True?

55.

Práve som dojedla palacinky, ktoré boli len tak mimochodom vážne skvelé, ale nečudujte sa. Veď som ich robila ja. Narcis, ozvalo sa mi svedomie. Zagúľala som očami pri tej myšlienke.

-Aria, dnes je ten večierok- hovorí Ryan, no pritom je celý zaujatý tmobilom, do ktorého stále niečo ťuká.

-Viem. O koľkej sa to vlastne začína?- spýtam sa a podídem k nemu. Zvalím sa na gauč, tesne vedľa neho.

-O 19-tej- povedal, no ani na mňa nepozrel. 

-Vieš, že ja som tu, však?-Zamával som mu pred tvárou.

-Prepáč Beauty, už sa ti venujem- odhodil mobil vedľa seba a naklonil sa ku mne, aby spojil naše pery, no zastavila som ho. Položila som prst na jeho pery.

-Deje sa niečo?- spýtala som sa mierne nervózne.

-Nie, nie. Všetko je v pohode.-povedal a znova sa naklonil k mojim perám. Tentokrát som mu bozk povolila.

-Určite?- spýtala som sa medzi bozky.

-Určite- povedal a opäť spojil naše pery. Zdvihol ma do rúk a položil na seba obkročmo. Jeho ruky boli doslova prilepené na mojom zadku. Nevadilo by mi to.

-Ryan?- odtiahla som sa, aby viac nemal prístup k mojim perám, no on sa hneď začal venovať môjmu krku.

-Hmm?- pokračoval.

-Poďme niekam- navrhla som.

-Dobrý nápad. Napríklad do spálne- zasmial sa do bozkov. Zasmiala som sa a zoskočila z neho. 

-Tak fajn ty choď do spálne a ja idem von- cmukla som na neho a bežala hore schodmi, kde som sa rýchlo prezliekla, keďže som bola stále len v čiernom župane, ktorý mimochodom milujem. Odrazu sa v miestnosti zjavil Ryan a promeladoval sa po izbe len v boxerkách. Asi mu to tak vyhovuje. Rýchlo som si urobila jemný make-up a vlasy jemne nakulmovala.

-Môžme ísť?- spýtal sa spoza mňa. Nechápavo som sa za ním obzrela a šibalsky sa usmiala.

-Zmenili ste názor, pán Hemington?- uškrnula som sa. Všimla som si že má na sebe biele tričko, červené rifle a samozrejme biele boty.

-Neprovokujte slečna Sumersová. Idem len kvôli vám- šepol a vnukol mi sladký, no krátky bozk.

***

-Neverím, že si to vážne urobil- smiala som sa z neho ako blázon.

-Ale ja nežartujem. Nemohol som za to, že sa mi zapáčili natoľko že som ich musel hneď vyskúšať. Veď komu by sa nepáčili topánky na takých vysokých štekľoch?- zasmial sa sám na sebe a ja som sa zasmiala viac ako doteraz. Nemôžem tomu uveriť. Môj chlapec sa v detstve promeládoval po dome vo vysokých topánkach svojej mamy, no nie je to vtipné? Uvedomujem si, že musí byť pre ňho byť ťažké žiť bez nej, ale nedáva to najavo. Má náhradnú rodinu, ak to tak môžem povedať. Má mňa a mňa nestratí. Kráčame okolo stánku so zmrzlinou.

-Citrón, čokoláda, citrón prosím- poviem a milo sa na pána usmejem. 

-Ja zas jablko,citrón,rum- ozval sa Ryan. Ten pán môže mať niečo po 40-tke. Okamžite zbystrí pozornosť a začne sa na nás usmievať. Predpokladám, že nás spoznal. Podá nám do rúk kornútky a Ryan začne z vrecka nohavíc vyťahovať peniaze. Ani nepočká, kým mu povie predavač cenu a hodí mu tam 5 eur. ( povedzme že ostaneme pri našej mene :D )

-Drobné si nechajte ujo- povedal Ryan a chytil ma za ruku. Chvíľu sme sa len prechádzali, no po chvíľke sme sa posadili na voľnú lavičku. Ani jedného z nás netrápilo či nás niekto spoznal. Chceli sme byť spolu a preto sme nevnímali nič iné okrem nás. Ryan sa na chvíľu pozeral ktoviekam a ja som okamžite využila príležitosť. Najprv som sa smutne pozrela na svoju zmrzlinu a hneď na to mu ju vytrela do tváre.

-Héééj- Zasmial sa a vražedne na mňa pozrel. Okamžite som sa odtiahla, aby to nezopakoval na mne, no neskoro. Spravil to a začal sa smiať ako blázon. Vyplazil jazyk a snažil si tvár olízať, na čom som sa hrozne začala smiať. Rýchlo som si tvár utrela, ale nie jazykom ako niekto, ale servítkou ako normálny ľudia. Zrazu sa jeho priblížila k mojej tvári a jeho prst sa obtrel po okraji mojej pery.

-Mala si tam zmrzlinu- povedal nevinne a jemne sa usmial.

-Vieš v dnešnej dobe by sa to riešilo takto- povedala som a vyplazila jazyk, ktorým som mu zotrela z nosa kúsok citrónovej zmrzliny.

-Mal si tam zmrzlinu- šibalsky som sa usmiala, ale bola to pravda. 

-Si hrozná provokatérka- povedal a túžobne spojil naše pery.

-Mali by sme ísť- šepla som pomedzi bozky. Vsal z lavičky a ako pravý gentleman mi podal ruku, ktorú som ochotne prijala. Postavila som sa na nohy a ruka v ruke sme kráčali späť ,,domov"

***

-Ryan zmeškáme to- súrila som ho, keď sa obliekal ,,vražedným tempom". Ostala som verná klasike. vyžehlila som si dlhé tmavé vlasy a obliekla si neónovo-ružové šaty čo som si kúpila len včera. Na nohy som si obula biele boty na podpätku, pochopiteľne. Keď si ma konečne všimol, povedal len ,,wau" a pohľad sa mu zasekol na mojich holých nohách.

-Si krásna-šepol a zbehol so mnou dole schodmi až do auta. Mám zvláštny pocit. pocit, že sa tam dnes stane niečo čo by sa nemalo. Že stretnem niekoho kto mi pokazí tento výlet, kto mi zničí moje šťastie. Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem.Bojím sa. Ryan si nič nevšimol, a asi je to tak lepšie. Neviem či to vie, no stále mi to mešká, no tvárim sa akoby nič. Ale je tu malá možnosť, že som v tom.

-Sme tu- povie Nicolas a zastane. Ryan vystúpi ako prvý a podá mi ruku, ktorú prijmem a vystúpim hneď za ním.

-Nemaj strach kráska, bude to v pohode- šepol mi Ryan do uška a jednou rukou ma objal. Vykročil so mnou vpred zatiaľ čo nás paparazzi cvakali. Usmiala som sa nad jeho slovami a vykročila vpred. Vlastne toho príchodu som sa obávala najviac, ale teraz? Je to skvelé, teda bolo, kým som ju nezbadala v dave ľudí. Nedalo si ju nevšimnúť.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

55.časť je tu :) Verím, že sa vám páčila tak ako mne. Nakopla ma múza :D Nie, ale teraz vážne. Váš názor? :) Už sa to začína komplikovať, keďže sa do ich životov zapletie niekto z minulosti, kto všetko pokazí. Viete o koho ide? Neviem ako to dnes budem stíhať, no chcela by som pridať dnes ešte jednu...uvidíme :) Zatiaľ sa mi majte :*  *Adell