True?

32.

Po dvoch dňoch

Konečne nastal ten deň ma odtiaľto prepúšťajú. úprimne? Neostala by som tu ani o sekundu dlhšie. Je tu neskutočná nuda a už ma začali iritovať všetky tie prístroje a tie zvuky.  Neskutočne sa teším domov. Už mi chýba moja milovaná posteľ a nie hento tu... -_- Práve si balím posledné veci do ruksaka. Zasipsujem si ju a prehodím na chrbát. Viem, že po mňa má prísť Ryan, no chcem mu ísť na proti. Za tie dva dni tu bol so mnou stále. Chcel, veľmi chcel aby som si spomenula. Čítala som mu z tváre. Avšak, nech sa snažím ako sa len dá, nepamätám si ho. Vykročím ku dverám, no okamžite zastanem. Predo mnou stojí Kevin. Jemne sa usmieva. Ruky ma vo vreckách nohavíc ako obvykle, vlasy nagélované a nechal si narásť menšiu briadku. Vyzerá vyspelejšie. Viac....sexy.

-Kevin? Čo ty tu robíš?- vrhám sa mu náručia. Miestami vyzeral byť prekvapený, no po malej chvíli mi objatie opätoval.

-Dopočul som sa o tom že si tu. Ako sa cítiš? A prečo si to prosím ťa urobila?-vrhne na mňa vyčítavé pohľady.

-Som v pohode, dobre?-poviem mierne nahnevane. Už ma nebaví každému vysvetľovať, že ma to všetko mrzí ale že si nič nepamätám. Pán doktor, ktorého meno som zabudla, to vysvetlil ako posttraumatický šok, ktorý môže spôsobiť amnéziu na niekoľko dní, možno týždňov či mesiacov. Viac-menej mi nepotvrdil, že sa mi spomienky vrátia ale ani to nevyvrátil. Hovoril, že depresie, ktoré som pravdepodobne zažila to všetko len zhoršilo. Možno je to tak lepšie...že si moje vedomie nič nepamätá.

-Aria, a-ahoj- pozdraví sa mi Ryan, no zamrzne mu úsmev pri pohľade na Kevina. Niečo mi hovorí, že tí dvaja sa nemajú práve v láske. Ale prečo? O čo im ide? Veď Kevin je môj najlepší kamarát a Ryan...pravdepodobne môj priateľ nie? V tom by nemal byť žiaden problém. Ale evidentne je.

-Vy dvaja sa poznáte?- spýtam sa čím preruším to hrobové priam vražedné ticho.

-My..-začne Ryan, no zrejme nevie ako pokračovať.

-O čo tu sakra ide?- okríkne nás Kevin. My dvaja si vymeníme zmätené pohľady. (Aria spolu s Raynom).

-Vieš ja...veľa vecí si nepamätám- skrátim to a začnem hľadieť na svoje topánky.

-Prečo o tom nič neviem? Láska bál som sa- šepne a nahne sa ku mne akoby ma šiel vášnivo pobozkať, no ja sa myknem a tak mi dá bozk len na líce. Nečakala som to. Nečakala som, žeby to spravil. Je to môj kamarát,nie? Navyše som mala pocit, akoby chcel aby Ryan žiarlil. Teraz som vážne mimo. Čo je medzi mnou a Ryanom a medzi mnou a Kevinom?

-Prečo si ma oslovil láska? A čo ten bozk?- šepnem s otáznikom na konci tak aby to počul len a len on. Ryan šiel po auto, ktoré vraj zaparkoval ďaleko....nechcela som sa ho vypytovať čo a ako, pretože mi bolo jasné, že to všetko robí Kevinova prítomnosť...

-Chodíme spolu- povedal to a rozkošne sa usmial čím vyčaroval úsmev aj na mojich perách. Povedal to, akoby som bola trofej. Ťažko získateľná, no predsa stála za to. Povedal to tak ...hrdo. Nie som mu len na jedno? Nie!

-Ale veď...nie to nie je možné. Ty máš baby len na jedno...- poviem a zagúľam očami. Hneď čo si všimnem jeho pohľad potvrdí mi moju zhrozenú myšlienku. Ja som sa s ním vyspala? Vytreštím na neho oči.

-Ale veď...ja chodím s-s-s- Ryanom- zahabkám.

-Čo ti zase natáral? Viem, že na mňa žiarlil, ale že až tak...toto som si o ňom nemyslel. Nerozumiem prečo ťa tak klame, keď  vie, že sa my dvaja ľúbime...- hovorí to nahnevane, ale nehľadí mi pritom do očí.

-Poď...pôjdeme ku mne- povie a schmatne ma za ruku. Spýtavo sa na mňa pozrie a ja len prikývnem. Predsa len Kevina poznám dlhšie ako Ryana, no nie? Môžem mu veriť.

***

-A čo tu chceš akože robiť?- spýtala som sa obzerajúc si jeho byt. Môj zrak padol na jeho spálňu. V hlave sa mi vynorila nejaká spomienka. Áno, bola to noc prežitá s ním.

-Si v pohode?- vtiahne ma späť do reality jeho hlas. Nájdem si ho pohľadom a milo sa usmejem. -Áno,len...na niečo...som si spomenula.- uškerím sa čím mu dám ,,nenápadne" vedieť na čo presne.

-Pozrieme si niečo?- rýchlo zmením tému a aj svoje myšlienky. Až teraz som si totiž neuvedomila čo som mu vlastne nevrhla. Nie, z toho sa rýchlo musím vykrútiť.

-Napríklad....Twiligt- navrhnem prvú hlúposť čo mi napadne, pretože viem že to neznáša.

-Ako si ma moja princezná zažiada- cmukne na mňa a zapne film. Hodím sa na gauč tak že zaberiem všetko miesto. Opatrne mi nadvihne nohy, posadí sa a položí ich na svoje nohy. Šibalsky sa usmeje a začne ma prstami hladiť po odhalených lýtkach zatiaľ čo ja sa snažím plne sústrediť na film. Nejde to. Jeho prsty na mojich nohách ma privádzajú do šialenstva. Ani sa nečuduje, že som si s ním začala. Je úžasný, lenže neviem či to so mnou myslí vážne. A tiež neviem prečo mi pri jeho dotykoch myseľ blúdi k Ryanovi.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Fúú :3 Tak dnes ešte jedna časť :) názorík? :) V&C poteší :3 Thank you guys :3 za podporu, za každý jeden hlas, za každé jedno prečítanie :*  Ďakujem   *Adell