True?

18.

Napravo lôžka sedím ja, na druhej strane Ryan a v strede sedí Sonya. Selena len v tichosti zúri oproti nám. Aký má zase problém? Veď s ním spí ona a nie ja -_- . Zrazu nájdem pohľadom Emily. Hádže na mňa vyčítavé pohľady. Pohladím Sonyu po vlasoch a vstanem z postele. Možno práve teraz vyzeráme ako rodina či pár. Ja a Ryan, no nie je to tak. Nemôžem zabudnúť na to, že chodí so Selenou, aj keď nemám najmenšie potuchy prečo.

-Ahoj, čo ty tu?- pýtam sa Emily.

-Nehovorila si náhodou, že k nej nikoho nepúšťajú?- prekríži si ruky na prsiach a vážne sa na mňa pozrie.

-Nevedela som to...už je jej lepšie- poviem stručne a hneď na to sa nad celou situáciou zamyslím.

-čo tu robí ona?- zahľadí sa Emily na Selenu.

-Prišla za Sonyou. Nie ani mne sa nepáči, že tu je, ale nič s tým nemôžem spraviť.- myknem plecami a pozriem sa na sestru. Práve sa smeje. Zjavne jej Ryan povedal nejakú bláznivú historku. Ako vždy... Vždy vie človeka rozosmiať. Ani sa nenazdám a uvedomím si ako na neho zízam.

-Toto musí skončiť!- šepnem sama pre seba.

-Prepáč, vravela si niečo?- pýta sa ma Emily. Len nemo pokývem hlavou na znak, že nie. Aj tak je to jedno.

-Ryan, môžeš na chvíľu?- prerušila som ich rozhovor. Jemne sa usmial a od kráčal so mnou na chodbu.

-O čo ide?- nahodil šibalsky úsmev.

-Za prvé: Prečo si tu? Prečo sa tváriš, že sa vôbec nič nestalo? A za druhé: Toto musí skončiť. My dvaja nie sme pár ani priatelia, jasné? Už som ti jasne povedala, že sa mi máš vyhýbať!- poviem jasne a čakám na odpoveď.

-Takže za prvé: Ešte stále sme nedoriešili to čo sme začali...- chcel pokračovať, n prerušila som ho.

-Ale skončili!- poviem a otočím sa na päte. Opäť ho ignorujem a on za mnou kričí. Aj vám to niečo pripomína?

-Aria, stoj! Zase chceš predo mnou utiecť, ale prečo?- pýta sa akoby nevedel.

-Si fakt taký sprostý? Veď si ma podviedol, oklamal a len sa so mnou hral. Dovolil si aby som sa do teba zamilovala a potom si ma odkopol a ty sa pýtaš, že prečo sa tak správam?- napĺňala ma zlosť a hnev. Urobí asi šesť veľkých krokov a už stojí tesne predo mnou.

-Zase to robíš...len sa so mnou hráš- len jemne pokrútim hlavou a vyhýbam sa očnému kontaktu.

-Ale ja sa s tebou ne..-chcel pokračovať, no začul ju.

-Ryan? Ryan?!- kričí za ním Selena. Urobím krok vzad a kráčam domov. Nemám dôvod tu viac ostávať, keď sú tu oni. Ach! Je mi z nich dvoch na zvracanie. Uprene sledujem dlaždice a kráčam vpred. Zrazu pocítim niečie ruky na mojom páse. Hopla. Do niekoho som vrazila. Zdvihnem hlavu do výšky jeho očí.

-Kevin? Jaa..prepáč. Nevšimla som si ťa- zakoktám sa. čo tu ten robí?

-Ahoj. Prišiel som za tebou...- povedal neisto.

-Za mnou?- spýtam sa.

-V škole si nám nahnala strach.-vysvetlí.

-Nič to nebolo. Len som bola dehydrovaná...- poviem pokojne.

-Moja...nahnala si mi strach- povedal a vzal si ma do náručia.

-A vraj s nikým nechodíš- začula som ho. Tá jeho irónia v hlase sa nedala neprepočuť. Ani som sa nenazdala a tí dvaja sa už začali biť ako o život.

-Chalani, prestaňte!- kričím a snažím sa tých dvoch od seba odlepiť, no nejde to. Jeden druhého  udiera do hrude a do nosa.

-Ryan to stačí!- kričím a konečne ich od seba odlepím. Ja som sa s tým idiotom rozišla a teraz sa bil s mojím najlepším kamarátom, len preto že žiarlil? To je predsa hlúposť. Ale prečo to vôbec urobil? Veď má Selenu! Schmatnem Kevina za ruku a prepletiem si s ním prsty. Áno, pripúšťam. Je to odo mňa zbabelé, no chcela som aby žiarlil.

