Bezcitný

49.kapitola/Výmena názorov

,,Myslíš,že ja chcem,aby to takto dopadlo?",zvolal nahnevane Alex,keď sme znova vrátili k téme,čo bude s nami po strednej škole.
Viem,že táto téma by mala ešte počkať,ale u nás sa momentálne stala častejšou.
Akurát s ním volám cez video chat,pretože on včera priletel do New Haeven.
Síce je tam trochu slabší signál,ale dá sa to.

,,Nie,ja nehovorím,že ty chceš,ale ako keby si to ani riešiť nechcel,"povedala som prudko,pretože vo mne kypel hnev.
Nedokázala som ovládať svoje emócie,tak som jednoducho vybuchla.
,,Ja to riešiť ani momentálne nechcem,pretože máme ešte rok a niečo a ty už stresuješ,veď vieš,že ak obaja pôjdeme na iné školy,tak mne veriť môžeš a ja tak isto aj tebe,tak čoho sa máme báť?",spýtal sa prudko a ešte nadvihol obočie.

,,Veď ja viem,ale už mám proste strach,"dodala som,keď už som nevládala a hlas sa mi až triasol.
Normálne som už nedokázala vysloviť nič,pretože môj hlas bol momentálne fuč.
Tá hádka s ním má unavila a tak isto unaví má aj dnešná cesta.
Keďže dnes večer odlietam do Spojených štátov,tak som sa baliť už musela včera.
Dnes je sobota,takže myslím,že tam dorazím tak o 18:00-19:00 keďže aj tak nejak budem odlietať.

Somnou ide iba matka,pretože otec má kopu povinnosti,ale povedal,že mám mu
poslať veľa fotiek a hlavne mu musím vyrozprávať o tom.
Ale to zbytočne by som zrobila,keďže matka mu rozpráva skoro o všetkom.
Letieť som mohla aj kľudne sama,ale keďže matka nedala inak,tak som sa s tým musela zmieriť.
Chcela vidieť moju budúcu školu,na ktorú ani neviem či sa vôbec dostanem.
Náhradné školy som si už dala len Yale,tam kde šiel Alex.
Takže ak sa nedostanem na Harvard,tak je šanca,že pôjdem na Yale,ak sa tam dostanem.
Takže nádej zomiera posledná.

,,Neboj sa zlato,my to zvládneme,ak nie,tak pôjdeme svojim vlastnými cestami a uvidíme kam nás to dovedie,ale tiež neviem si predstaviť život bez teba,takže ak sa náhodou niečo stane,tak prídem za tebou a budem o teba bojovať,teda ak v tom bude iný chlap,"vyhlásil rozhodne a ja som sa len zasmiala.
,,Tak v tom iný chlap nebude,pretože milujem len teba,"odsekla som a toto bolo moje posledné slovo.

Na to sa len nežne usmial a podoprel si hlavu o perinu.
Sedel na posteli,teda skôr povedané,že ležal a pozeral sa tým jeho nádherným pohľadom na mňa.
Škoda,že tu nieje.
No,ale týždeň bez seba zvládneme.
Možno je to skúška toho,že či zvládneme aj celých 10 mesiacov.

,,Aj ja teba ľúbim ty môj drobček,"povedal a jeho úsmev sa rozšíril ešte viac.
Veľmi som sa červenala,keď sa usmieval,pretože jeho úsmev má vždy dokázal priviesť do rozpakov a v bruchu mi to spravilo neuveriteľne veľa motýľov.

Potom sme sa ešte chvíľu vášnivo rozprávali o veciach,ktoré samozrejme,že do vzťahu patria.
My vždy máme rozhovor o intímnosti,alebo to robíme aj,ak máme možnosť.
No teraz iba sa o tom rozprávať,ale to už som si zvykla,pretože ja a Alex sme proste nádržanci.

Keď sme dovolali,pretože si šiel pospať,tak ja som si šla ešte dobaliť veci,ktoré som potrebovala.
Trochu som aj rozmýšľala nad našou výmenou názorov a trochu ma to aj trápilo,pretože sme sa ešte tak za ten čas,čo sme spolu nehádali.
No a čo príde,keď pôjdeme obaja na vysoké školy?

Keď som si konečne dobalila veci,tak som si šla dať kúpeľ,pretože za pár hodín odchádzam a chcem byť už teraz pripravená.
Mobil som dala do nabíjačky,aby sa mi poriadne nabil a teda pobrala som sa do kúpeľne.
Chvíľu som čakala,kým sa mi napúšťala vaňa,pretože som ju naplňala až do plná.
Potom som tam trochu naliala gélu na penu a vyzliekla sa.

Kúpeľ som vždy milovala,pretože som si mohla trochu aspoň oddýchnuť a prísť v nej na iné myšlienky.
Keď som po polhodine vyšla z vane,tak som ju hneď vypušťala a zabalila sa do uteráka.
Vlasy som si tiež okamžite vyfenovala a potom sa pobrala do svojej izby,kde som sa obliekla zatiaľ do voľného oblečenia.
Keď budem vyrážať na letisko,tak sa oblečiem trochu inak.

Zrazu mi začalo škvrkať v bruchu,čo presne znamenalo,že som dostala hlad.
Takže som ani neváhala a hneď si to nasmerovala do kuchyne.
Keď som tam vstúpila,tak mamka s niekým telefonovala a otec čítal noviny.
Fakt perfektné.
Výrax mojej mamky hovoril za všetko,aj keď som netušila s kým volá,tak som aspoň tušila,že sa stalo niečo zle.

Keď dovolala,tak sa obrátila ku mne.
,,Akurát mi volala jedna stará známa a povedala,že má bude na pár dní potrebovať,takže asi s tebou Kate do Spojených štátov nepôjdem,"oznámila opatrne.
Yess,tak teda budem mať kľud,pomyslela som si a v duchu sa usmiala.

,,To nevadí,ja si poradím aj sama,"odvetila som rýchlo a šla si spraviť niečo na olovrant,keďže som mala žalúdok prázdny a potrebovala som ho naplniť.

Potom som spokojne dojedla,zatiaľ čo mi rodičia vybavovali hotel,ktorý som už mala aj skôr,no pre istotu tam ešte volali.
Sama by som to aj zvládla,ale keď naši si nedali inak,tak potom dobre.
Ja sa nejak v tých spojených štátoch vynájdem.....

Ďalšia časť....