížime skoro ku koncu prvej časti príbehu....