True?

25.

Bude to smutné :( 

-Zúfalo potrebujem babský pokec a nakupovanie- poviem do telefónu.

-Stalo sa niečo?- spýta sa ma Emily. Okrem toho, že tvoj bývalý sa mi vyhýba a správa sa dosť divne na to, že práve so mnou chodí? Inak nič moc. Nie to je nemôžem povedať. Viem, že sa cez ten rozchod už preniesla, ale nebudem ju tým zaťažovať. Rozhodne nie!

-Chýbate mi- poviem a na tvái sa mi zjaví jemný avšak úprimný úsmev.  Baby a spol som nevidela viac než týždeň. Každá z nich mi svojim spôsobom chýba. Mám pocit akoby už nebolo žiadne ,,MY" a to treba zmeniť.

-Aria veď aj ty nám- povie a v mobile počujem jej smiech. Taktiež úprimný. Myslím, že ma trošku prezradil.

-Tak v nákupnom centre pred optikou o 10 minút?- navrhne.

-Budem tam- poviem a vzápätí zložím.

-Lucy, Keyla, Maya tak dlho sme sa nevideli- kričím v okamihu čo ich uvidím a hodím sa im do náručia. Emily a Vicky ne nás len urazene hľadia. S Lucy sa na seba zákerne pozrieme a a stiahneme tie dve do hromadného objatia.

-Ani si nevieš predstaviť ako si nám chýbala- šepne mi Keyla a ostatné len súhlasia.

-Baby, toto už začína byť trápne- hundre Lucy.

-Héj, netlačte sa mňa. Veď ma zapučíte- kričí a smeje sa zároveň Maya. Povolíme objatie.

-Takže aký je plán?-spýta sa Vicky.

-Navrhujem hneď teraz nejaký ľadový kokteil čiže nejaká reštika alebo také niečo,  a potom samotné nakupovanie vražedného tempa- zasmejem sa nad ich pohľadmi.

-A naopak by to nešlo?- spýta sa Lucy.

-Okey. Nemám nič proti- milo sa na ňu usmejem. Akoby som sa pred babami hrala na niečo čo nie som. Že so v  pohode...

-Let's go- povie s nadšením Keyla.

-Len tak mimochodom....mám novinu- poviem a všetky zbystria pozornosť.

-Najbližší turnaj hrám s vami- poviem veľmi pokojne, no oni hneď začnú vyvádzať.

-Veď to je skvelé- kričí  Maya. Všetko nie.

-Asi áno- poviem pre seba.

-Bude to dokonalé. Všetky 6 v jednom družstve- rozplýva sa nad tou predstavou Lucy. Ona všetko veľmi prežíva a preto ju mám tak hrozne rada. Je skvelá, pekná a bláznivá. Nebezpečná kombinácia.

-Nevidela si Kevina?- spýtam sa opatrne a šeptom. Svoju otázku venujem Emily. Tá na mňa len zmätene pozrie a pokýve hlavou na znak nesúhlasu. (čiže ho nevidela :D )

-Stalo sa medzi vami niečo?- spýta sa ma.

-Pred troma dňami sme boli u neho v byte. Všetko bolo perfektné. Boli sme aj v sprche.Neviem ako sme sa tam ocitli. Neboj boli sme oblečení- zasmejem sa a snažím sa skryť to, že ma to trápi.

-Naše vášnivé bozky a lepiace sa na seba mokré telá prerušil donáškar pizze. Šla som otvoriť a hneď čo som sa vrátila povedal, že musí ísť. Nechal ma samú s tým, že musí odísť. Chápeš? Odišiel bez vysvetlenia a doteraz mi to nevysvetlil. Odvtedy sa mi vlastne vyhýba...- všetko som jej vysvetlila, hneď čo baby schmatli nejaké šaty a bežali ku kabínkam. Ostali sme samé aj keď sme ich mali nadhľad.

-Neviem čo mi tají, ale myslím že nás to len odpudzuje. Akoby sme boli magnety. Kladný pol  sa chce pritiahnuť ku kladnému, no namiesto toho sa odtiahne. Akoby ma už viac nechcel... Najprv o mňa bojuje, no ja sa hrám na nedostupnú. Bije sa za mňa a dokazuje mi, že sa zmenil a keď mu dám šancu chvíľu ho bavím a teraz...- nedopoviem vetu a oči sa mi pomaly zaplavia slzami. Avšak zbadám blížiacu sa Mayu a tak si rýchlo utriem oči.

-Héj, zlatko si v pohode?- vystrašene na mňa hľadí.

-Jaaa...som- poviem nie priam presvedčivo.

