True?

#7

( Ten obrázok berte ako metaforu :) :D v žiadnom prípade nie doslovne! )

Prezlečiem sa do čistých vecí, schmatnem do ruky mobil a zbehnem dolu schodmi.

-Mama?- kričím a hľadám ju na prízemí.

-Idem sa prejsť- poviem, keď ju konečne nájdem pohľadom.

-užite si to- podpichla ma. Hodila som na ňu nechápavý pohľad a pomedzi to si obula svoje čierne tenisky. Čo tým ako chcela povedať? A čo ak to vie? Ou, no! Troška trapás. Zasmiala som sa hľadiac do zeme, keď som do neho vrazila.

-A-ahoj- zdvihla som svoju bradu do výšky jeho očí. Tak krásne sa usmial. Chytil ma za ruku a preplietol si so mnou prsty. Ten krásny pocit vo mne víry. V brušku mi lietajú motýle, aj keď sa snažím pôsobiť vyrovnane.

-Takže pán namyslený, kam ma to unášaš?- zasmejem sa a nájdem si ho pohľadom.

-Nechaj sa prekvapiť- povie so šibalským úsmevom na perách.

-Ale ja neznášam prekvapenia- namietam.

-Toto sa ti bude páčiť- povedal pokojne a milo sa usmial.

Už z diaľky vidím kolotoče a všelijaké stánky. Usmievam sa, pretože som na nich nikdy nebola s priateľom. Teda ak je on môj priateľ. Ach! Ani neviem ako to medzi nami je -_-

-Vravel som ti- povedal keď si všimol môj úsmev. Zamieril k stánku naľavo, kde mi do očí padol biely velikánsky plyšový medvedík. A tie jeho očičká. Cute.

-Čo treba urobiť, aby som získal toho medveďa?- spýtal sa Ryan predavača. Prekvapivo som sa neho pozrela. Vážne ho chce pre mňa vyhrať? Ten chalan je plný prekvapení.

-Stačí trafiť do stredu terča. Tri pokusy za 2,50- povedal ten muž a podal Ryanovi luk.

-Pohoda- povedal akoby to bola maličkosť. Okamžite namieril a vystrelil. Mimo. Snažila som sa potlačil záchvat smiechu a tak som si zakryla ústa rukou. Skúsil to znova a zase mimo. Teraz som sa už neovládla a začala som sa naplno smiať.

-A že vraj ,,pohoda"- podpichol som ho a on sa urazene na mňa pozrel, no potom sa tak šibalsky usmial. Skočil ku mne vzal ma do rúk a zatočil s so mnou.

-Čo to do četra robíš?- Krúti sa mi hlava- smiala som sa.

Otočil sa späť k terču a trafil šíp priamo do stredu. Jednou ranou. Ach! On to celý ten čas robil naschvál. Naťahoval ma.

-Spokojná?- uškeril sa na mňa. Predavač mu podal bieleho obrovského medveďa.

-Ten je pre teba- povedal vážne. Vykročili sme ďalej. Neustále cítim ako sa na mňa Ryan pozerá.

-Héj, nepozeraj sa tak na mňa. Irituje ma to- udrela som ho do pleca.

-Ako s pozerám?- tváril sa nevinne. Akoby nevedel čo robí. Ale on to vie. Chce to len počuť odo mňa. Zagúľam očami.

-Akoby som tu bola iba ja. Akoby ťa nikto iný nezaujímal- hodila som na neho poker face. Zasmial sa.

-Čo sa smeješ?- pozrela som sa mu do očí, v ktorých žiarili iskričky.

-Nič len...rád sa pozerám na pekných ľudí- šepol a ohrnul mi prameň vlasov, ktorý mi spadol do tváre. Srdce mi momentálne bije ako šialené. Jemne ma pohladil po tvári. Ten dotyk. Znova mnou prebehla elektrina. Akoby sa dotýkal každej časti môjho tela. Pomaly sa ku mne naklonil až sa naše pery spojili. Pobozkal ma. Tak jemne, tak nežne, tak sladko. Neprotestujem ani sekundu. Priam naopak. Jednou rukou pridržiavam medveďa a tá druhá mi okamžite vystrelí do jeho vlasov. Cítim ako sa popri bozkávaní usmial, no nie na dlho. Znova sa plne sústredil na to čo začal. Pocítila som jeho ruky na mojom páse.

