True?

16.

-Srdiečko vstávaj- budí ma mama šeptom. Otvorím zaspaté oči a prezriem si miestnosť pohľadom. Prebúdzam sa v nemocnici, no našťastie nie ako pacient. Všimnem si jej pohľad.

-Musíš ísť do školy- šepne a pritom mi z tváre zastrčí neposlušný prameň vlasov za ucho. Milo sa na ňu usmejem.

-Si si istá? Ja...môžem tu ostať- pohotovo namietam. Chcem tu ostať, a veľmi. Chcem aby Sonya vedela, že som tu aj napriek všetkému tu, že som tu pre ňu. Mamina len pokrúti hlavou a milo sa usmeje.

-Sľubujem že, hneď čo skončím v škole prídem- poviem a vnuknem jej pusu do vlasov. Priblížim sa k spiacej princezne a pobozkám ju na čelo.

-Vrátim sa- šepnem a vzápätí odídem.

ᴥᴥᴥ

Dobehla som domov o 6:50. V momente som zo seba zhodím a všetko oblečenie a dala si rýchlu sprchu, ktorú som neskutočne potrebovala. Vyžehlím si tmavo hnedé vlasy siahajúce takmer po pás, urobím si jemný make-up, linku a nanesiem slabočervený rúž.

Do ruky schmatnem tašku, kde hodím samé zbytočnosti. Ulala. Som hotová. Obujem si svoje pohodlné čižmy na jemnom opätku a vybehnem z domu.

Cesta do školy mi trvá asi 20 minút pomalej chôdzi. Prečo nie!? Veď kto by sa ponáhľal do školy? Počkať! Niečo tu nesedí. Pozriem sa na mobil koľko je hodín.

-Do riti- šepnem nahnevane a okamžite zrýchlim krok. Takže je to jasné. Kto by sa ponáhľal do školy? Ja a všetci tí, čo zaspali. Ach. Len prvý deň školy a ja už chcem prázdniny. Doslova horor. Vbehnem cez vchodové dvere cez velikánsku chodbu až do triedy 8C. Opatrne stlačím kľučku a vstúpim dnu.

-Dobré ránko. ja...prepáčte že meškám. Som tu tak trošku nová a zablúdila som- poviem neisto. Áno, tak trochu sa hrám na neviniatko. Popravde nemám od toho ďaleko a pravdou je, že som tu naozaj nová. Myslím, že aj Kevin sem prestúpil spolu s Vick a Emily, no nie som si tým istá.

-Slečna Sommersová?- spýta sa a premeria si ma pohľadom staršia pani v otrasných šatách a okuliaroch na očiach.

-Aria- milo sa usmejem.

-Posaď sa a snaž sa chytiť krok. Tu máš učebnice- povie a do rúk mi podá učebnicu biologie a chémie. Z toho dedukujem, že ma bude učiť obe predmety. Posadila som sa na voľné miesto v lavici uprostred. Jednomiestne lavice, po celej triede. Skvelé -_- . šanca opísať cez písomku je minimálna. Ach. Rozhliadnem sa po triede, no nikoho nepoznám. Posadím sa na stoličku a prisuniem sa bližšie k stolu. Nečakala som, že sa hneď v prvý deň budeme učiť, ale toto nie je základná či stredná. Je to vysoká.

ᴥᴥᴥ

Zazvonilo. Tým sa definitívne skončila 5 hodina. Schmatnem do rúk učebnicu dejepisu a vykročím z triedy. Zamierim do obrovskej jedálne kde sa už hemžia ľudia. Stádo ľudí. Nahlas si vydýchnem. Zaradím sa do radu, kde by kuchárka podá akési čudo. Vezmem si tácku a vykročím k prázdnemu stolu. Posadím sa a vytiahnem si z vrecka mobil. Nie, žiadne správy, žiadne zmeškané hovory. Nothing new.

-Tak tu si- zvolá povedomý hlas. Okamžite sa za ním obzriem, no už tie dotyčné osoby sedia vedľa mňa. Vicky, Emily a Kevin. Trefa. Vedela som to.

-Ah-h-hojte- prekvapia ma.

