Bezcitný

25.kapitola/Spomienka

,,Takže kedy máš ďalší basketbalový turnaj?",nadhodila som tému,keď som práve sedela v kaviarni oproti Alexovi a nechápala som to,že čo tu práve robím.
Kamarátky má dotiahli na toto stretnutie,takže som nakoniec šla,aj keď sme mali spolu stráviť deň.

,,No až ku konci školského roka,ale to mal už potom na celé prázdniny,takže je to celkom tak nahovno,"povedal a odpil si z kávy.
Bol až tak prekvapivo kľudný,že mi to prišlo podozrivé.
,,Celé prázdniny by som teda nestrávila niekde v zahraničí na turnaji,"dodala som a on sa len zasmial.
,,Tak vieš,keď ťa ten šport tak veľmi baví,tak spravíš pre to čokoľvek a obetuješ aj to,čo je ti drahé,"povedal kľudne a v tú chvíľu som pochopila,že chcem vedieť o tomto viac.

,,Ako ďaleko by si zašiel?Obetoval by si aj milovaného človeka alebo rodinu?",spýtala som sa a on len spozornel.
,,Jasné,že nie,pokiaľ ten človek by ma nepodporil,tak by som to nespravil,pretože by som nechcel o toho človeka prísť,alebo o rodinu,"povedal pokojne a ja som si spomenula na to,ako veľmi mi v minulosti ublížil.
Rozhodol sa,že mi radšej ublíži,než aby ma nevidel.
Ale chápem,veď už mu to nebudem zazlievať za zle.
Je to minulosť a je čas sa cez to preniesť.

,,Ako dlho toto už robíš?",spýtala som sa,ako keby práve som ho spoznávala a nie to,že ho poznám od základnej školy.
,,Poznáš ma už od základnej školy a ty to sama nevieš?Však si si všimla,ako veľmi som rád hral na telesnej basketbal a vedela si tak isto,že som reprezentoval školu v basketbale,"vysvetlil a ja som sa len začervenala.
Hanbila som sa,že som na také veci zabudla a to som toho človeka kedysi tak obsivovala a milovala.
Áno,Alexa som obdivovala za to,že aké mal odhodlanie na základnej škole,no keď mi ublížil,tak sa môj rešpekt voči nemu stratil a s ním aj všetko čo som cítila.

,,Prepáč,na niektoré veci som už zabudla,"ospravedlnila som sa a odpila si zo svojho latte.
Na to sa len usmial a žmurkol.
,,Páči sa mi tvoj výraz keď sa hanbíš,"podotkol a ja som prekrútila očami a kopla som mu do nohy.
Na to sa len zasmial a ja som sa znova cítila ako na základnej škole,keď som s ním chodila na rande.
Bavilo ma s ním byť.
Všetko s ním má bavilo,pretože všetko,čo sme spolu robili,bolo úžasné.

,,Popravde nečakala som,že sa moja nenávisť voči tebe ešte niekedy zníži,"prehovorila som nahlas a on sa len zasmial.
,,Takže už má menej nenávidiš?"
,,Presne tak."
,,To je pokrok."
Na to som len prikývla a zadívala sa von oknom.
Práve mojou hlavou prebehla jedna spomienka.....

Práve stojím v daždi a čakám až naberiem odvahu a poviem mu čo cítim.
Stojí pri múre,ktorý obklopuje školský areál a rozpráva sa s kamarátmi.
Tak veľmi mu chcem povedať,že sa mi páči,no nemám na to odvahu,pretože som príliš slabá na to,aby som niečo také spravila.
Ale veď je to len predsa Alex Scott,takže toho sa predsa báť nemusím.
Je to len chalan.

Zrazu si všimol ako po ňom pokukujem a len sa usmial.
Potom povedal niečo kamarátom a pobral sa mojim smerom.
Chvíľu som cítila,že sa roztopím a odpadnem na mieste,ale povedala som si,že musím byť silná a prekonať to.
Možno to cíti aj on,pretože sme zažili dosť  super chvíle a myslím,že obaja z toho niečo máme.

,,Ahoj,"prehovoril a ja som sa začervenala.
,,Ahoj,"odzdravila som sa a stále mu hľadela do očí.
Boli tak nádherne.
Celý bol nádherný.
,, Prepáč,že tak na teba hľadím,"povedala som rýchlo,no on pokrútil hlavou.
,,Nie,je to zlaté a náhodou páči sa mi to,"povedal z úsmevom a mne poskočilo srdce.
Chcela som ho pobozkať.
Chcela som ho objímať a chcela som s ním zažívať všetko.
Ale čo ak to on sám necíti?

Zrazu sa priblížil a pozrel mi do očí.
,,Nemáš dáždnik?",spýtal sa a práve v tú chvíľu som sa len zasmiala.
Viem,že pršalo a možno budem aj chorá,ale mne to v tej chvíli bolo jedno.
Milovala som túto chvíľu,pretože som bola s ním a on sa usmieval.
,,Nie."
,,Mám ťa rád Kate a vždy som ťa mal rád,"vyhrkol a mne znova poskočilo srdce.
Ja som sa len usmiala.
Zrazu sa ku mne priblížil a spojil naše pery.
V tú chvíľu to bol pre mňa ten najlepší deň v živote.....

,,Ale,ale,ale,takýto úsmev som už dlho nevidel,"podripol Alex a ja som sa znova vrátila do reality.
Uvedomila som si,že sa červenám nad touto spomienkou.
,,Ja som si len spomenula na niečo,"povedala som rýchlo a zmätene.
Na to sa len usmial.
,,Na to,ako sme sa dali dohromady,"povedal z úsmevom a mne sa srdce znova rozžiarilo.....