True?

15.

Zúri vo mne hnev a mám hroznú chuť plakať, no nechcem aby ma videl plakať. Zrýchlim krok s pocitom, že sa mu vyhnem ale smola. Dobehne ma. Chytí za ruku a otočí k sebe. Nie! Nepozriem sa mu do očí. Musí mu stačiť, že ma vidí plakať.

Viem srdiečko, viem. No nebol to on. On je stále ten istý chalan, ktorý ťa miluje. Nikdy by ti neublížil vedome. On taký nie je.

Tie slová ma ťažia na srdci. Ja som sa mu za všetko chcela ospravedlniť, že som mu neverila a že som pri ňom nestála, že som uverila tomu čo som videla a nie jemu. A nakoniec sa to takto všetko zamotá. Nakoniec si  za necelý týždeň našiel za mňa náhradu. A vraj ma ,,miluje". Blbosť. Len sa so mnou zahrával a to mi potvrdzuje aj to čo som videla aj v jeho byte, aby na svadbe jeho sestry a dokonca aj na začiatku, keď do mňa vrazil na štadióne. Vždy tam bola ona. Selena. Akoby jej chcel dokázať, že má náhradu, a mal ju. Aj preto sa mu nevládzem pozrieť do očí. Pretože ho milujem, aj napriek všetkému ho milujem. Hlúposť! Ale áno! Alebo? Začínam zo všetkého blúzniť. Dostal sa mi tak hlboko do srdca, že to tak hrozne bolí. Nemôžem ani dýchať, nie to ešte stáť, ale dokážem to! Musím. Nedovolím mu zničiť ma.

-Vieš prečo som prišla?- spýtam sa ho pomedzi slzy.

-Prišla som sa ti ospravedlniť za to všetko, čo som urobila respektíve neurobila, no rýchlo ma to prešlo. Myslela som si, že slovo ,,milujem" si myslel vážne, no klamal si. Prešiel len týždeň a už si si našiel náhradu. Priznaj sa. Bola som len rozptýlenie. Len hračka, pokiaľ ju naspäť nezískaš. Chcel si aby žiarlila a tak si si ma namotal a vôbec si pri tom nemyslel na mňa. Je mi z teba zle...- predsa len mu pozriem do očí a hneď na to si vyslobodím ruky. Stále stojím tvárou tvár k nemu.

-Tak po prvé:  Dala si mi jasne najavo, že so mnou nechceš mať pre jeden bozk.

Po druhé: Áno, zo začiatku to bola len namotávka, no všetko sa zmenilo. Začala si ma priťahovať viac než by som chcel, no stále tu bola ona.

A za tretie: Nie som sám kto si už stihol zohnať náhradu. - povedal vážnym tónom a pravdupovediac veľa už nechýbalo aby začal kričať. Jeho slová ma zraňujú, no jemu je to ukradnuté. Mala som pravdu, bola to len hra.  Nazbierala som všetok hnev čo vo mne bol a vlepila som mu facku. Nečakal to.

-To je za to všetko, aj keď by si si zaslúžil viac.- poviem a kráčam preč.

-To je riešenie? Proste pred tým utečieš a pôjdeš za svojim chalanom?- provokuje. Otočím sa na päte.

-O čom stále rozprávaš? Ja s nikým nechodím, nemáš žiaden dôkaz na rozdiel odo mňa, keďže som videla viac než dosť!- vyšteknem na neho a je mi úplne jedno že nás všetci v okolí počujú. Je tu pomerne tma, ale poznáte to. Aj steny majú uši. Otvoril ústa, že niečo povie, no rozmyslel si to. Stál len n'tri metre odo mňa a nemo na mňa hľadel. Odrazu mi začal vo vrecku vyzváňať ten môj nádherný rozbitý šrot.

Mimochodom aj za to môžeš ty!

Pozrela som sa na neho vážnym pohľadom a otočila sa na päte.

-Aria. Kde si? Sonya...ona...- ozve sa z druhej strany mobilu preľaknutá mama.

-Mama, čo sa stalo?- spozorniem.

-Zrazilo ju auto... ja..nevládzem...prosím príď do nemocnice. prosím- povedala pomedzi plač.

-čože? Áno, hneď som tam.- privrela som pri tej správe oči. Do riti! Tento deň nemôže byť už horší. Myslím to vážne. Tá mala potvora, je moja milovaná sestra aj keď spolu občas nevychádzame. Položím a mobil zvieram v dlaniach. čo mu poviem? Evidentne bude chcieť vedieť dôvod, prečo sa opäť vyvliekam z rozhovoru, prečo chcem opäť utiecť.

-Nikam nepôjdeš! Ešte sme neskončili- povie vážnym tónom spoza mňa.

-Bež za Selenou určite jej je za tebou smutno.- odbijem ho pohľadom ponad plece.

-A mne daj láskavo pokoj!-

ᴥᴥᴥ

-Mami- šepnem celá udychčaná. šprintovala som sem ako o život.

-Hovor! čo sa stalo?- pýtam sa a pritom myslím iba na to najhoršie. Nie! Je v poriadku. Nech sa stalo čokoľvek zvládne to. Bezpochyby.

-šla s Rosie do nákupného centra- začne pomedzi slzy, ktoré sa ani na sekundy nespomalili či neukľudnili.

-Lenže ju zrazilo nákladné auto. Neviem čo s ňou je. Nič mi nepovedali. Bola celá od krvi....Vydesilo ma to.- vzala som ju do náručia a snažila sa ju upokojiť.

-Moja malá princeznička- šepla mi do bielej košele.

-Zvládne to. Zvládne to- opakovala som nahlas aby som ju upokojila. Aby som seba upokojila.

ᴥᴥᴥ

-Pán doktor, je niečo nové?- priam pohotovo vstanem zo stoličky a pribehnem k lekárovi, ktorý práve vyšiel z operačky. Mama urobí to isté. Bez zaváhania. Vidím na nej, že potrebuje spánok, ale nedokáže to. Nevie zaspať, keď nevie nič o svojej dcére. Pochopiteľne.

-Ste rodina Sonyi Sommersovej?- spýta sa nás a my len prikývneme.

-Ako je na tom?- spýtam sa, keďže mamina nie je schopná slov.

-Má pomliaždené rebrá, zlomeninu ruku, slabí otras mozgu a 2 stehy na hlave, ale inak je v poriadku- povie a milo sa usmeje.

-Je to bojovnica- povie a pohľadom sa premiestni na mamu, ktorej nepochybne padol kameň priam balvan zo srdca. A ja som na tom rovnako. nepochybovala som že to zvládne. Je silná.

-Môžeme ju vidieť?- spýta sa mama.

-Je pod narkózou...-povie a ja na neho hodím psí pohľad.

-Len na chvíľu- povie a my ho hneď nasledujeme.

Na dnes ešte jedna časť :) čo hovoríte? Ako som sľúbila všetko sa nám komplikuje. Mne osobne sa veľmi páči terajší vzťah Ryana a Arie :D Neviem prečo... Ako ste na tom vy? Inak ...ospravedlňujem sa za možné gram. chyby. Ďakujem za každé jedno čítanie :) Hlas či koment poteší :) *Adell