True?

60.

  Pohltila ma tma... Vážne? Yop. Je všade. Alebo nie? Pomaly otváram ťažké viečka s nádejou, že zas nie som v nemocnici. Priznajme si to. Znamenalo by to že som tam častejšie ako hocikde inde. Nie. Myslím, že sme na babských wéckach. Nie aká postava sa nado mnou skláňa. Davina.

-Mojá, vydesila ma- hovorí už celkom pokojným hlasom. Ruku mi priloží ruku na čelo.

-Celá horíš...- šepne do ticha. Posadím sa a opriem si hlavu o studenú stenu. Nemám dostatok síl zdvihnúť sa na nohy.

-Poď vezmem ťa domov..- povie a milo sa usmeje. Je skvelé mať takú skvelú kamarátku, ktorá ťa vždy podrží a je stále s tebou, ktorej môžeš veriť. Chytila ma za obe ruky a pomohla mi na nohy, no opäť sa so mnou krútilo.

-Takto to nepôjde...- povedala zamyslene a ja som na ňu len nechápavo pozerala. Vlastne ani nie. Bralo ma do spania, za čo môže pravdepodobne tá horúčka. zdalo sa mi to, alebo Davina práve odišla a nechala ma tu celkom samu? Neviem, chcem spať. Viete čo je najhoršie? Ráno mi bolo zle a predsa som sem chcela ísť. Možno to bolo kvôli filmu, možno kvôli sláve, ktorú som doposiaľ nepoznala a možno to bolo celé len kvôli Ryanovi. Áno, pôvodne tu ani nemal byť ale aj dozvedela som sa to a predsa som sem šla so vztýčenou hlavou. Dúfala som, že sa uzmierime. Čo to tu trepem? My sa nemáme dôvod uzmierňovať!!! Je to tak ako to je. Čaká dieťa s inou, tým to končí! Zrazu sa dvere rozrazia a v nich stojí pán dokonalý s Davinou. Čo tu do šľaka robí? Prečo ho sem priviedla? Fajn, možno celkom nevnímam ale viem čo vidím. Predo mnou stojí Ryan. Nie nestojí, približuje sa ku mne.

-Povedz mi prosím, že mám halucinácie...-šepla som a párkrát zaklipkala očami. Znova som cítila na svojom čele niečiu hebkú ruku. Patrila Davine. Privrela som oči, keď sa ma jeho ruky dotkli a vyzdvihli si ma hore ako nevestu. Nevládala som sa ani vzpierať. Jednu ruku som si prehodila okolo jeho krku zatiaľ čo tá druhá mi ležala na bruchu.

-Zlatko, ešte mi poďakuješ- šepla ustarostene.

-Vezmi ju domov...- povedala šeptom, že som ju bolo sotva počuť. Moje oči boli stále zavreté a popravde vyhovovalo mi to tak. -Musíš jej zraziť teplotu a rýchlo!- zakričala aby ho nakopla.

***

Pomalými krokmi som vošla do ,,nášho" bytu, pretože sa mi celý svet pred očami krútil. Oprela som sa o stôl a na malú chvíľku zastala. Viem čo musím urobiť a to ísť pod studenú priam ľadovú sprchu, ale ako sa tam dostať? Nevládzem!

-Musíme zraziť teplotu- povedal smrteľne vážne a niekam ma ťahal. Bol vtipný a starostlivý. Prečo tak zrazu? Miluje ťa! Blbosť. Dovliekol ma do kúpelne kde so seba stiahol smoking, ktorý vzápätí ležal niekam na zemi. Dotlačil ma do sprchy a zapol ľadovú vodu. Presne tak. Oblečená v šatách stojím pod prúdom studenej vody a nevládzem ani stáť. Opieram sa o stenu. Každý kúsok na mojom tele aj pod prúdom vážne studenej vody, vrie. Nemyslím si, že to pomáha. 

-Prečo to robíš?- šepnem a pozriem mu do tváre. Ak si myslíte, že je suchý ste na omyle. Je rovnako mokrý ako ja, len na rozdiel, že jemu nehorí celé telo.

-Zamrznem- šepla som ešte viac samej sebe.

-To nedovolím- povedal a zapol teplý prúd vody, ktorý okamžite pokryl moje telo. Odrazu mi bolo príšerne chladno. Odrazila som sa od steny a vrhla som sa mu do náruče. Nech si myslí čo chce, ja chcem len jeho teplo. Jeho ruky ma poslušne objali a pevne k sebe pritisli. Táto blízkosť mi vôbec neprekáža. Cítiť jeho vôňu, jeho náruč a byť pri ňom. Škoda, že je tu len preto že je donútený. Ak by nemusel šiel by za Selenou. Odtiahla som sa a bez slova odišla z kúpelne. Vyzliekla som si mokré šaty a podišla k šatníku len v nohavičkách a bez-ramienkovej podprsenke. Obliekla som si tú najhrubšiu bundu akú som tam našla a tepláky, ktoré som si ihneď obliekla. Cítila som sa o niečo lepšie. Predsa to pomohlo. Avšak vlasy som mala celkom mokré čo nie je dobré ak máš horúčku. Urobila som si drdol a zaliezla pod perinu, pretože mi bola stále hrozná kosa. Ryan stále nevychádzal z kúpelne čo som celkom považovala za výhodu. Začala som sa obzerať a hľadať svoj mobil no v tom som si uvedomila, že ho má Davina. V tom pípol mobil, ale rozhodne nepatril mne. Neodolám pokušeniu nakuknúť mu tam. Vzápätí stojím pri okne a pozerám si esemesku, ktorá mu len pred chvíľou prišla. Môžete trikrát hádať od koho asi tak bude -_- ....

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Charakter ask bude čoskoro :) teraz avšak prichádzam s touto časťou...čo poviete?   *Adell