Bezcitný

62.kapitola/Šaty

O pár mesiacov neskôr.....

Prešiel už skoro rok od toho,čo som bola na pohovor v Messachusetts.
Prešiel už skoro rok a mne pred pár mesiacmi prišla správa z Harvardu,že som prijatá.
Ak som si čítala tú správu,tak som mala neskutočnú radosť a potom som skoro týždeň oslavovala s Alexom.
Alexa tak isto prijali na Yale,takže naše sny sa začnú čoskoro plniť.

A keďže už ma čaká maturitný ples,pretože mám maturitu za sebou,tak musím si ešte kúpiť nejaké šaty,pretože ples je už pozajtra a ja stále nemám šaty.
Keďže maturitné vysvedčenia dostaneme až deň po maturitnom plese,tak si musím ešte na to počkať a potom budem oslavovať.
S Alexom je tiež konečne všetko v poriadku a myslím,že ak takto budeme fungovať počas 4 rokoch vysokej školy,tak bude všetko v poriadku.
Myslím,že život sa konečne pohol správnym smerom.
No najhoršie je však,že ak prišli výsledky z Harvardu,tak mi napísal Jess.
Vtedy som bola z toho trošku mimo a nedokázala som prestať naňho myslieť,ale myslím,že to bolo len chvíľkové,pretože som sa začala viac sústrediť na seba a na Alexa.
Nechcem aby do toho vstúpil niekto ďalší,pretože viem,že jediný s kým môžem byť šťastná,tak je Alex.

,,Už máš šaty na ples?",spýtala sa ma Samantha,keď sme už pripravovali našu veľkú telocvičňu na ples.
Akurát sme to dekorovali.
,,Nie ešte,ale už je najvyšší čas,aby som šla,"povedala som vážne a Samantha sa len usmiala a ďalej dekorovala.
Čo sa týka mňa a Samanthy,tak sme si v poslednom čase prestali rozumieť.
Neviem či to bude tým,že každá už ide na inú školu,alebo to bude tým,že jednoducho už naše kamarátstvo končí.
A Luna tá sa s nami prestala baviť z nejakého dôvodu.
Niektoré veci sa zmenili a ešte viac sa zmenia,keď pôjdeme na vysoké školy.

,,Aaa tu je moja láska,"zvolal Alex,keď ku mne pribehol a chytil ma do náručia a zatočil mnou.
Na to som sa musela len zasmiať a pozrela som mu do očí.
,,Už sa neviem dočkať,kedy si s tebou na plese zatancujem,"povedala som opatrne a zrazu jeho úsmev z tváre zmizol.
,,Povedala som niečo zle?",spýtala som sa opatrne a on len pokrútil hlavou.
,,Nie,musím ísť,"povedal rýchlo a potom bez slova odišiel.
,,Tak to bolo od neho hnusné,"podotkla Samantha,keď už bol preč.

,,Hej,ale určite mal na to nejaký dôvod,"uistila som ju.
No tým pádom snažila som sa uistiť aj samú seba,pretože bez dobrého dôvodu by toto Alex nespravil.

Keď už sme konečne dovyzdobovali celú telocvičňu,tak sa každý mohol pobrať domov,no ja som domov žiaľ nemohla ísť,pretože ma čakali ešte nákupy.
Ples je pozajtra a ja reálne šaty nemám a keď už teraz bude všetko vypredané,tak ma asi porazí.
Nechcem ísť na ples ako nejaká chudera,ktorá nemá na normálne plesové šaty.
To by som sa potom nepáčila Alexovi a ja sa Alexovi páčiť chcem.

So Samanthou som sa rozlúčila pred školou,pretože ona šla svojim smerom a ja šla smerom do mesta,kde som mala ísť do nákupného centra.
Cesta mi trvala iba chvíľu,takže som sa nemusela obávať toho,že bude tma,keďže už začína jar a bude dlhšie vidno.

15 minút som chodila po nákupnom centre,pretože som sa snažila nájsť obchod so šatami,ktoré by sa mi páčili,keď som zrazu si všimla na začiatku vchodu obchode šaty,do ktorých som sa okamžite zamilovala.
Boli nádherné.

Rýchlo som si to nasmerovala do toho obchodu a šla som si ich z blízka prezrieť.
,,Smiem vám pomôcť?",spýtala sa nejaká milá predavačka.
Ja som sa len usmiala a znova pozrela na tie šaty.
,,Tie šaty má celkom oslovili a chcela by som si ich vyskúšať,"vysvetlila som a ona len prikývla.
,,Na akú udalosť?"
,,Maturitný ples."
Na to len prikývla a šla k nejakému regálu a vytiahla tie isté šaty.
Snáď budú mi dobre.

,,Vzadu sú kabínky,tak skúste si a zavolajte ma ak budete potrebovať pomoc,"povedala z úsmevom a ja som len prikývla a pobrala sa do kabínky.
Trochu mi trvalo,kým som sa do nich obliekla,no bolo to bez problémov,pretože tie šaty mi sadli ako uliate.
Rýchlo som zavolala pani,že nech sa príde pozrieť,či strih a veľkosť sú akurát.
Keď som sa jej ukázala v šatách,tak sa len usmiala.
,,Wow,tie šaty vám naozaj padnú ako uliate,vyzeráte ako princezná a určite budete najkrajšia na plese,"podotkla a ja som sa na chvíľu začervenala a potom sa pozrela do zrkadla.
Bola som naozaj nádherná.
Ešte keď budem mať účes a k tomu nejaké doplnky,ale nechcem žiadne bižutérie.

Lenže tá cena,ktorá bola na lístočku na tých šatách,tak ma celkom trápila.
Stalo to dosť,ale určite to našim vyplatim,pretože mi k tomu prispeli.
Keď som za nich zaplatila a pobrala sa do iného obchodu,tak som mala z toho skvelý pocit.
Vedela som,ze som si vybrala správne šaty,pretože hneď ako som ich uvidela,tak som sa do nich zamilovala.

Keď som mala už kúpené k tomu aj priesvitné  lodičky s trblietkami,tak som sa konečne mohla pobrať domov.
No v tú chvíľu mi zazvonil mobil a na displeji mi písalo len jediné meno.
Alex.

,,Čo sa deje?",prehovorila som opatrne a jeho hlas znel trochu vážne.
,,Musíme sa rozísť,"odzneli posledné slová,pretože v tú chvíľu som to nedokázala ani spravovať,keďže mobil sa mi vybil a celým mojim telom začalo krútiť.....

Ďalšia časť.
Viem,že som ukončila túto kapitolu tak trochu blbo,ale tak som túto časť už mala premyslenú.
A viem,že možno som spravila chybu,keď som nechala,aby osud ich dvoch rozdelil,ale prišlo by to tak či tak.
Čakajú nás ešte posledné 2 časti a možno aj 1,ak sa mi to podarí ukončiť v 1 kapitole,ale každopádne príbeh ešte úplne definitívne neskončil,pretože nás čaká ešte 2 časť príbehu.
No a úprimne nebude to príbeh plný prechádzky ružovou záhradou....