True?

#9

Jeho naliehavý a pritom pokojný pohľad ma viac než irituje. Jeho psí pohľad hovorí svoje. Okej, pripúšťam mal dôvod mi to nepovedať ale...klamať mi? Nie to proste neznesiem.

-Rád by som tam šiel s tebou- povedal, hneď ako si ma našiel pohľadom. Len pokrútim hlavou, pretože to nejde. Ide tam zo Selenou.

-S tebou- zopakoval a milo sa usmial. Asi pochopil, na čo narážam síce nechtiac. Trochu ma to dojalo. Vedel, presne čo chcem počuť, čo potrebujem počuť... Na mojej tvári bol na chvíľku jemný úsmev, ne ten po chvíli zmizol. Postavila som sa na špičky a jemne ho pobozkala, no po chvíli sa náš bozk o to viac prehĺbil. Opatrne si ma k sebe pritiahol a bozky mi s vášňou opätoval. Ani jeden z nás sa necítil nesvoj. Boli sme šťastní. Boli sme to my a chceli sme to. Po chvíľke sa odtiahol a zašepkal:

-Mám pre seba celý dom. Rodičia nie sú doma až do zajtra- šepol a nespúšťal pohľad z mojich pier. Stále sme boli neskutočne blízko jeden druhého. Naše telá sa navzájom dotýkali a ani jednému z nás neprekážalo, že na nás hľadí dostatok ľudí, ktorí si práve prajú byť nami.

-Ryan! Takto okato ma pozývaš do postele!?- udrela som ho do pleca. Ten sa len zasmial, pretože som to povedala viac než nahlas.

-Hlasnejšie by sa to povedať nedalo?- zasmial sa na mne.

-Takže Pán Namyslený je tak trochu nadržaný, hej?- provokovala som ho.

-Aj tak za všetko môžeš ty!- bránil sa stále tak nahlas. Áno úplne na nás zízajú.

-Ja?- hodila som na neho nevinný pohľad, keď už hráme celé toto divadielko.

-Samozrejme, veď ty ma v kuse len provokuješ- povedal smrteľne vážne a ja som si všimla dve staré babky, ktoré len krútili hlavou. Ich pohľad hovoril ničo ako ,,Tá dnešná mládež..." Zasmiala som sa a strhla od nich pohľad späť na Ryana. Schmatla som ho za ruku a bežala s ním preč. Doslova.

ᴥᴥᴥ

Zabuchol za nami dvere a vrhol sa na moje pery.

-Ryan, nie! Chcem najprv vidieť ako si tu žiješ- povedala som medzi bozkami, no on neprestával. Venoval sa môjmu krku. Jeho pery a jeho dotyky ma privádzajú do šialenstva. Nepopieram to.

-Ryan!- povedala som vážne a odtisla ho od seba.

-To vážne?- spýtal sa a hodil poker face. Len som prikývla. On sa zhlboka nadýchol schmatol ma za ruku a vzápätí niekam ťahal.

-Tu je kuchyňa- povedal, no už sme bežali do ďalej miestnosti.

-Toto je obývačka- povedal a už ma ťahal na poschodie.

-Spálňa,hosťovská, sestrina izba a...- nestihol dopovedať ani tú hlúpu vetu a zavrel dvere myslím jeho izby. Znova sa prisal na moje pery a ruky mu pritom slzli na moje boky. Pevne ma k sebe ťahali.
-Moja izba-šepol medzi bozkami.
-Vieš ja...- chcela som niečo povedať no rušil ma bozkami.
- Ryan- šepla som, keď sa začal venovať znova môjmu krku. Hlasno som vzdychla, pretože to bolo príjemné. Chcel to? Určite. Chcem to aj ja? Veď ja ani neviem či som pripravená. Som zmätená, ale to čo so mnou ten chlapec robí sa mi neskutočne páči. Chytím ho za bradu a pritiahnem si opäť jeho pery k tým mojim. V bruchu mi práve vzlietol roj motýlikov. Ten sladký pocit. Na chvíľu sa odtiahol a spýtavo na mňa pozrel. Prikývla som.