-Si šteklivá?- spýtal sa po chvíľke.

-Nie- povedala som to vážne. Ak by som mu povedala že som, tak by ma začal štekliť a tak skoro by neprestal. Nesmie poznať jednu z mojich slabín. Neskoro. Začal ma štekliť a ja smiať.

-A že vraj nie si šteklivá- nezabudol poznamenať.

-Ryan dosť! Stačí! Veď sa tu pocikám- kričím, ale on sa na mne zabáva.

-Prosím!- zakričím a on prestane. Ešte dobre že sme sa vzdialili od toho cirkusu inak by si tí ľudia o nás niečo pomysleli. Ešte teraz ma bolí brucho od toľkého smiechu.

-Rád týraš ľudí šteklením?- spýtam sa a chytím sa rukou za brucho. Ešte stále na ňom cítim jeho ruky. Fúú. Veď tam už nie sú.

-Iba tých na ktorých mi záleží- usmial sa na mňa a vykročil vpred.

-Počkaj! Ja nevládzem- kričím za ním. Otočí sa a len pokrúti hlavou. Pristúpi ku mne akoby ma šiel pobozkať, no v tom ma zdvihne do rúk a prehodí cez plece ako také vrece zemiakov. Chápete? Zase sa začnem rehotať.

-Toto mi nepomáha- kričím a bijem ho po chrbte.

-Daj ma dolu!!- znova ho udieram, ale s ním to nič nerobí. Prečo mám pocit, že sa ten chalan na mne vkuse zabáva? Baví ho to?

-Ryan, budem kričať- poviem smrteľne vážne.

-Fajn- vydýchne si.

-Zložím ťa dole pod jednou podmienkou- začal ale stále ma držal cez plece tak pevne.

-Akou?- netrpezlivo som mu skočila do rečí.

-pôjdeš so mnou na druhé rande-

-Prečo druhé? Nechcel si povedať prvé?- zasmejem sa na jeho odvahe.

-Ale no ták. Veď toto bolo prvé- zasmial sa a položil ma konečne na zem. Zdvihla som zrak k jeho prekrásnym očiam. Zdvihnem sa na špičky a vnútim mu krátky bozk.

-To bolo áno?- uškrnul sa.

-Áno- šepla som.

Odprevadil ma domov čo bolo od neho neskutočne zlaté. On je zlatý. Zabuchla som za sebou dvere a vybehla hore do izby. Maca som hodila na posteľ a ja som sa rýchlo prezliekla do pyžama. Hodila som sa do postele a začala objímať toho medveďa. Ako som povedala milujem plyšové zvieratká a tohto medveďa mám o to radšej keď je od Neho. Nad menom som neváhala ani sekundu. Bude to Pán Dokonalý. Bez váhania. Zatvorila som ospalé oči a ponorila sa do spánku.

ᴥᴥᴥ

Prebúdzam sa v mackovom objatí. No nie je to milé? Pozoruje ma. :D Vážne. Nevie so mňa odlepiť oči. Vstanem z mäkkej postele a zamierim do kúpeľne. Potrebujem teplú vaňu, kde si utriedim všetky myšlienky. Takmer všetky sa krútia okolo neho. Napúšťam si ju, zhodím zo seba všetko oblečenie a vleziem dnu. Pohodlne si ľahnem a zavriem oči. Niekto sa nám tu zamiloval rýpe svedomie. Nie, to predsa nie je možné. Veď sa poznáme ani nie tri dni. O to nie! Otvorím oči.

-Ja som do ňho!- zvriesknem.

-Aria prestaň! Ja ešte spím- ozval sa nahnevaný hlas moje sestry. Hopla. Ako to, že ona ešte spí? Nie som tu ja tá čo stále dlho vyspáva? Asi sme sa prehodili. Po malej chvíľke v dome opäť panuje hrobové ticho. Mama je v práci a Sonya pravdepodobne spí. Do hlavy sami znova zakráda. Ryan.

Hey Guys :3

Dopredu za ospravedlňujem za možné gramatické chyby.

Tak ako? Páčilo sa vám to? :)

Budem rada ak vyjadríte svoje názory ;)

Prípadne každý hlas poteší :*  Vaša *Adell