True?

69.

-Toto sa musí skončiť, jasné? Už sa mi viac nebudeš vyhrážať ! Nebudeš ma zastrašovať, pretože mám niečo čo by ťa mohlo potopiť, je ti to jasné?- povedala som s vážnou tvárou, zatiaľ čo na druhej strane mobilu zavládlo hrobové ticho.

-Avšak niečo ti môžem sľúbiť, nedozvie sa to. Nie ak budeš hrať fér! Nechcem ti ničiť rodinu, nechcem ničiť nikoho, pretože nie som ako ty.- povedala som.

-Obe vieme, že ťa miluje a že ťa tak rýchlo nevzdá- Úprimne ma prekvapila, tým čo práve povedala.

-Si tehotná, čakáš jeho dieťa, nie? Aj keď si to neprizná, bude chcieť ho či ju spoznať.- spýtala som sa a chvíľu bolo ticho, akoby váhala. O čo jej zase ide?

-Drž sa od neho na kilometre jasné?- skríkla po mne cez telefón a zrušila. Nechápem čo to malo znamenať, ale to je jedno. 

***

Prešiel týždeň. Fakt dlhý týždeň  a ja neviem kde mi hlava stojí. Je toho veľa. Stále píšem nové a nové piesne, tiež sme u s Dylanom začali nahrávať a pred nami je točenie videa, fotení a tvrdej práce. Vôbec to nie je tak ľahké ako to na prvý pohľad vyzerá. Som vyčerpaná fyzicky a psychicky. Potrebovala by som sa o tom všetkom s niekym porozprávať, ale nemôžem. Rodine Hemingtonovcov sa úspešne vyhýbam. Dokonca som sa presťahovala naspäť do vlastného bytu, o ktorom nik nevie. Mama si myslí, že je všetko v poriadku a ja jej tú predstavu nechcem kaziť aj keď je zjavné, že sa skôr či neskôr dozvie pravdu.

-Aria!- máva mi niekto tesne pred tvárou čím ma dotyčná osoba vtiahla do reality. Zbystrila som pozornosť a našla si jeho oči.

-Na dnes ti stačí. Bež domov a vyspi sa zajtra ťa čaká to fotenie a ty musíš byť oddýchnutá.-povedal a jemne sa pri tom na  mňa usmial.

-Fájn- nebola som tým práve nadšená, no poslúchla som. Vstala som z kresla, ktoré som si za poslednú dobu veľmi obľúbila a vykročila som na chodbu. Otočila som sa ponad plece a zakývala Dylanovi a Milesovi, ktorý tu bol ani neviem prečo. Myknem plecami a vychádzam z dverí na chodbu. Je tu príjemné ticho. Omyl, bolo tu ticho. Počujem dievčenský smiech a kroky, ktoré sa ku mne približujú. Vlasy si skryjem do kapucne, ktorú si následne prehodím cez hlavu. Nemám síce tušenie, to to je ale nemám chuť sa s niekým práve teraz baviť.

-No ták Sel, nesmej sa! Nemôžem za to, že ma zbadala ja som sa len obzrel- zasmial sa mne veľmi povedomí hlas. Ryan. akže oni dvaja...? Tá predstava mi láme srdce. Do uší si rýchlo strčím slúchadlá, zapnem Demi Lovato-Give your heart a break a sklopím hlavu, pretože vidím dva páry nohy pred sebou. Ruky si dám automaticky do vreciek a zrýchlim krok. Mám zlý pocit, akoby sa tomuto nedalo vyhnúť...Cítim, že sa to tu všetko doslova doserie. 

Hudbu mám pustenú najhlasnejšie ako sa dá, no aj tak počujem ich hlasný smiech. Ryan je jednoznačne opitý, možno aj zhúlený a nielen že to na ňom vidieť ale aj cítiť. Selena nevyzerá tak hrozne ako on, ale tiež z nej razí. Nepochopím ako môže byť tak nezodpovedná! Veď je tehotná!!

-Čo tu robíš?- osopí sa na mňa Ryan. Až teraz mi doplo, že si ma všimol, to ako ho pozorujem. Pozriem sa mu do očí, ktoré na mňa vždy hľadeli s láskou, no teraz v nich vidieť len nenávisť a zlosť.

-To ťa trápiť nemusí- poviem rezignovane a opäť sklopím zrak k zemi.

-Čo sa to tu robí?- spýta sa nenazdajky Dylan a jednou rukou ma objíme okolo pása, pretože vie čo všetko so mnou robia Ryanove slová. Pozriem sa na neho ponad plece a jemne sa mi zdvihne kútik úst. Dylan vie o všetkom, čo je trochu divné, keďže sa poznáme len krátko, ale predsa viem, že mu môžem veriť. Viem, že aj ja som na Ryana zlá, ale mňa to na rozdiel od neho ničí. On povie prvá čo mu napadne, a teraz? Je opitý!! Stavím sa, že povie niečo čo bude veľmi ľutovať, alebo?