-Už o tom vieme. - šepne Emily.

-Ako je na tom?- pýta sa Kevin.

-čo sa vlastne stalo?- prekrikujú sa všetci traja navzájom. Doslova ma zavalili hromadou otázok.

-Zrazilo ju nákladné auto, ale našťastie je v poriadku. Má pomliaždené rebrá, zlomeninu ruku, slabí otras mozgu a 2 stehy na hlave, ale inak je úplnom poriadku.- poviem a milo sa usmejem. Je to jeden z tých falošných úsmevov, no zdá sa, že som ich presvedčila. Zbytočne sa nič viac nepýtajú.

-Môžme ju po škole pozrieť?- spýta sa Emily.

-Neviem asi len rodinu- myknem plecami.

-Ale idem za ňou po škole. Môžem ju od vás pozdraviť- milo sa usmejem a konečne zahryznem do toho čuda na tanieri. Som hladná. Večer som mala len chipsy z automatu a na raňajky som nejako pozabudla. Hmm...vlastne to nie je až také zlé. Dá sa to jesť.

-Aha kto tu je?- štuchne ma do pleca Vicky a začne sa pozerať niekam za mňa. Nechápavo na ňu pozriem a potom sa pozriem jej smerom. What? Akože really? čo tu on chce? Okamžite si ma všimne a venuje mi provokačný úsmev. Ako to že chodí na rovnakú vysokú ako ja? Prečo o tom neviem? respektíve prečo sa vždy všetko dozviem posledná?

-Idiot- šepnem nahnevane a otočím sa späť k stolu a k ľudom sediacim priamo za ním.Musím sa váriť, že neexistuje. Aspoň v mojom živote. V skutočnosti nikto okrem Kevina nevie, že sme sa s Ryanom rozišli a vôbec im to neplánujem vysvetľovať. Všimnem si zvedavé pohľady Emily a Vicky, no nič im na to nepoviem. V rýchlosti dojem posledné dva sústa a zvalím si veci do tašky.

-Dobre Guys, musím bežať. Mám ešte matiku- zagúľam očami a zakývam im aj keď stojím asi dva metre od nich. Chodia funny pohľady a zasmejú sa na vlastných pohľadoch. Kráčam cez velikánsku jedáleň priamo cez stred. Počujem ako na mňa nejakí chalani pískajú ako na psa, preto ich ignorujem a kráčam vpred. Opäť vytiahnem z vrecka mobil a pozriem sa na čas. 12:20. akurát mám4 minú na pohľadanie triedy, keďže som tu stále príšerne stratená. Vytiahnem z vrecka riflí zložený papierik, na ktorom by mali písať nejaké bližšie informácie. Nič moc. Akurát oproti mne kráča chalan. Síce opačným smerom, no aj tak ho zastavím.

-Ahoj, nevieš náhodou kde nájdem učebňu matematiky?- spýtam sa a venujem mu chabý úsmev. Poškrabe sa na zátylku a zahryzne si pri pohľade na mňa do pery. Neriešim to.

-Pôjdeš hore schodami, potom na koniec chodby tam zabočíš doprava pôjdeš rovno a nakoniec zabočíš doľava- povie tak rýchlo, že som si tú cestu tam vôbec nestihla zapamätať. Hodím a neho nechápavý pohľad.

-Takže hore schodmi, potom na koniec chodby a potom...?- spýtam sa a znova sa zasmejem. tentokrát sama na sebe.

-Vieš čo...odprevadím ťa- milo sa usmeje.

-Vďaka- poviem a nasledujem ho.

-Som Josh- povie a nájde si ma pohľadom. Okamžite si všimnem ten úsmev. On je taký cute. To za žiadnu cenu nemôžem poprieť....

Muhaha...zakončila som to troška v napätí nie? :D čo na to hovoríte? Páči sa vám to? Ste tím:

 Arvina- Aria a Kevin

Aryan- Aria a Ryan

alebo Aria a nový tajomný chalan Joch? :) A&J?

Ospravedlňuje, sa za možné gram. chyby .) Hlas či koment poteší :)   *Adell