True?

12.

Rýchlosťou blesku ho dotykom prsta na obrazovke hľadám medzi telefónnym zoznamom. Tu je. Zvoní to. Zatiaľ premýšľam čo mu vlastne poviem.

-Ahoj Kevin, vieš bola som na svadbe priateľovej sestry, no trošku som to prehnala z alkoholom a sama domov v päť centimetrových topánkach asi nedôjdem. Asi 10 km na pešo? Určite nie! Možno sa pýtaš prečo ma neodvezie priateľ, no ten sa olizuje zo svojou bývalo, takže chápeš...nebudem ich predsa rušiť- haha. Toto mu určite nepoviem. nechcem aby mal o mne až takú zlú mienku. Nechcem ho zaťahovať do svojich problémov, no chcem mať pri sebe pravého kamaráta.

-Aria?- ozve sa jeho sladký hlas. Počujem ako zíva. Pravdepodobne som ho zobudila. Som ja ale hlupaňa. Veď je 1hodina ráno. Udriem sa po čele a konečne sa ozvem.

-Kevin ja...- začnem, no znova sa rozplačem, čo je očividne počuť aj v mojom hlase.

-Prosím prídeš po mňa?- spýtam sa a potiahnem nosom.

-Pravdaže, kde si? Stalo sa niečo?- jeho hlas znie vážne. Akoby konečne otvoril zaspaté oči a bol pripravený vyraziť za mnou až na mesiac, ak by to bolo treba. Áno, mám veľkú fantáziu...

ᴥᴥᴥ

Ani nie o 10 minút pri mne zastane červené auto. Mustang. Je krásny. Nepochybne. Dvere sa zrazu otvoria a ja v aute zbadám Kevina. Posadím sa dnu a utriem si mokré líca.

-Vďaka, že si pre mňa prišiel- falošne sa na neho usmejem.

-Ty si pila? Prosím ťa, povieš mi čo sa tam stalo?- hodí na mňa psie oči, ktoré mi hovoria, že ma má rád. Len pokrútim hlavou a vopchám sa mu do náruče, kde sa opäť rozplačem.

-Nechcem o tom hovoriť- šepnem mu do trička.

-Poď odveziem ťa domov- povie šeptom.

-Nemôžem ísť k tebe?- spýtam sa hľadiac mu do jeho prekrásnych hnedých očí.Prikývne. Posadím sa späť na miesto spolujazdca a zapnem si bezpečnostný pás. Cesta je pomerne tichá. Naznačila som mu, že o tom čo sa dnes stalo nechcem hovoriť a myslím, že to akceptuje.

-A sme tu- šepne a odparkuje auto na kraji cesty. Vystúpim z auta a ťarbavým krokom sa dopracujem k dverám. Kevin pomedzi to zamkne auto a odomkne dvere od jeho bytu. Vstúpi dnu a ja za ním.

-Ak chceš bež si dať sprchu ja ti zatiaľ pohľadám nejaké veci na spanie- povie milo.

-Kevin, nebudem ti tu vadiť?- spýtam sa neisto.

-Aria blázniš?- priskočil ku mne a nadvihol mi bradu do výšky jeho očí.

-Som rád, že si ma zavolala. Sme predsa kamaráti no nie? Ak kamaráti si predsa v núdzi pomáhajú- milo sa usmial. Len prikývnem a vyrazím do kúpelne. Zhodím z seba všetko oblečenie a zamierim do sprchového kúta. Zapnem horúcu vodu, ktorá mi po chvíli  zaleje celé telo. V rýchlosti sa umyjem a vypnem vodu. Vlasy si presuším uterákom a nechám ich voľne vyschnúť. Prezlečiem sa do voľného sivočierneho trička a čiernych kraťasí, ktoré mi dal Kevin.  Konečne vystúpim z kúpelne a zamierim do izby, v ktorej sa svieti. Je to jeho spálňa.

-Pripravil som ti posteľ. Pokojne si ľahni a vyspi sa, ja si ľahnem na gauč- povie a vykročí do obývačky.

