26.kapitola/Minulosť sa vracia späť

0 0 0
                                    

Keď som sa zo stretnutia vrátila domov,tak som okamžite napísala Samanthe a Lune správu,že ich potrebujem.
Dohodli sme sa,že prídu ku mne a tak som šla len pripraviť veci,s ktorými sa zabavíme...

Pripravila som popcorn,Pepsi,čipsy a notebook kde som zapla netflix.
Našťastie kúpila som si ho,takže ho mám teraz bezplatný.
Po chvíli mi už prišlo sms od báb,za už sú tu a mám im ísť otvoriť,takže som sa hneď pobrala smerom dole....

,,Takže ste prišli,"zvolala som nadšene,keď som ich pustila dovnútra a obe sa len usmiali.
,,No do je jasné,pretože nám musíš všetko vyrozprávať,že čo presne sa na tom rande stalo,"povedala rozhodne Samantha a ja som si povzdýchla.
,,Nebolo to rande,ale iba kamarátske stretnutie,"povedala som vážne a potom sme sa všetky pobrali do mojej izby.

,,Ale ty si nám tu spravila akú hostinu,'vyhrkla Luna a so Samanthou sme sa len zasmiali.
Ani sa jej nečudujem,že je z toho nadšená,pretože viem,že toto obe milujú a ja tak isto.
,,Tak fajn,ale najprv nám povedz čo sa stalo,"pozrela na mňa Samantha vážne a ja som si povzdychla a prekrížila si ruky na hrudi.
Chvíľu som rozmýšľala,že ako mám začať,no nakoniec som im všetko vyrozprávala do detailov.

,,Ja som vedela,že medzi vami dvoma ešte stále niečo je,"povedala nadšene Samantha a ja som prekrútila očami.
,,Je to len spoločná minulosť a nič viac,dohodli sme sa predsa,že budeme kamarátmi,takže to už nechajme tak a radšej si poďme pozrieť film,keďže sú prázdniny a dom mám prázdny,"odsekla som a obe len prikývli.
Bola som rada,že to pochopili,že nechcem riešiť vzťahy a chalanov.
Vôbec nič také riešiť nechcem,pretože ja vzťah žiadny nechcem a momentálne ani chalana nepotrebujem,takže nieje čo riešiť.

Potom sme sa všetky posadili k notebooku na posteľ a ja som zapla netflix a pustila nejakú komédiu.
Romantiku nechcela teraz pozerať žiadna z nás,takže sme sa dohodli,že to naozaj bude komédia.
Okrem toho potrebovali sme sa odreagovať a myslím,že komédia nám v tom pomôže.

Po chvíli mi zavybroval mobil,takže som sa len pozrela,že čo nové mi prišlo.
Bola to správa.
Správa od Alexa.
Keď som tam videla jeho meno,tak mi srdce poskočilo.
Nenávidela som ten pocit ale stalo sa to.
Ďakujem za dnešok,fakt som si to užil,snáď pôjdeme aj nabudúce:)
Tak táto správa má veľmi potešila.
Bola som rada,že si to užil,ale teraz sa tomu venovať nebudem,pretože mám tu kamarátky,ktorým nechcem klamať,takže mobil si vypnem a možno mu odpíšem až neskôr....

,,No dnešok som si fakt užila,"zvolala Samantha,keď sme dopozerali už 3 film.
Práve už bolo 22:00 večer a obe sa už chystali domov.
,,Ja som si to tiež užila,"povedala som z úsmevom a obe som objala.
,,A nezabudni mu napísať a ďalšie rande dohodnúť,"žmurkla na mňa Luna a ja som sa len zasmiala,no cítila som ako sa červenám.
,,Už s tým prestaňte fakt,ja nič viac ako len kamarátstvo nechcem,"snažila som sa im vysvetliť,no pri ich pohľadoch bolo vidieť,že oni to nepochopia nikdy.

,,Tak dobre teda,ale raz ak sa to stane,tak budeš len rada,že sme ti to hovorili,"povedala Samantha a potom obe odišli.
Bola som fakt rada,že tu boli,ale táto posledná veta má fakt zarazila.
Vážne sa to môže stať?
Veď keď už rozmýšľam nad ním,tak mi bije poriadne srdce a myslím len naňho.
Ešte stále k nemu niečo cítim?
Nie,to rozhodne nieje možné.
Máme len spoločnú minulosť,takže to je ten dôvod,prečo to tak možno vyzerá.....

O pár dní neskôr.....

Za tie pár dní,čo som strávila sama doma,keď naši boli na služobnej ceste so Scottovcami,tak som si zvykla už aj na samotu.
Ak keď občas mi prišlo robiť spoločnosť kamarátky,tak nič nemení na tom,ako soľ sa cítila keď som bola sama.
Aspoň som mohla príliš veľa premýšľať nad svojím životom.
Dnes sa majú naši vrátiť zo služobnej cesty a zajtra idem do školy.
Takže super zas učenie.

Práve sedím na gauči a sledujem akúsi romantickú komédiu.
Viem,že to nieje teraz správne a viem,že by som to ani pozerať nemala,ale tak asi aj to potrebujem.
Síce nemám moc v láske romantické filmy,ale to neznamená,že si raz za čas to pozrieť nemôžem.

Cŕŕŕŕ!zazvonil zvonček.
,,Idem!",zvolala som a hneď sa postavila z gauča aj keď sa mi nechcelo.
Kto by to tak mohol byť?
Najskôr to budú naši.
Ale tí majú kľúče,takže by zvonili.

Opatrne som siahla na kľučku a pred dverami sa objavil Alex.
Usmieval sa.
Srdce mi znova poskočilo.
,,Ahoj,viem,že možno idem nevhod,ale spomenul som si,že dnes máš meniny,takže som ti priniesol dezert a povedať ti,že všetko najlepšie k meninám,"povedal z úsmevom a mne sa má tvári rozšíril úsmev.
No sakra ja som zabudla na svoje meniny,ale ako on jediný na to nezabudol.
Aký pozorný.

,,Ďakujem,to si fakt nemusel,"povedala som nesmelo,no on pokrútil hlavou a vtisol mi bozk na líce.
,,Ale chcel som ti spraviť radosť a zaslúžiš si to."
No neviem čo na to povedať.
Už viac dokonalý byť nemôže?....

Ďalšia časť.
Tak čo myslíte?♥️😍


Bezcitný Where stories live. Discover now