-Takže je to pravda!! Mala si pravdu, vo všetkom! Je to obyčajná kur*a!!! Už sa mi viac nepleť do života, jasné?- vyštekne na mňa a vzápätí kráča preč. Tie slová, akoby mi práve rozdrvil srdce na niekoľko tisíc malých priam nebadateľných kúskov. Vážne to povedal? Akým právom ma tak nazval?  Takže je to pravda, pravda,pravda...je to kur*a,Kur*a,kur*a....nepleť sa mi viac do života, jasné? Jasné? Jasné?  Opakujú sa mi jeho slová v hlave niekoľko krát.

Selena sa na mňa len ,,milo" usmeje,prekríži si ruky na prsiach a priblíží sa ku mne.

-Možno predsa zabudne- šepne tým jej arogantným tónom hlasu tak, aby ju Dylan nepočul. Uškrnie sa na mňa a od kráča za ním. Do očí sa mi hrnú slzy a odmietam ich vypustiť. Nie! Stačilo! Nebudem na neho viac myslieť, nebude mi viac chýbať, jednoducho na neho zabudnem! Vieš že sa to nedá! Dá, a ja to dokážem! Neklam sa. Povedal, že ma viac vo svojom živote nechce, na to si zabudla?Bol opitý, ráno si ani nespomenie čo povedal! Možno áno, ale opitý ľudia hovoria pravdu! Tak a je to. Alee...Nie, stačilo! Umlčala som svoje svedomie raz a navždy. Avšak nejako som pozabudla, na tie očká plné slz, ktoré som už nedokázala potláčať. Jedna po druhej sa začali kotúľať dole, zatiaľ suchými lícami. Dylan ma vzal okamžite do medvedieho objatia, no vytrhla som sa mu.

-Musím ísť- kývla som záporne hlavou a utrela si chrbtom ruky mokré líca. Vytrhla som sa mu z rúk, a on neprotestoval. Asi pochopil, že potrebujem byť sama.

***

Zabuchnem za sebou dvere, o ktoré sa následne opriem. Ústa si zakryjem rukou, aby sa celým panelákom neozývali moje vzlyky a skĺznem na studenú zem. Takže toto je náš definitívny koniec? Ani neviem čo som čakala. Možno predsa,že nás osud zvedie naspäť dokopy, no evidentne má s nami iné plány. On ma viac nechce vidieť. Povedal to dosť jasne. Nechce so mnou nič mať!

 Bola to vôbec pravda? To všetko...? Nie! Inak by to tak veľmi nebolelo! Aspoň s mojej strany to bola jednoznačne láska, ktorej som sa aj napriek všetkému úplne poddala.

Prečo som ho musela stretnúť? Prečo som mu dovolila, aby si ukradol moje srdce? To som bola vážne taká slepá a naivná, keď som si myslela, že niekto ako on by mal niečo s niekým ako ja? Nezmysel!

Ako mohol povedať, že ma miluje, keď hneď pobežal za ňou? Nebolo to po prvý krát čo to urobil. Možno je to tak predsa lepšie... Čakáš jeho dieťa! Ozvalo sa moje svedomie, ktoré by malo konečne zavrieť klapačku! Myslíš, že to neviem? Skryjem si tvár v svojich dlaniach. On to tak chcel. On chce žiť bezo mňa a malá časť mňa chce to isté. Áno, je to náš koniec.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tram-ta-da-dá :3 Finálová 69. časť :) 

Neviem či ste to čakali, alebo som vás prekvapila, ale takto som to chcela. Mne osobne sa to veľmi páči, avšak viac ma zaujíma váš názor :O

Tiež sa vám chcem ospravedlniť, že som časť nepridala už včera, no nejako som nestíhala :/ ale predovšetkým Vám ďakujem za trpezlivosť a za neskutočné množstvo hlasov, komentov či videní :) Je to vážne skvelé a ja sa z toho úprimne teším.

Nebudem vás zdržiavať neskutočne dlhou slohovkou a tak poviem len toľko, že vám všetkým posielam pusinky :* :3

Áno, bude 2. séria a to 70.časť/ resp. 1.časť druhej série, ktorá bude pridaná najneskôr do víkendu na mojom profile s názvom ,Remember?'rovnako aj niečo úplne nové (different story) :)

Budem rada, ak si na to nájdete čas :)

Ďakujem krásne :3