True?

46.

-Ahoj- povedal zvodným tónom a priblížil sa s úsmevom na perách k tým mojím. Jeho oči nespúšťali zrak z tých mojich. Odrazu som pocítila jeho pery. Bol to neskutočne krásny pocit.

-Niečo som ti priniesol- povedal po chvíľke.Zbystrila som pozornosť a usmiala sa. Našiel si ma pohľadom, usmial sa a vybehol na chodbu. Ani po dvoch sekundách bol späť aj s biely medveďom v rukách.

-Odkiaľ ho máš?- neveriac sa ho pýtam.

-Vyhodila som ho- poviem šeptom.

-Vieš, dal som ti ho na našom druhom rande a viem, že si toho s ním veľa prežila a taktiež viem ako veľmi máš rada plyšových medveďov. Chcem, aby si vedela, že už viac nebudem taký idiot. Aria ja ťa milujem a nedovolím nikomu, Nikomu, aby nás rozdelil. Najmä nie on..- pozrel sa do zeme a zaťal päste. On bol však myšlienkami už úplne niekde inde. Určite si viete predstaviť, nad čím asi premýšľa. Aj ja to viem. Chytila som ho za ruku a preplietla si s ním prsty. Je to neskutočné. Jeho prsty presne zapadajú do medzier medzi mojimi. Vytrhla som ho z myšlienok a presne to som chcela. Zahľadela som sa mu na pery, ktoré som práve v tej chvíli chcela ochutnať. Avšak bol v tom problém. Keď som sa naposledy postavila, nedopadlo to práve najlepšie. Môj pohľad po chvíli zvážnel, aj Ryan si to všimol. Vzala som si od neho bieleho medveďa a objala ho, hľadiac do bielych plachiet.

-Deje sa nie..- chcel niečo povedať, no prerušila som ho. Len som zatriasla hlavou a zmenila tému.

-Kedy ma odtiaľto pustia?- našla som si ho pohľadom.

-Neviem princezná- milujem, keď ma takto volá. Cítim sa dôležitá. Dvere sa zrazu otvorili a v nich stál lekár, ktorý ma pravdepodobne vyšetroval, keďže si s Ryanom na znak pozdravu potriasli rukou. Zabudla som, že má Ryan kontakty všade.

-Slečna Sumersová, ako sa dnes cítite? Máte závraty či nevoľnosti? Netočí sa vám hlava?- začal sa ma vypytovať milión otázok. Vlastne ich milión nebolo, avšak pripadalo mi to tak. 

-Nie, som v poriadku- zaklamala som. Opäť.

-Vážne? Tvoja kamarátka vravela niečo iné- povedal vážnym tónom a premeral si ma od hlavy až po päty. Cítila som a sebe Ryanov pohľad, no nepozrela som sa jeho smerom.

-To nič nebolo, len...no...zakrútila sa mi hlava- poviem, akoby o nič nešlo, pretože o nič nejde. Nebudeme z toho robiť predsa vedu, nie?

-Prečo si mi to nepovedala?- prebodol ma Ryan pohľadom. Mykla som plecami.

-Dáme ti ešte injekciu, po ktorej by to malo prejsť. Všetky výsledky, sú v poriadku. Pravdepodobne zajtra ťa pustíme domov- povedal a odišiel.

-Aria? Prečo si mi to nepovedala? Nemyslíš, že by som to chcel vedieť?Božee, som ja ale hlupák.Som tu celé dni a celé noci, pričom by som mal byť niekde úplne inde. Vykašľal som sa na chalanov, len kvôli tebe. Bojím sa o teba....a ty to berieš, len ako hru, všakže? Som ti ukradnutý, že?- vybuchol.

-Čo? Nie! Samozrejme, že nie!- okamžite som ho vyviedla z omylu. Popravde prekvapilo ma, ako málo stačí aby sa nahneval. Tiež viem, že to nechcel, len má toho veľa. Avšak prečo si to musí vybíjať práve na mne? 

-Potrebujem ísť na vzduch- povedal chladne a vzápätí tresol dverami.

-Ryan!- chcela som ho zastaviť, no už bolo neskoro. Odišiel a nechal ma v tejto veľkej miestnosti celkom samú. Skryla som si tvár do dlaní a prikryla sa plachtou až po krk. ,,On sa vráti"- šepla som sama pre seba.

