True?

35.

V rýchlosti som sa prezliekla do modrých bielej športovej podprsenky, ktorú ani sama neviem odkiaľ mám. Okolo krku prehodím slúchadla, ktoré si následne strčím do uší. Vybehnem z domu nevnímajúc okolie. V ušiach mi už znie son od Jess Glynne Take me home. Tú skladbu som si zamilovala. Rozbehla som najrýchlejšie ako sa dalo. PO asi kilometri som zastala a prehla sa do koliem, o ktoré som sa následne oprela.Nie je žiadne tajomstvo, že práve teraz dychčím ako taký natešený pes. Akurát ja nie som natešená. Musím uznať, že moja kondička za veľa nestojí. Čo už. :D Po malej chvíľke som už dýchala v pravidelnom rytme. Vydtrela som sa a rozhladla okolo seba. Cítila by som sa hrozne trápne ak by ma niekto takto videl. Ach, pri tejto myšlienke som sa sama pre seba usmiala. Ou, to nie. Leb pár metrov odo mňa, pri lavičke stojí Ryan, ktorý sa na mne zabáva. Nepochybne ma videl. Okamžite som odvrátila zrak. Rozbehla som sa svojou cestou a zapla si pro tom stopky. Skúsila som šprint alebo lepšie povedané za koľko sa odtiaľto teleportujem preč. Minuta a pol. Presne tak dlho mi trvalo kým som sa nedostala späť k pláži. Späť k moru. Neváhala som ani sekundu a vyzliekla si elesťáky. Ostala som len v nohavičkách a športovej podpsenke. Vliezla som do vody a onedlho som bola celá mokrá od slaných kvapôčiek vody. Voda je neskutočne prìjemná. Ponorím sa pod hladinu a plávem pod ňou. Je to úžasný pocit, no už nemám kyslík. Potrebujem sa vynoriť, no hneď čo to skúsim príval vln ma zvalí hlbšie do vodu. Nech sa snažím ako chcem, nemôžem sa vynoriť. Už nemám kyslík a dýcham vodu. Toto nie je dobré. Kopem nohami, no márne. Párkrát zaklipkám očami a potom ma obklopí tma.
-....musíš- kričí na mňa niečí hlas. Následne priloží pery na tie moje.
-Dýchaj!- cítim niečie ruky na mojom srdci? Vážne? Pomaly otváram očia chvíľu potrvá kým si ho všimnem.
-Ryan?-
V momente čo všimne môj zmätený pohľad usmeje sa a pomôže mi posadiť. Vypľujem všetku nepotrebnú vodu z mojich pľúc.
-Ani si nevieš predstaviť ako si ma vystrašila...-hovorì na mňa prirýchlo, no predsa zpracujem všetky slová čo povedal. Až teraz som si uvedomila, že som pred nim len v spodnom prádle...ale prečo ma to trápy? Veď on ma už videl aj nahú. Teda...bolo to už pomerne dávno, no vidím to ako včera.
Podal mi ruku a vytiahol ma na nohy.
-Aria strácaš farbu- jednou rukou ma podopiera pretože sa so mnou krúti.Pritiahne si ma k sebe bližšie. Ruka mi automaticky padne na jeho nahú hruď. Odrazím svoj pohľad od zeme a pozriem sa mu do jeho kránych hnedých očì, v ktorých sa momentálne nevyznám. Opatrne priam sa badateľne priblíži, no ja rýchlo zvrtnem tvár preč. Nastavím mu líce, čím mu naznačím, že toto nie je správne. Problém je v tom, že každá bunka v mojom tele ho chce pobozkať. Ale nemôžem. Postavím sa pevne na vlastné nohy.
-V pohode?-opatrne sa spýtal. V jeho očiach bol stále strach. Strach, že by sa mi niečo stalo. Veď on mi zachránil život.
-Poď ...vezmem ťa domov-povedal a jemne sa mu zdvihol kútik úst. Zdvihla som zo zeme elasťáky a v momente ich natiahla na seba.
-Ideš?-pýta sa ma kráčajúc k svojmu autu. Niečo mi hovorí, že ma nechce vziať domov ako domov. Mám nastúpiť? Nie, veď už som v pohode....alebo? Neviem.
------------------------------------------------------
Čo poviete? Zaujala som vás? :D Dúfam, že áno. V&C poteší :3
Zajtra máme Veľkonočný pondelok tak si to baby poriadne užite. Prajem veľa vody :) pokúsim sa k večeru rovnsko ako teraz pridať ďalšiu časť :3
#Thanks#guys :3. Vaša *Adell