True?

36.

-Ryan ja...-začala som a on okamžite zbystril pozornosť. Našiel si ma pohľadom aj keď sa pomedzi to pozeral na cestu. Predsa len som nastúpila do jeho auta.
-Vieš, chcela by som sa ti ospravedlniť. Vtedy v nemocnici ja....nemala som s ním odísť. Už to viem...- uprene som hľadela do zeme. Cítim sa príjemne a trápne zároveň. Nie som si istá čo práve robím. Nič mi na to nepovedal. Zaparkoval auto pred mojím domom. Fajn ignoruje ma. Rýchlo si odopnem pás a vybehnem z auta.
-Bola to chyba- šepnem nahnevane sama pre seba. Otvorím dvere, vkĺznem dnu a poriadne tresknem dverami. Na moju smolu nepočujem treskot dverí. Netrápy ma to. Zamierim do kuchyne a otvorím chladničku. Do rúk schmatnem pomarančový džús a priamo s krabičky sa napijem. Spm sama doma tak čo? Vytreštím oči na postavu predo mnou. Ruky ma vo vreckách voľných riflí a na tvári nervozny pohľad. Prečo ma to prekvapilo? Bolo to viac než očividné.
-Čo tu chceš?-spýtam sa nie práve najmilšie. Odložím krabicu späť do chladničky a prejdem okolo Ryana k schodám. Na moju smolu ma chtil za zápästie a pritiahol k sebe.
-Čo robíš?- spýtala som sa a pozrela mu do očí.
-To čo som mal urobiť už dávno- povedal a pobozkal ma. Nezaváhal ani na sekundu. Bol nežný a vášnivý zároveň. 

Okamžite som mu bozky s rovnakou vášňou vracala. Ruky som si prehodila okolo jeho krku a on ma vyzdvihol do rúk. Nohy som obkrútila okolo jeho pásu a on ma opatrne oprel o stenu. Rukami som krúžila po jeho chrbte zatiaľ čo on zarýval svoje prsty do môjho zadku. Neprekáža mi to. Naopak vzrušuje ma to.

-Odpusť mi tú noc- hovoril medzi bozkami.
-Odpusť mi, že som nebojoval dostatočne dlho.- prerušila som ho bozkom. Neprotestoval.
-Prepáč mi, že som ti neverila- tentokrát ma prerušil bozkom on.
-...že som ti nedala šancu vysvetliť to- opäť ma pobozkal.
-Ryan! O chvíľu príde Sonya- snažím sa ho od seba odstrčiť. Usmial sa mi do pier
-Obaja vieme, že nechceš aby som odišiel- povedal a opäť mi vnukol bozk. Má pravdu, ale ideme na to prirýchlo. Ale čo mám robiť, keď sú pre mňa jeho bozky vlastnou značkou heroínu? Už nevládzem. Nevládzem sa tváriť, že neexistuje,že ho nemilujem a že s ním nechcem nič mať, pretože to tak nie je. Celým svojim ja ho milujem. Vybehli sme hore, ku ne do izby a zamkli sme sa. Ryan sa mi okamžite vrhol na pery. Jeho ruky skĺzli na moje boky. Usmiala som sa pomedzi bozky a on si to všimol.

-Nedokážeš si predstaviť ako veľmi si mi chýbal- šepla som hľadiac mu do očí.

-Ver mi, že viem- povedal a opäť sa mi vrhol na pery. Pomalými krokmi so mnou kráčal k posteli. Na sekundu ma pustil a ja som si na ňu vysadla a pritiahla som sa bližšie k stene. Naklonil sa nado mňa akoby si na mňa šiel ľahnúť, avšak rukami položenými vedľa mojej hlavy sa pridržiaval.

-Chcel som...- začal niečo hovoriť, ale prerušila som ho. Položila som prst na jeho pery.

-Už bolo dosť rečí- šibalsky som sa usmiala a vyzliekla mu tričko, ktoré som vzápätí niekam odhodila. Opatrne si na mňa ľahol a začal ma bozkávať na krku. Postupne pokračoval nižšie a nižšie. Zastavil sa mi leme mojich nohavíc a spýtavo na mňa pozrel. Len som sa zvodne usmiala. Vyzliekol mi ich a vrátil sa späť k mojim perám.

-Zaostávaš- poviem. Prekoprcnem sa hore a sadnem si naňho obkročmo. Chcel sa priblížiť k mojim perám, no ja som šibalsky pokrútila hlavou. Prstom som mu krúžila po hrudi. Všimla som si ako si zahryzol do pery. Vyvádzam ho z miery. Priložila som pery k jeho hrudi a na každom mieste som ho pobozkala. Počujem ako zavzdychol. Páči sa mu to, ale che viac. Pritiahol si ma bližšie k sebe a zašepkal.

-Tak už ma netráp- povedal a hodil na mňa psie očká.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------Tak a ďalšia časť je tu :D čo poviete? Fandíte tým dvom ? V&C poteší :) Ďakujem za prečítanie :* *Adell