-Poď tu viac nemáme čo robiť- šepla som a vykročili sme k jeho autu. Chcela som, aby Ryan vedel aké to je, pozerať sa ako človek, ktorého miluje je s niekým iným. Aj keď iba akože.

ᴥᴥᴥ

-Prepáč mi....čo som urobila...Ja viem bolo to hlúpe- chcela som pokračovať v mojom ospravedlňovaní sa, no prerušil ma bozkom. Bozkom? Áno. On ma pobozkal a ja som neprotestovala. Vyrazil mi tým dych. úplne. Nečakala som to, no aj tak som mu bozky oplatila. Som aj vôbec normálna? Najhoršie na tom celom je, že sa mi to páčilo. Po malej chvíli sa odtiahol a pozrel mi do očí. Lietali mu tam iskričky. Na to, že sa práve pobil s Ryanom vôbec nevyzerá. Nie je takmer vôbec zranený, len bude mať ráno na spánku parádnu modrinu.

-Viem, že je to prirýchlo, ale máš právo to vedieť. Som do teba už dlhšie zamilovaný a nehodlám, ťa mu prenechať. Nedovolím aby ti ďalej ubližoval. Viem, že o mne nemáš tú najmenšiu mienku, ale to čo hovorím je pravda. Aria páčiš sa mi.- povedal a o krok sa vzdialil. Chce mi prenechať osobný priestor. Čas na premyslenie. Stále na mňa uprene zíza.

-Prepáč, ja nemal som...- krúti hlavou a vyhýba sa mi pohľadom.

Prevláda to trápne hrobové ticho. Urobím maličký priam badateľný krok k nemu, a za ním ďalší. Postavím sa na špičky a nežne ho pobozkám. Tentokrát je to on, čo to vôbec nečakal, no nebránil sa. Naopak. Jeho pery sa spojili s tými jeho.

Už dlhšiu dobu ma ten chalan priťahoval, no chodil s mojou kamarátkou. Bol niečo ako zakázané ovocie, a ja som mu dokázala odolať. Dokázala som sa presvedčiť, že sú aj iný... No teraz, akonáhle sme obaja slobodní nič v nám to nebráni. Viem, že bol kedysi pán sukničkár, no zmenil sa. Neviem aký mal na to dôvod a či som za tým stála ja, no zmenil sa. 

Chytil ma na ruky a kráčal so mnou do spálne. Opatrne ma do ne položil a vyzliekol si tričko. Oči mi okamžite spadli na jeho vypracované telo. Na tehličky mám slabosť. Neodolala som a rukou som mu prešla po hrudi. Vzápätí som sa mu pozrela do tváre. Hrýzol si spodnú peru a jemne sa pritom usmieval. Nezaváhal ani na chvíľku a spojil naše pery. Prebehol po mne príjemný mráz. Začal mi rozopínať gombíky na košeli a pritom sa venoval mojím perám.Pomedzi bozky som sa usmiala a jemne mu zahryzla do pery. Odhodil moju košeľu ktovie kam a začal ma vášnivo bozkávať na krku. Pomaly sa mi zrýchľoval dych a ja som nevedela potlačiť hlasitý vzdych.

Klesal z krku nižšie a nižšie až sa dostal na brucho. Zmocňoval sa ma ten omamný pocit. Každý jeden jeho dotyk vo mne spôsoboval výbuchy a ja som chcela viac. Prevalila som na neho a vrhla sa na jeho pery. Jeho silné ruky som pocítila no svojom zadku. Jemne ho stlačil. Ten pocit je neopísateľný.

Je to akoby si dostala hračku, ktorú si vždy chcela mať a pri pocite, že ju naozaj máš ťa ide roztrhnú od vzrušenia. Lenže Kevin nie je hračka. Mám pocit, akoby bol v mojom srdci už nepamäti, len bol niekde poriadne skrytý pred svetom a najmä predo mnou. To čo so mnou robí sa mi páči a myslím, že pri ňom zabudnem na toho nepravého. Na Ryana...

Hi Guys :) Ďalšia časť pridaná a ja pevne verím, že sa vám páčila. Pokojne nechajte svoj názor dole v komente či svoj hlas. Ďakujem všetkým čitateľkám, aj za to že si stále nájdete čas na prečítanie tohto príbehu.  Vaša *Adell