True?

10.

 Tichými krokmi sa zakrádam do vlastnej izby. Ani neviem prečo. Mame stačí povedať, že som prespala u Emily či Vicky a bude to. Zavriem za sebou dvere a hodím sa do postele. Usmievam sa od ucha po ucho pri pomyslení na včerajší večer. Zahryznem si do pery a privriem oči. Rukou si pomaly pretriem pery, kde stále cítim tie jeho. Chýba mi. Veď toto nie je normálne!!!! Bola som s ním sotva pred hodinou! Som doňho. :O Totálne. Nepochybne ho ľúbim a to ma tochu desí. Ako som sa mohla namotať tak rýchlo? Viem, viem. Je sexy, milý, namyslený (no v dobrom)...áno je dokonalý, ale stále nechápem prečo si nevybral Selenu, ale mňa. To je mi problém... -_-

ᴥᴥᴥ

Práve som si obliekla šaty, urobila jemný make-up, naniesla očnú linku,tiene a špirálu. Nakoniec som si vlasy vyžehlila. Hotovo.  Som pripravená na sestrinu svadbu môjho priateľa.Otázkou znie som pripravená spoznať jeho rodinu? Vidieť tam Selenu? Ach. Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem. Nádych. Výdych. Zvládneš to. Upokojuje ma svedomie.

Práve niekto zaklopal. To bude istotne Ryan. Má na sebe čierny smoking, bielu košeľu na ktorej ma zaviazanú kravatu a vlasy pekne nagelované, akoby sa práve zobudil. Vyzerá neodolateľne. Sexy.

-Ahoj- otvorím dvere a milo sa usmejem.

-Vyzeráš...prekrásne-šepne pričom si ma celú pozorne premeriava. Jeho slová ma prinútia sa usmiať.

-Dnes si na teba budem dávať veľký pozor, aby ťa mi nikto neukradol- znova sa na jeho slovách zasmejem a vnuknem mu bozk na líce. Odprevadí ma až k autu, ktoré mi otvorí.

-Ale, ale...pán namyslený sa hrá na pána genlemana?- zastanem a prekrížim si ruky na prsiach. On len letmo pokrúti hlavou.

-Ja som genleman, len ma tak zatiaľ nepoznáš- povedal tajomne a ja som sa posadila na miesto spolujazdca. V rýchlosti obišiel auto a posadil sa. Naštartoval a hneď sme aj vyrazili. Pravú ruku mi položil na koleno čo vo mne vyvolalo všelijaké pocity.

-Dnes ráno to bolo tesné. Hneď čo si odišla prišli naši- začal rozhovor, pričom stále sledoval cestu. Usmieval sa.

-Viem, totiž... keď tvoja mamina otvorila dvere, prebehla som cez obývačku k zadným dverám, no tie boli zamknuté. A keď vyšli hore schodmi, mala som voľnú cestu...proste sa vypariť- povedala som pokojne.

-Vieš...to čo sa stalo včera...mohli by sme si to zopakovať- povie a zahryzne si do pery, hneď čo sa nám stretnú pohľady.  Odvrátim pohľad späť na cestu a na chvíľu sa snažím nemyslieť na to čo práve povedal. Avšak cítim ako sa jeho ruka z môjho kolena posúva pomaličky vyššie a vyššie. Nájdem si Ryana pohľadom a hodím nechápavý pohľad, pri ktorom zvráštim obočie. Ten sa len zasmeje. Jeho ruku okamžite zastavím a preložím na tú jeho. Nemôže mi toto robiť. Nemôže ma takto provokovať. To proste nejde! Ideme na svadbu jeho sestry a on ma tu vyzlieka pohľadom rovnako ako včera.

