Za ten čas,čo som ten zápas pozorovala,tak som sledovala len Alexa.
Veľmi dobre hral basketbal a páčilo sa mi ako napínal jeho svaly.
Jeho svaly boli naprosto dokonalé a ako každá baba som tomu pohľadu neodolala.Posledný rozhodujúci kôš dal Alex a presne som to ak čakala,že privedie tým k víťazstvu.
Alex je skvelý a je šikovný,takže to sa dalo aj očakávať,keďže je vynikajúci v športoch a má dokonalú postavu.
O takomto type chlapcovi snáď môže snívať každá a ani sa nečudujem,že na základnej škole mal toľko frajeriek.Keď sa skončil zápas,tak som musela začať poriadne tlieskať,pretože vyhral to Alex.
V tú chvíľu som bola naňho naozaj pyšná a jediné,čo som mu chcela povedať,bolo to,že som naňho hrdá a,že som vedela,že on to dokáže.
Ale on to podľa mňa vie,no tak či tak mu to poviem.
Keď sa už tímy odzdravili a každý šiel do šatní,tak som šla čakať Alexa von pred halu.
Von už bola tma a začínala som premýšľať nad tým,že čo budem ešte do 20:00 hodiny robiť,keďže do tej doby zostávajú ešte 2 hodiny.
Pokiaľ mám byť úprimná,tak by som bola najradšej s ním.Zrazu mi zazvonil mobil.
Pozrela som sa na displej a zistila som,že mi volá Samantha.
Hovor som okamžite prijala.
,,Áno?"
,,Ahoj Kate,viem,že som napísala,že som preč,ale tak chcem sa s tebou aj tak porozprávať,takže by sme sa nemohli stretnúť niekde?",spýtala sa a ja som sa len pozrela na športovú halu.
Spomenula som si na Alexovu otázku,že či ho počkám po zápase a ja som súhlasila,ale teraz kamarátka chcela sa somnou porozprávať.,,Tak dobre,stretneme sa v parku,"povedala som a zrušila hovor.
Potom som napísala sms Alexovi,že som musela ísť a pobrala sa smerom k parku.
Bolo mi ľúto,že som odišla,ale musela som.
Chcem zachrániť naše kamarátstvo a podľa mňa nestojí mi o to,aby kvôli nejakému chalanovi som prišla o dve najlepšie kamarátky.
Proste mi o to žiaden chalan nestojí.
A Alex už vôbec nie.Kým som sa dostala do parku,tak prešlo niekoľko minút.
Do tej doby mi prišli už zopár správ od Alexa,ale ani na jednu som nereagovala.
Ani som si to neprečítala.
Viem,možno je to odomňa hnusné,ale potrebujem ísť za kamarátkami a vyriešiť to.
Kvôli Alexovi rozhodne neprídem o kamarátky...Keď som sa konečne dostala do parku,tak som už z diaľky zahliadla Samanthu a bola tam aj Luna.
Stali pri lampe,ktorá slúžila na osvetlenie.
,,Tak si prišla,"prehovorila Samantha,keď som sa tam dostavila a len zťažka preglgla.
V hrdle sa mi už robila hrča,pretože som začínala mať najskôr strach.,,Hej prišla som,vy ste dôležité,tak som prísť musela,"odvetila som pokojne a prekrížila si ruky na hrudi.
,,Chceli sme sa porozprávať o tom,ako veľa času tráviš s ním a na nás úplne kašleš,"podotkla Luna a ja som len sklonila hlavu.
Viem,že sa na mňa hnevajú a viem,že je to moja chýba a ja to chcem aj napraviť.,,Chcem to napraviť,sľubujem,že už nič také sa nestane,len som sa nechala uniesť našou minulosťou,ale pritom stále je to ešte ten človek,ktorý mi ublížil,len som sa nechala tým uniesť,"vysvetlila som a musela si zotrieť slzy,ktoré mi začali tiecť po tvári.
,,My vieme,my to chápeme úplne,ale ide o to,že si dala prednosť jemu než nám,chápeme,že ťa to zmiatlo a možno ešte stále k nemu niečo cítiš,ale kvôli nemu si zrušila naše stretnutie a ak chceš si popierať naďalej,že k nemu nič necítiš,tak sa pozri ako si ho dala na prvé miesto,"vyhrkla opatrne Samantha a ja jej slová som si veľmi dobre uvedomovala.
Síce to trochu aj zabolelo,no bola to krutá pravda.,,Ja nejdem nič popierať,možno je to tak ako to je len kvôli našej minulosti,ale ako som povedala,je to len kamarát,ktorý pre mňa v minulosti znamenal dosť veľa,ale teraz sme len kamarátmi a možno tam niečo je,ale ja vám sľubujem,že už nikdy sa kvôli nemu na vás nevykašlem a ani s ním nebudem chodiť ani nič také,"povedala som rozhodne a obe sa len zasmiali.
,,Chodiť s ním môžeš,veď my nič také ti nezakazujeme,ale hlavne nekašli na nás kvôli nemu,"povedala opatrne Samantha a ja som len prikývla.
,,Prepáčte mi."
,,Aj ty nám prepáč,"povedali obe a hneď ma vzali do objatia.Konečne sme to vyriešili.
Už nikdy nedovolím,aby som kvôli chlapcovi zrušila stretnutie.
Už sa to nikdy nestane....
Ani kvôli Alexovi.
YOU ARE READING
Bezcitný
Teen Fiction,,Ty bezcitný hajzel Alex,ako si mohol?",zvrieskla som po ňom a na jej tvári sa objavil ten jeho odporný úškrn. ,,Sorry,tak si bola len hlúpa obyčajná stávka,veď to nebolo nič vážne,"povedal a mne sa v tú chvíľu podlomili kolená a myslela som,že sa...