ᴥᴥᴥ

Otváram ospalé oči. Pohľadom krúžim po miestnosti, ktorú akosi nespoznávam. Teda až kým ho nezbadám. Leží vedľa mňa. Je taký rozkošný. Odlepím od neho pohľad a zbadám, že pod dekou nemám ani kúsok oblečenia. Bielu deku si k sebe natesno pritisnem a vstanem z postele. Zo zeme si pozbieram všetky svoje veci a v rýchlosti sa oblečiem.
-Dobré ránko- šepne, keď si na seba natiahnem nohavice. Obzriem sa k nemu ponad plece, ale rýchlo sa pozriem inam. Neviem čo mu povedať. Myslím, že niet slov, ktoré by popísali včerajší večer. Netreba. Schmatnem z nočného stolíka svoj mobil, natiahnem sa k Ryanovi a pobozkám ho.
-Pa-šepnem a v rýchlosti zbehnem dolu schodmi. Už som na poslednom, keď zbadám ako sa kľučka hlavných dverí hýbe až sa napokon otvoria. Rýchlo zbehnem do kuchyne. Prebehnem ju až k zadným dverám. Stlačím kľučku a rozbehnem sa, no nepohnem sa. Celým telom narazím do dverí, no s týmito to ani nehne. Au! Začujem akési hlasy.
-Ryan, sme doma!- zakričala zrejme jeho mama. Jej hlas postupne slabol. Začula som kroky hore schodmi. Prebehla som cez chodbu k hlavným dverám a vybehla som von. Toto bolo tesné.

-Aria!-zakričal na mňa niekto. Obzrela som sa okolo seba.
-Kevin, čo ty tu?- prekvapene sa pýtam a vrhám sa mu do náruče. Kevina som nevidela viac než rok. Avšak stále je rovnako sexy. Modré oči tmavo čierne vlasy a vypracované telo. Nie, nebojte. Nie je to môj bývalý ani nič také. Kedysi chodil s Emily, no my dvaja sme boli vždy len a len kamaráti. Ešte že tak. Totiž aj u nás, dievčat, platí pravidlo,, nikdy si nezačneš s mojim byvalym..." V pohode. S Kevinom sme po sebe často pokukávali a musím sa priznať určitý čas som bola do neho zaľúbená, ale to je už dávna minulosť.
-Práve som sa vrátil z Grécka. Ani nevieš ako si mi chýbala. Navyše páčilo by sa ti tam- povedal a milo sa usmial. Kebyže ho nepoznám povedala by som že so mnou flirtuje už len tým sladkým úsmevom, no na to už až priveľmi dobre poznám.

-Sorry bro, ale ja musím ísť...vidíme sa-objala som ho, dala som mu pusu na líce a spokojne od kráčala. Všimla som si ako sa pri tej puse zvodne usmial. Nebyť zadaná tak sa na neho možno vrhnem. Doslova :D

Fú! Konečne ďalšia časť :3 Názor? Môže byť? Ospravedlňujem sa za možné gramatické chyby :* Ale písala som to cez mobil, potom cez pc , zas cez mobil a teraz som to konečne dokončila. najprv som chcela nejaký zvrat ale napokon som sa rozhodla o pomalý zvrat, čiže všetko sa ešte len zkomplikuje...

Čo sa týka obsadenia len týmito dvoma som si cela istá ...nwm Ariu by asi hrala Nina Dobrev , ale ešte s tým nie som úplne ztotožnená a čo sa týka Ryana nemám potuchy...je to taký mix chalanov :3 ...vy si pod hl. postavami predstavte niekoho iného ak vám títo herci nesedia

Ďakujem všetkým čitateľkám za prečítanie, za všetky hlasy, ktoré neustále pribúdajú aj za milé správy či komenty :) Veľmi si to vážim a teší ma to :3 .  *Adell