True?

#1

Prebúdza ma ten skvelý pocit. Pocit z prázdnin. A je to tu. Deň s veľkým D. Vstanem z pohodlnej postele a v rýchlosti vybehnem do kúpeľne. Dnešok je obzvlášť dôležitý, a keby len pre mňa. Baby majú dnes súťaž vo volejbale na miestnej pláži. Bude to bomba, tak ako aj minulý rok. Lenže ty nebudeš hrať! schladí ma svedomie. Áno, tento rok to bude iné. Nenahodím na seba bikiny, krátke šortky a ležérne tričko v ktorom to na pláži rozburcujem. Nie, teraz to bude iné. Budem sedieť na okraji a budem sa pozerať ako si vychutnávajú hru aj za mňa.

-Aria, tak už odtiaľ vylez!- ozve sa hlas mojej mladšej a netrpezlivej sestry, spoza dverí. Irituje ma zvuk jej hlasu. Akoby ním chcela povedať: ,,Narátam do päť a potom ich vykopnem!" Z chuti sa zasmejem a vyjdem von. Zamierim späť do svojej izby a hodím na seba šortky s vyvýšeným pásom a jednoduché dierkovité biele tričko. Typické oblečenie na leto. Tmavovlasé vlasy si v rýchlosti jemne nakulmujem a nanesiem slabý, takmer badateľný make-up. Zbehnem dolu strmými schodmi. Ó, ako ja ich len milujem. (Irónia) Pozriem sa na hodinky visiace priamo predo mnou. 10:10.Do čerta! Rýchlo si obujem modré rifľovinové tenisky a vybehnem z domu, akoby mi šlo o život. Vlastne mi oň aj ide. Popri behu sa opäť pozriem na obrazovku svojho mobilu. 10:25. Fúú. Zrýhlim krok. Už vidím dievčatá asi 10 metrov odo mňa. Hádžu na mňa netrpezlivé pohľady.
-Kde si tak dlho bola?- pýta sa ma Lucy.
-Nehovor, že si zaspala- spýta sa tentokrát Maya.
-Héj! Čo ju nepoznáte? Spánok predsa miluje!-zapojí sa do debaty Emily.
-Vy ste sa proti mne spykli alebo čo?- zasmejem sa.
-Oukej, nechajme ju už. Bež sa posadiť na tribúnu-povie Victoria a jemne sa pritom usmeje.
-Počkať, chýba tomu niečo- ozvala sa Keyla a zamyslela sa.
-Hromadné objatie- zvolala ako malá. Odrazu som sa ocitla v strede. Všetky sa na mňa doslova nalepili.
-Dobre, to už stačí, veď ma zapučite!- z chuti sa znova zasmejem. Pustia ma a škodoradostne sa usmejú. Rozbehnem sa na okraj ihriska. Nemám chuť ísť hore na tribúbu. Nemala by som možnosť sústrediť sa na hru. Na hru, ktorú mam nanešťastie odopretú. Opriem sa o zábradlie, ktoré ma na prvý dotyk na koži popáli. Slnečné lúče sú dnes neskutočne horúce. Zrazu na plážove ihrisko pristúpi nepriateľské družstvo. Tie baby vyzerajú byť milé, no nie vždy je prvý dojem správny. Nikdy nevieš či sa pod milou tváričkou neskrýva divoká šelma, ktorá čaká na svoju temnú chvíľu. Rozhodca práve zapískal a hra sa práve začala. Pozorujem každý jeden pohyb každej z nich. Mrzí ma, že nemôžem hrať, že nemôžem byť s nimi.Chýba mi ten pocit.Odrazu na sebe pocítim skúmavý pohľad. Keď sa ponad plece obzriem naozaj zbádam chlapca, neďaleko seba, ako sa na mňa práve pozeral. V zlomku sekundy sa pozrel späť na ihrisko a ja som urobila to isté. Nebudem viac strácať čas. Prišla som sem kvôli nim. A nie kvôli záhadnému chalanovi vedľa mňa.
Všimnem si ako sa Maya práve šmykla.Padlá na kolená. Vystrašilo ma to a zároveň mi TO pripomenulo. Avšak toto je iné. Rana od spoluhráčky bola príliš silná. Zhlboka sa nadýchla a vstala späť na nohy. Vydýchla som si, keď v tom som začula svoje meno.
-Aria!- zakričala znova. Sonya. Jej hlas bol pomerne vážny,zúrivý.
-Ty si ma vážne nepočkala?- vygúli na mňa svoje veľké zelené oči.
-Prepáč, ale trvalo ti to- bránim sa. Stále na mňa vrhá zúrivé pohľady. Pokojne ma obíde a vykročí hore na tribúnu. To dievča, vie byť tak príšerne zaťaté. Obzriem sa za ňou, no po chvíli ma to prejde. Počujem jeho úškrn a keď sa k nemu obzriem, ani to neskrýva. Priam naopak. Zabáva sa na mne.Na nás. Musím uznať, že má krásny úsmev, ale to je tak všetko. Nepoznám ho. Je to pre mňa úplne nová tvár. Zrejme je to chalan jednej zo súperiek.Opäť od neho odvrátim pohľad, aj keď stále cítim ten jeho na svojom tele...

Tak to bola 1.časť. :) Verím, že sa páčila *Adell