ᴥᴥᴥ

Vystupujem z auta a kráčam k Ryanovi, ktorý mi práve podáva ruku. Akoby tým chcel povedať: ,,Pozor, tá je moja!" alebo ,,Ruky preč!" Zase preháňam, viem. Všimnem ako sa k nám blížia nejakí ľudia.Žena a už. Pravdepodobne jeho rodičia. Zhlboka sa nadýchnem a usmejem sa. Pýtate sa či som nervózna? Pravdaže, kto by nebol. Veď je to tá chvíľa, keď spoznám rodičov tohto úžasného človeka. Ale predsa... čo ak sa im nebudem páčiť? Toľké stresy a pritom sama som to chcela.

-Ryan- zvolala jeho mama a okamžite sa mu hodila do náruče.

-A ty si...- ukázala na mňa prstom, čo ma trochu vyviedlo z miery. Mám taký povit, že nie je ako Ryan. Myslím, že je to typ ženy, ktorá si mysli že je niečo viac. V podstate to dáva zmysel a má pravdu. Oproti nim som len nula s veľkým N.

-Aria. Ariana Spomersova. Spomínal som vám ju. Je to moja priateľka- povedal rozhodne a priamo. Našiel si ma pohľadom a usmial sa. Povedal to tak hrdinsky. Nie. On sa za mňa nehanbí. Myslím, že ma chráni, presne tak ako to sľúbil.

-Je naozaj krásna- poznamená jeho otec, ktorý sa na mňa milo usmieva a premeriava si ma pohľadom. On sa zdá byť milý.

-Ou, ďakujem- opätujem mu úsmev.

-Bežte sa posadiť. O chvíľu sa to začne.- povie jedna z družičiek, ktorá o chvíľu stratí nervy. Asi majú nejaký problém. To sa nedá nevšimnúť. Ryan pomaly vykročí ku dverám, no mňa tá ryšavka schmatne za ruku.

-Potrebujem tvoju pomoc- povie smrteľne vážne. Všimnem si ako sa Ryan obzrel smerom k nám a nechápavo sa na nás dve pozeral. Nemám čas mu to vysvetľovať, keď vlastne sama neviem o čo tu ide.

-Prosím poď so mnou-povie a ťahá ma kto vie kam. Divné že ju vôbec nasledujem. Áno. Kráčame myslím do prístavby v ktorej nie je nik iný ako nervózna nevesta s blond vlasmi v prekrásny čipkovaných šatách. Je nádherná.

-Ahoj, ty budeš istotne Aria- ozve sa mladá baba v bielych šatách. Môže mať tak 25. Z blízka je ešte krajšia. Nepochybne.

-Viem, že si tu s mojím bratom a viem, že je to hrozne narýchlo, pričom ťa ani nepoznám, no chýba mi jedna družička, ktorá sa na to necíti....zavolala by som Selenu, ale určite vieš aká je to otrava...- začne a hovorí priam hystericky, Neviem síce jam táto konverzácia smeruje ale viem, že jej ten veľký deň nechcem pokaziť.

-Budeš prosím ťa mojou náhradnou družičkou, fakt by ma to potešilo a dosť by to pomohlo...- hodí na mňa psie oči.

-Ako si sama povedala, nepoznám ťa, ale to neznamená že ti prekazím tvoj veľký deň. Áno pomôžem ti- poviem a milo sa usmejem. Okamžite sa mi hodí do náručia a pritisne mi ruky tak pevne, že sa neviem vymotať z jej objatia.

-Vieš, ja..nemali by sme zavolať Ryana?- šepnem jej do ucha a ona sa odo mňa odtiahne a podpichne ma pohľadom.

-O všetkom už vie. Choď k dverám. Najprv pôjde Sia s priateľom a potom ty a Ryan. Bežte!- povie s nervóznym úsmevom na perách. Sia, teda baba, ktorá ma sem dovliekla mi podá malú bielo-ružovú kytičku a odprevadí ma k Ryanovi. V momente začne hrať hudba. Prepletieme si s Ryanom ruky a vykročíme vpred.

-Toto asi nebolo v pláne, čo?- šepnem hľadiac pred seba. Ten sa len uchechne a pokračuje v kráčaní.

Ďalšia časť je tu :3 Chcem počuť vaše názory :) *Adell