Je ťažké rozlíšiť pravdu od lži... Najmä keď niekoho milujete z celého srdca, keď ste mu dali všetko. Aria je obyčajné dievča, ktoré stretne neobyčajného chlapca. Aj keď to nechce, zaľúbi sa....
#7 in Romance Ѵ
#5 in Romance Ѵ :3
#3 in Romance Ѵ :OO
Vchádzam hlavnými dverami, pričom ignorujem okolie. Nezaujímajú ma.
-Pozrite sa kto prišiel. Nie je to náhodou tá najväčšia mrcha pod slnkom?- zakričal povedomí hlas. Odlepila som pohľad od mobilu a našla si ho pohľadom. Nemýlila som sa. Je to on. Ryan. Jeho slová ma zabolia, no nedám to na sebe vidieť. Vážne mi povedal citujem: Nie je to náhodou tá najväčšia mrcha pod slnkom? Akoby to ani nebol on, ale je. Povedal to. A prečo to povedal? O čo tým šialeným ľuďom ide? Ignorujem sa kričiaci dav. Akoby nestačilo to čo sa deje doposiaľ. Musel sa do môjho života zamotať aj Justin a teraz... Počkať. Justin mi predsa sľúbim peklo. Čo ak je to jeho práca? Čo ak si ma preštudoval ako takú knižku a vie o mne viac ako ja sama? Určite to nie je problém...aspoň pre neho.
Zatnem päste, keď začujem nadávku na k****. Nie! oni mi za to nestoja. Nestoja mi za problémy. Mám už teraz dosť problémov, ktoré musím sama pred sebou kryť a ďalší k šťastiu vážne nepotrebujem. Chcem myslieť na niečo iné. Vážne sa snažím nevšímať si všetky vyčítavé pohľady, no nedarí sa mi. Asi to ani nejde. Každí jeden človek čo stojí na chodbe, podotýkam obrovské chodbe, ma preklína pohľadom a prečo? Sama neviem. Niekto im niečo povedal a oni tomu bezhlavo uverili. Aspoň zistím kto je pravý priateľ a bude stáť pri mne, no opäť pri myšlienke čo o mne povedal Ryan mnou prebehne mráz. Nik mi tak nepovedal a nie to ešte pred celou školou. Strápnili ma, ponížil a ublížil mi. Viem, rozišla som sa s ním, ale nie preto žeby som to tak chcela. On bol na vine. Podviedol ma a keď mal o mňa bojovať, zbabelo utiekol.A keď som prestala veriť, žeby sa mohol spamätať a ujasniť si čo vlastne chce, som to vzdala. Moje city nezmizli ale srdce sa proti nemu dostatočne obránilo. Nejde tu len o Ryana ale o hocikoho. Nikoho si nepomstím k srdcu tak veľmi ako Ryana a Kevina. Ja som im cerila a oni to zneužili. Občas mám pocit, že ma chceli dostať len do postele. Na moju smolu som im to dovolila. Ale to sa viac krát nestane! Nedovolím to.
Posadím sa na stoličku úplne dozadu a strčím si do uší slúchadlá. Nasadím si na hlavu kapucňu a skĺznem na stoličke, aby ma dopredu nebolo tak ľahké vidieť. Nemám zapnutú hudbu. Išlo mi len o to, aby všetci stíchli, alebo sa aspoň nebavili len a len o mne. Aj keď je pravda, že mi som rada vedela čo také hrozné som spravila/nespravila.... Uprene hľadím do mobilu pričom sa snažím zachytiť ich rozhovor.
-Počuli ste to? Vraj sa vyspala z učiteľom, chápete? Dnes poobede ho majú policajti vypočúvať a ak prizná, že sa to stalo dievča bude mať riadny problém, nehovoriac o tom učiteľovi, ktorý sa vyspal zo svojou...ehmm žiačkou- chichúňajú sa. Kravy. Aspoň už viem, čo Justin zariadil. Cele škole netáral, že som sa vyspala s učiteľom. Učiteľom algebry, ktorý vyzerá naozaj cute a môže mať asi 26 rokov, no nemám s ním žiadne vyučovacie hodiny. Bravoo. Mám originálne falošné alibi, keďže som sa so žiadnym učiteľom nevyspala. Nerozumiem ako tomu môže niekto uveriť. A Ryan? ten klesol dosť hlboko, keď tomu uveril. Do triedy vstúpi učiteľka a nahlas a dostatočne zreteľne sa pozdraví. Jej pohľad sa sústreďuje bezvýhľadne na mňa. Všetci vieme že prečo.
-Summersová do riaditeľne!- povie vážne. Po-otvorím ústa, že jej niečo poviem, no premyslím si to. Nestojí mi to za to! Stiahnem si z očí nezapojené slúchadlá a strčím ich do vrecka. Zdvihnem sa zo stoličky a pomerne rýchlymi krokmi vykročím k dverám.
-Hopla, asi nás počula- začujem tie kravy. Vyjdem dverami, ktorými za sebou doslova tresnem. Moje nervy sú len kúsok od bodu mrazu.Zatnem päste a spomeniem si na ten úžasný pocit, keď si priložím k zápästiu žiletku. Posledné dni som na tom doslova závislé. Všetko sa rúti, preto potrebujem odreagovanie. Žiletka mi pomáha. Príde mi to, akoby o mne vedela všetko. Ako sa cítim aj to čo zažívam. Možno je to moja najlepšia kamoška. Svojím spôsobom by pomáha.
-Pán riaditeľ, môžem vstúpiť?- jemne poklopem na tmavé dvere. Nik sa odtiaľ neozýva.Obzriem sa okolo seba, ale nikoho nezbadám. Ruku premiestnim na kľučku a opatrne ju stlačím. Dvere sa otvoria a ja jedným očkom nakuknem dnu. Jeho kancelária je totálne prázdna. Neprekvapilo ma to, no čakala som, že tam bude a že sa po mne vykričí, ale on ru jednoducho nie je. Zhlboka si vydýchnem, keď sa zrazu ocitne nejaká ruka na mojom pleci. Zľaknem sa. Zľaknem sa dotyčnej osoby, no aj samotného dotyku. Nechcem aby sa ma niekto dotýkal. Viac nie. Obzriem sa k nemu až stojíme tvárou v tvár. Predo mnou stojí Justin a doslova sa na mne zabáva. Na jeho tvári sa rozprestiera úsmev, zatiaľ čo moja tár je neutrálna no plná zlosti.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
