True?

#2

Stav sa skončil 16:15 pre súperkyne. Nevadí. Nie vždy je potrebné vyhrať. Okolo mňa práve prešla blondínka, ktorú vážne nemusím. Minulý rok mi na zápase zlomila ruku. Vraj nechtiac...ale ja viem ako to bolo. Objala toho chalana a vnútila mu bozk. Asi preto že som sa na nich pozerala. Pravdepodobne mi chcela povedať: ,,Zabudni mrcha, tento je môj!" Chlapec sa okamžite odtiahol a našiel si ma pohľadom neviniatka. Zagúľala som očami a odkráčala za babami, ktoré nevyzerali byť práve nahnevané či vytočené z dôvodu prehry. Práve naopak vyzerajú byť v pohode.

-Boli ste skvelé- poviem a vložím do toho všetku svoju energiu. Možno sa aj trochu teším, lebo ak by vyhrali, znamenalo by to že ma v tíme/ v družstve nepotrebujú. Možno som sebecká ale asi je to tak.

-Ty za to môžeš!- zasmiali sa a ja som sa k nim okamžite pridala.

-Kedy už budeš môcť hrať?- spýtala sa Emily pomerne vážne.

-Koncom týždňa idem na kontrolu, ktorá mi jednoznačne povie ako na tom som- poviem a uprene hľadím do piesku pod nami.

-Chceš tým povedať, že je tu šanca, že už nikdy nebudeš hrať volejbal?- spýta sa prekvapene Maya.

-Ja neviem- pokrútim hlavou čím im dám za odpoveď áno.

-Môžeme prosím zmeniť tému?- prameň vlasov mi skočí do tváre. Okamžite si ho hodím za ucho a nájdem si ich všetky pohľadom. Obzriem sa ponad plece na miesto kde sa tí dvaja olizovali. Prečo som to urobila? Sama neviem. Ten chalan je záhadne príťažlivý, no je zadaný a ja nechcem žiaden vzťah čiže tým to končí! Zhlboka sa nadýchnem a pohľadom nájdem Sonyu, ktorá sa rozpráva s tou namyslenou blondínkou. Robí to naschvál! Vie, že ju neznášam a aj tak sa s ňou baví. Chce ma tým len vytočiť.

-Baby, hneď sa vrátim- poviem odmerane a vzápätí zmiznem. Kráčam hore schodmi až k miestu kde sedí. Zrazu si ho všimnem. Pochopiteľne. Tam kde je ona bude aj on. To ma vážne nemohlo napadnúť skôr? Všimol si ma. Do čerta! Otočím sa na päte a vytiahnem si z vrecka mobil a napíšem jej SMS-ku.

,,Viem že to robíš naschvál a vidím,

že vedieš extrémne dôležitú konverzáciu,

ale potrebujem s tebou hovoriť! Teraz!"

Pozriem sa ponad plece a uvidím ako na mňa vrhá ten svoj známy pohľad. Odrazu mi pípne mobil.

,,Nikam nejdem.... ty zbabelec"

Po prečítaní tejto správy sa na sebe v duchu zasmejem. Veď má pravdu. Otočím sa na päte, že jej idem vysvetliť ako sa správať k staršej sestre, no do niekoho vrazím. Alebo ten niekto vrazil do mňa? Neviem. Navyše to nie je podstatné. Odrazím pohľad od zeme a pozriem mu do tváre. ON. Zase sa na mne smeje.

-Prepáč,ja...- zakoktám sa.

-Mala by si na seba dávať väčší pozor. Vzácny náklad- povedal a odlepil sa odo mňa. Venoval mi krátky úsmev a potom odišiel. Čo sa to vlastne stalo? On so mnou flirtoval? Všimla som si len nabrúsený pohľad tej blondínky a ľahký úškrn mojej sestry. Tie dve majú evidentne vážny problém, len som ešte neprišla na to aký. Zbehnem dole z tribúny a dobehnem dievčatá, ktoré už majú nad bikinami voľné tričká na ramienka a šortky či mini sukne.

-Čo to akože malo znamenať?- spýta sa ma nedočkavo Keyla. Super už len to mi chýbalo spovedať sa im. Zagúľam očami a poviem len neisté: ,,Nič" Koho tým chcem oklamať ich alebo seba? Som z neho namäkko. Lenže ten chalan je zadaný!!!