Po 2 hodinách.

Dvere sa zrazu otvorili. Neobzrela som sa,pretože som vedela kto za mnou prišiel. Teda aspoň som si to myslela.

-Prišiel si sa ospravedlniť?- šepla som do tmy.

-Vlastne...áno- začula som jeho hlas a mnou v zlomku sekundy prebehla nepríjemná triaška. Obzrel som sa za tým hlasom. Môj zlý pocit ma nesklamal. Stál vo dverách  popravde nevyzeral najlepšie. Vyzeral pomerne triezvo, avšak aj do dverí som cítila tú ,,vôňu".

-Čo tu chceš? Odíď!- povedala som vážnym tónom. Neverím, žeby ho ku mne pustili. A už vôbec nie, žeby to Ryan dovolil.

-Pozri Aria, veľmi ma to mrzí. Ja...neviem...neviem čo to do mňa vošlo.- hovoril, akoby ma vôbec nepočul.

-Nechcem to počuť. Kevin, odíď!- zopakovala som.

- Nikdy som po tebe nekričal a už vôbec ti neublížil. Neviem čo je to so mnou, ale jednu vec viem isto....chýbaš mi. Neviem bez teba žiť. Je to akoby som viac nemal zmysle života. Viem, že som urobil veľa chýb, ale aj napriek tomu ťa milujem. - začal sa ku mne nebezpečne približovať. Srdce sa mi rozbúšilo neskutočne rýchlo. Nepopieram, že sa ho bojím. Je to tak. Viac mu už neverím. Len chudák, robí to čo robí on. Zapíja žiaľ alkoholom. On si túto cestu vybral, a j napriek tomu že ma to mrzí, nebudem sa viac starať do jeho života.

-Povedz, že mi to odpustíš- chytil ma za ruku. Chcela som sa mu vytrhnúť, no nešlo to.

-Áááu, Kevin to bolí- zhíkla som.

-Prosím pusť ma!- kričala som, no márne.  Nepustil ma. Práve naopak. Nasilu ma pobozkal. Hneď čo som si uvedomila čo sa deje som ho od seba čo najsilnejšie odsotila, avšak vzdiali sa len na dva kroky. Pachuť alkoholu cítim až niekde v hrdle. Stále ma pevne držal za ruky.

-Kevin, odíď!- žiadala som ho, zatiaľ čo sa moje oči pomaly ale isto začali plniť slzami. Postupne jedna za druhou tiekli dole.

-Nemôžem odísť! Pochop ty si moje všetko!- opäť sa priblížil k mojím perám.

-Daj jej pokoj!- zvrieskol povedomý hlas a odstrčil ho odo mňa. Ani na mňa nepozrel, len ho odo mňa okamžite bral preč.

-Nemáš tu čo hľadať!- vyviedol ho na chodbu. Samozrejme nezabudli tresnúť dverami. Utrela som si vlhké líca a pomaly som šla za nimi. Nechcem, aby sa kvôli mne bili. Nechcem, aby sa kvôli mne zranili. Prehodila som si cez seba svoj čierny miestami čipkovaný župan a otvorila dvere izby. Chodba je prázdna. Nikde nikoho, až na zopár sestričiek, ktoré po mne divne pokukujú. Otočila som sa na päte a vybrala sa späť do postele. Tie (sestričky) by ma aj tak nikam nepustili. Vrátila som sa späť do postele, pričom mi nohy viseli voľne z postele. V hlave som si prestavila 1000 možných scénarov, čo všetko sa mohlo stať. ,,Šok-nádejný spevák Ryan Hemington zmlátil údajne bývalého priateľa svojej priateľky" alebo niečo v tom zmysle. Čím viac som nad tým premýšľala tým horšie mi bolo. 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

1022 slov :O pomaly sa tu rozbieham :D Tak čo... páčilo? Do deja sa opäť vrátil Kevin, ktorý prišiel všetko pokaziť a myslím, že sa mu to aj darí...názor? :)

Inak Guys... baví vás ešte tento príbeh? :O  V každom prípade ďakujem za každé jedno prečíanie, za všetky Votes, Komenty či sledovanie :) *Adell