-Počuj čo tieto?- rýchlo zmení tému Emily, čo mi neskutočne pomôže. Podá jej krikľavo žlté šaty, ktoré sú vážne nádherné.

-Ak ti to nebude vadiť vyskúšam si ich ja- poviem a nahodím fake smile, no uverí mi. Aspoň Maya, ktorá o ničom nevie.

-To určite nie. Bež a povedz keď budeš hotová- štuchne do mňa. Milo sa na ne usmejejm a vykročím ku kabínkam.

-Ja už nevládzem- sťažujem sa. Všetky letia chodbou nákupného centra a ja nejako zaostávam. Jasné. Ja som si už šaty vybrala a oni nie. Divné, pretože to ja som tu chcela lietať ako blázon z obchodu do obchodu.Je to skôr naopak. Som celkovo nákupná maniačka. Ale teraz...proste už nevládzem. Zastavím sa a prehnem dopredu. Pridržiavam sa vlastných kolien.

-Potrebujem sa nadýchnuť. Potrebujem kyslík.- hovorím šeptom.

-Fajn- povie Lucy  a hneď na to vybuchne do smiechu.

-Pozrite sa. Tamto je Kevin a jeho ďalšej obeti strká jazyk do hrdla- smeje sa. A prekvapivo sa mi zdvihne kútik úst pričom hľadím do zeme. Počkať, čo? Zdvihnem pohľad na tých dvoch. Je to pravda. Nejaká blondínka je na ňom doslova nalepená.

-Aria, nie vždy je to tak ako to vyzerá- povie pokojne Emily a položí si ruku na moje plece. Má pravdu, ale v tomto prípade to tak je. Kevin sa vôbec nebráni. Jej bozky s radosťou príma a opätuje.

-Nerozumiem. Niečo mi uniklo?- nechápavo sa ma pýta Maya.

-Ale teraz to je presne tak ako to vyzerá- poviem nespúšťac z neho pohľad. Ranilo ma to. Rozhodne.  Ale predsa len mu dám šancu, ktorú som v ten deň Ryanovi nedala. Rýchlym krokom sa k nim priblížim a ruky si preložím na hrudi.

-Ou...veľmi ma to mrzí- zahrám divadielko, že som do nich omylom vrazila. Konečne sa od seba odlepia a venujú mi pohľad. Ignorujem  vražedný pohľad tej blondíny. Zameriam sa na Kevina.

-K-kevin?- vytreštím oči. Prekvapene na mňa pozrie a následne na ňu.

-Ja-a-a musím ísť- poviem cúvajúc asi tri kroky. V tom sa otočím a zmiznem v dave. Fajn. teraz si nemusím vyčítať, že som mu nedala šancu. Dala som mu ju,no on ju nevyužil. Áno, je mi to jasné. Chlapi sú svine, s ktorými viac nechcem mať nič spoločné.

Domov dorazím po tme. Je 18:58 a vonku je tma ako v hrnci. Ach. Vybehla som do izby nevnímajúc postavy sediace v obývačke. Zdalo sa mi, že tam bola Sonya a Ryan, ale to nie je vôbec dôležité. Zhodila som sa do postele a začala plakať. Týmto sa všetko dobré končilo. Dvaja chalani, ktorých som mala úprimne rada, ma podviedli. Obaja mi hovorili ako veľmi ma milujú a ublížili mi. Má vôbec nejaký dôvod pokračovať? Môžem to všetko ukončiť a nemusím sa musieť ďalej trápiť. Prestaň! To mamine a sestre nerobíš! Nemôžeš! Ale je tu jedna vec, ktorú urobiť môžeš a nikomu inému tým neublížiš, len sebe.

Vstanem z postele a vykročím do kúpelne. Opláchnem si tvár studenou vodou a zadívam sa na svoj odraz. Vážne to chcem urobiť? Stojí mi to za to? Nie, nestojí, ale hrozne to bolí. Ak tú bolesť prekryje fyzická bolesť.... áno. Urobím to. Vytiahnem si zo šuplíka žiletku a priložím si ju k zápästiu. Opäť chvíľu váham, no hneď na to a mi vynoria spomienky ako vidím Ryana a Selenu len v uterákoch a hneď na to Kevina s tou blondínkou.

Potiahnem žiletkou po zápästí. Tá neskutočná bolesť ma prinúti vyroniť zopár slz. Kvapky krvi už padajú na podlahu. Potiahnem znova a znova. Zakrúti sa mi hlava. Aria prestaň! Nechceš sa zabiť! Kričí na mňa svedomie. Všetko to boli len prázdne slová. Naletele som a hneď dvakrát. Som príšerne hlúpa. Za chyby sa platí ...

Troška depka :( Názor? *Adell