-Kevin, to nemusíš.- šepnem a on okamžite spozornie.

-Dnes nechcem byť sama- vysvetlím. Stretnú sa nám pohľady.ľahnem si do mäkkej postele a vedľa mňa si ľahne Kevin. Pritúlim sa k nemu.

-Dobrú Aria- šepne a ovinie si okolo mňa ruku.

-Dobrú Kevin- poviem a zavriem ospalé oči.

ᴥᴥᴥ

Prebúdzam sa na príšernú bolesť hlavy. Tak to býva, keď vypiješ viac než dosť. Hovorí mi svedomie. Otvorím zaspaté oči a prezriem si miestnosť v ktorej sa nachádzam. Jasné. Spomínam si. Prespala som u Kevina, pretože... ni, teraz na to nemôžem myslieť. Už len tá spomienka ma bolí. Našťastie tú bolesť, prebije bolesť hlavy. Posadím sa na posteli a nohy spustím dole. Chvíľu len tak sedím, keď mi pípne mobil. Nechcem sa tam pozrieť, nechcem, nechcem, nechcem, no aj tak sa pozriem, čo bola chyba. 10 zmeškaných hovorov, a päť správ:

Davina: Hrozne ma to mrzí. Ver tomu, že je môj brat idiot. Prosím ťa zavolaj mi, porozprávame sa.

Mama: Kde trčíš? Už dávno si mala byť doma! Aria, bojím sa o teba. Hneď čo si túto správu prečítaš zavolaj mi ...

Ryan:  Davina my povedala, že si nás videla. Aria tak hrozne ma to mrzí. Bol som opitý...ja nechcel som to. Bojím sa o teba. nikto o tebe nič nevie. Zavolaj mi...

Ryan: Aria. Nerozumieš? Bojím sa o teba. Tak mi proste zavolaj. Ja ťa milujem a nechcem ťa stratiť, kvôli nej.

Ryan:Aspoň mi odpíš, že si v poriadku. Prosím :O

Po tých správach dostanem také nervy, že z celej sily hodím svoj dotykový mobil na zem. Samozrejme, že sa rozbije. Veď som na to použila všetku svoju silu. Odrazu sa dvere otvoria a v nich stojí preľaknutý Kevin bez trička. Počkať! On spal bez trička? Ako to že som si to nevšimla? Bola si opitá, samozrejme že si to nepamätáš. Logické.

-čo sa tu stalo?- pýta sa ma. Zhlboka sa nadýchnem a stisnem päste, ktoré následne povolím.

-Jaa...spadol mi mobil- poviem pokojne.

-Vážne? A len tak náhodou sa celý rozbil?- vyvalí na mňa oči. Len prikývnem. Aj tak viem, že mi neverí, tak na čo mu klamem? Je to môj kamarát!

-Viem, že sa ťa na to nemám pýtať, ale potrebujem vedieť čo sa včera stalo- povie a posadí sa tesne vedľa mňa.

-čo ti urobil?- spýta sa priamo

-Vzal si moje srdce a hodil ho do koša ako taký odpad- tie slová vypľujem z úst ako taký jed. Je to pravda.

-Héj, ten chlapec nevie o čo prišiel, dobre?- zdvihne mi bradu do jeho očí.

-Jeho smola- povie a mňa to  napriek všetkému prinúti usmiať.

-Ako to robíš?- spýtam sa.

-čo robím?- spýta sa previnilo.

-Prinútiš ma usmiať sa, aj keď mám chuť kričať- jemne sa usmejem a snaží m sa potlačiť slzy.
úspešne. Mykne plecami.

-Donesiem ti nejakú tabletku na tú bolesť hlavy- povie a pohladí ma po pleci. Vzápätí zmizne.

Hey Guys :3 Stihla som ešte jednu časť :) čo na to celé hovoríte?

 Na Rayna, Ariu či Kevina?

Páčilo sa vám? :)

*Adell