True?

39.

Ani neviem ako, keď sme už boli v nejakej prázdnej izbe a zhadzovali sme zo seba oblečenie. Drsne ma hodil o stenu a zatiaľ čo sa ku mne približoval som si pretiahla cez hlavu šaty, ktoré som v momente pustila voľne na zem. Ryan sa priblížil k mojim perám. neváhal ani nepochyboval. Urobil to. Pobozkal ma. Jeho telo sa dotýkalo toho môjho. Vychutnávala som si jeho prítomnosť, jeho vôňu a každý aj ten najmenší pohyb. Moje srdce už dávno bije ako šialené. Začínam si myslieť, že sa na ňom pomaly ale isto stávam byť závislá. Od kedy nás dnes neprerušila sestra, myslela som len na to čo sa mohlo stať, keby domov tak skoro neprišla. Nevadí, je to tu tak či tak. Nepochybne mi chýbal. Tentokrát sa ho už nevzdám. Neviem si predstaviť život bez neho. Ja...ja ho milujem.

Prebúdzam sa v neznámej miestnosti prikrytá len bielou plachtou. Posadím sa a plachtu si pritiahnem bližšie k telu. Ryan leží vedľa mňa tak že mu vidím do tváre a spokojne odfukuje. Je mega cute. Prehrabnem si rukou vlasy a rozhliadnem sa po izbe. Opatrnými a zároveň tichými krokmi som vstala z postele a obliekla si spodné prádlo. Svoje šaty zbadám na zemi pri stene, kde som ich pôvodne odhodila. Prebehla som k nej a v momente ich hodila na seba. Počujem ako si Ryan práve vzdychol. Viem, že už nespí. Cítim to.

-Dobré ránko- pozdravím ho a pozriem sa za ním ponad plece.

-Ahoj- povedal zvodným tónom hlasu. Jeho zvedavé očká si prezerali moje odhalené nohy. Ako to viem, keď stojím chrbtom k nemu? Proste to viem. Otočím sa ponad plece smerom ku nemu. Rukou potľapkal po mieste tesne vedľa neho. Nedokážem mu odolať. Kútiky úst sa mi zdvihnú fo prirodzeného úsmevu. Podídem späť do postele. Len sa posadím na jej okraj, no Ryan ma pekne krásne prinúti schúliť sa vedľa neho. Ležím mu na hrudi, ktorá sa v pravidelných intervaloch zdvíha.
-Kiežby sme v tejto posteli mohli zostať navždy- šepnem. Ryan ma pobozkal na čelo a hral sa mi z vlasmi. Namotával si prameň mojich tmavych vlasov na prsty. Podľa jeho fascinovaného pohľadu ho to bavilo.
-..ale to nejde- dopoviem vetu.
-Chcela by som ostať s tebou, v tejto posteli- zdôraznim každé jedno slovo a pritom sa usmievam. Ryan ma pozorne počúva. Prstami ma hladí mo holej ruke. Vzdychuje moju vôňu a pevne ma pri tom drží v zovretí.
-ale buďme realisti. Nejde to. Obaja máme povinnosti, veci, ktoré sa samé nevyrieš...- ani nestohnem dopovedať, keď mi pootoči hlavu a urobí niečo čím by ma umlčal.
-Musím ísť.- poviem medzi bozkami, ktoré na mňa útočia ako taká lavína. Avšak toto je neskutočne príjemné. Usmial sa do bozkov. Oplácala som mu ich, pravdaže.
-Myslím to vážne- snažím sa vymotať z jeho objatia, no nedarì sa mi. Evidentne nechce, aby som odišla.
-Ver mi, nechcem odísť, ale musím- venujem mu krátky letmý bozk. Postavím sa z postele a obujem si boty. Schmatnem zo zeme mobil.
-Ahoj- poviem ponad plece.
-Pa- povedal a zahryzol si do pery. Otvorila som dvere a následne ich za sebou zatvorila.
***

Deň ubieha bez neho hrozne pomaly. Práve nám beží hodina angličštiny a ja satvárim že učiteľku vnímam. Nanešťastie nie.
-Aria,what do you mean?- všetky oči hľadia odrazu na mňa.
-Excuse mi?- snažím sa vydedukovať o čom točí, no márne.
-How long was Tatia losted?- žena s ryšavými vlasmy si ma premeria od hlavy až po päty.
-Sorry, but I really don't know...- pokrútila som hlavou a párkrát zaklipkala očami. Pootvorì ústa, že niečo povie avšak zazvoní. Okamžite schmatnem do rúk všetky svoje veci položene na stole a vstanem z drevenej stoločky. Kráčam k dverám a pohľadom blúdim pp parapetných doskách. Tak dlho som už v škole nebola, že som už stihla zabudnúť aká je tu nuda.
Rýchlosťou blesku sa vytratím z z triedy k svojej skrinke, v ktorej si okamžite vymením knihy. Zabuchnem ju a kráčam chodbou. Zrazu moju pozornosť upúta obrovský plagát zavesený na stene.
,,Bež si za svojim snom,"spomeniem si na slová mojej mamy, pred nástupom na vysokú školu. To je ono. Po škole sa bude konať konkrz na divadelnú hru. Vždy to bol môj sen. Herectvo. Niečo čo sa mi od malička páčilo. Niečo čo by ma bavilo a chcela by som to robiť. Po chvíli si uvedomím, že na mňa všetci čumia ako čumím na ten plagát.
***
Kráčam presvetlenou chodbou a áno. Predsa len idem skúsiť šťastie. Idem na ten konkurz. Mám z toho celkom obavy. Predsa len strápniť sa hneď nemusím....
-----------------------------------------------------------------------
Nová časť :) hádam sa páčila V&C poteší vaša *Adell