True?

44.

Chystala som sa ho pobozkať a objať, popritom nikdy neupustiť, avšak nestalo sa tak. Začal mi zvoniť mobil. Na displeji písalo: Sonya. Pôvodne som to zvdihnúť nechcela, ale sestra mi predsa nevolá tak často.

-Ahoj princezná- pozdravila som sa jej a usmiala sa sama pre seba.

-Aria, ja-ja - začula som jej hlas.

-Sonya čo sa deje?- znervóznela som. V hlave ma napadlo tisíce možných scénarov, čo všetko sa mohlo stať. Odstúpila som krok od Ryana a snažila sa byť pokojná.

-Čo sa stalo?- šepol Ryan. 

-Je tu tma a ja... bojím sa. Všetci tí ľudia..- znela vystrašene a hystericky zároveň.

-Sonya upokoj sa. Povedz mi kde si a ja prídem- 

-Revial 1844- povedala a spojenie sa prerušilo.

-Sonya? Sonya? haloo- opakovala som, no márne.

-Sonya, je v nejakom bare. Myslím že...Musím ísť..musím ísť po ňu- povedala som rozhodne a vykročila ku dverám.

-Idem s tebou- pohotovo sa ozval a vybehol za mnou.

&*&

-Musíme sa rozdeliť ja pôjdem dozadu a ty ju skús nájsť vpredu- snažím sa prekričať ten hrozný hluk. Prikývol. Aj keď neviem či ma naozaj počul, ale na tom predsa nezáleží. Musím ju nájsť. Musím nájsť svoju sestru. Predieram sa hustým davom ľudí a neustále sa obzerám či ju niekde nezbadám. No zatiaľ nič. Mnoho tínedžerov sa tu viac ako odviazalo čo pri do karát práve nenahralo. Zastanem uprostred veľkého nočného klubu  a zmätene sa obzerám okolo seba. Teda až kým ju nezbadám. úplne vzadu. Nie je sama. Nad ňou stojí nejak chalan, ktorý sa na ňu viac než lepí. Okamžite sa za ňou rozbehnem. Už zdiaľky cítim ako z neho razí a to stojím asi 6 metrov od neho. Odsotím ho od nej, tak že spadne vzad. Až teraz si všimnem jeho tvár a mnou prebehne nepríjemná triaška. To snáď nie je pravda. Nemôže to byť pravda. 

-Kevin?- prekvapene šepnem smerom k nemu. On sa nemotorne zdvihne zo zeme.

-Ty s*uka! To si nemala- vyštekol na mňa. Je na mol. Nemá najmenšie potuchy čo robí, čo hovorí a kto som. Nikdy na mňa nezvýšil hlas. A keď hovorím nikdy, myslím tým nikdy. Takého ho nespoznávam. Nebezpečne sa ku nám začal približovať. V jeho očiach vidieť ako zúri.

-Sonya, bež!- kričím na ňu šeptom.

-Ale..- začala.

-Žiadne ale, bež po Ryana!- preruším ju. Poslúchne a zmizne mi z očí. Kevin ma chytí pod krk a surovo ho tresol o stenu. Na moment som videla všetky hviezdičky. Krútila sa mi z toho hlava, no musela som sa spamätať. Rukami som ho búchala po ruke, ktorá mi zvierala krk, pretože som nemohla dýchať. Jeho zovretie nepovolilo ani po chvíľke. Moje rany s ním nič nerobili. Dokonca som ho aj kopala, ale nemalo to zmysel.

-Ke-kkevin pro-pro-sím- snažila som sa nadýchnuť. 

-Nepros maličká. Mal som vážne posratý mesiac a niekto si to musí vypiť. Nič v zlom, ale si najbližšia vec po ruke.- povedal a namyslene priam desivo sa usmial. Počkať on ma nazval ,,vec"? Tak teraz to už prehnal. Najprv sa tu opije, potom ohrozuje moju sestru a mňa a napokon si na mne chce vybiť svoju zlosť len preto, že som najbližšia ,,vec" po jeho ruke? To snáď nemyslí vážne. Chcela som sa brániť, chcela som nazbierať všetku silu, ktorá vo mne bola, chcela som sa vyslobodiť, no tma okolo mňa sa postupne zväčšovala až som do nej padla. Začula som nejaké hlasy, no už som ich nedokázala rozpoznať. Pohltila ma tma. Navyše bola som tak hrozne unavená, že mi ten spánok vyhovoval. Avšak niekto mi nasilu otvára oči. Prečo to robia? Nemajú nič lepšie na práci? Svietia mi do očí. To ako vážne? Pomaly vidím nejaké osoby, až po chvíli zaostrím zrak na ženu v bielom oblečení.

-Aria-Aria-Aria- ozvala sa.

-Kde to som?- povedala som zmätene a zavrela som na sekundu oči.

-Si v nemocnici-v nemocnici-v nemocnici- povedala. Prečo všetko opakuje trikrát?

-Ako sa cítiš?- spýtala sa s mierne vystrašeným pohľadom na tvári.

-Zle?- odpovedala som jej otázkou, no ju to rozosmialo. Čo také som povedala?

-Si statočné dievča, ale toto už sama nikdy nerob. Mohol ťa zabiť- povedala vážnym tónom hlasu. Ach áno. Kevin. Môj najlepší priateľ a zároveň môj ex priateľ ma takmer zabil, pretože jeho už niečo zabilo. Ale prečo? Prečo to urobil?

-Necháme si ťa tu aspoň 2 dni...na pozorovanie- povedala a ja som len zamyslene prikývla.

-A čo Sonya?- vystrašene som sa opýtala. Pozrela som sa jej do očí, a na jej tvári sa zrodil úprimný avšak jemný úsmev. Odišla dverami bez náznaku odpovede. Pretrela som si oči svojou studenou priam ľadovou rukou. V tom dvere hlasno zapišťali a do izby vbehla moja malá princezná alias otrava. Okamžite mi vbehla do objatia a ja som jej zaryla hlavu do záhybu hneď vedľa krku.Zhlboka som sa nádychla jej vône.

-Som rada, že si v poriadku- šepla som nevnímajúc postavu vo dverách. Zaujímala ma iba ona.

-Bála som sa o teba. Keby tam nebol Ryan..- začala vzlykať.

-To je dobré srdiečko. Som v poriadku.- ubezpečila som ju a dala jej bozk do vlasov. Až teraz som sa stretla pohľadom s postavou vo dverách.Perami som mu naznačila:Ďakujem. Len sa ustáchane usmial a priblížil sa ku mne. venoval mi taktiež bozk do vlasov a chytil ma za ruku. Posadil sa do kresla vedľa nás. Nič nevravel len tu bol. A presne to som potrebovala. Jeho prítomnosť. Ani po 10 minútach Sonya zaspala na mojej hrudi. Nečudujem sa jej. Môže byť tak pol tretej ráno. Spokojne odfukovala.

-Prepáč mi to- šepla som. Nechápavo na mňa pozrel.

-Ty predsa za nič nemôžeš- našiel si ma pohľadom.

-Takto si si náš spoločný deň asi nepredstavoval. Mrzí ma to- rýchlo som sa pozrela inam.

-To je síce pravda- hneď čo to povedal,prebehla mnou husia koža a v momente sa mi chcelo plakať.

-Avšak s nikým iným by som práve teraz radšej nechcel byť.- povedal a ja som sa na neho pozrela. Rozkošne sa usmieval.

-Oddýchni si- povedal a pohladil ma po chrbte ruky.

-Nechoď prosím- šepla som, keď vstal z kresla.

-Nikam nepôjdem- šepol a pobozkal ma na čelo.

-Nie bez teba- dopovedal a pozrel sa mi do očí.

Tramadá :D A je to tu. Konečne nejaký zvrat a pre mňa celkom zaujímavý dej. Konečne sa tu niečo deje. Bolo to aspoň trošku pútavé či napínavé? Zaujíma ma váš názor :) Mrzí ma, že som nenapísala časť už skôr, no nejako si nemala inšpiráciu. Nevedela som o čom písať. A keď neviete o čom písať, vyzerá to tak, že každú chvíľu celú časť vymažete a začnete od znova. :/ Nevadí. Dúfam, že sa vám časť páčila. Pokojne nechajte Vote či Komentík rada si to prečítam :) A samozrejme ďakujem všetkým čitateľom, ktorý si na môj príbeh našli čas:) *Adell

P.S: Za možné gramatické chyby sa ospravedlňujem