True?

#6

Zaspávam s pocitom šťastia. On ma pobozkal! Raduje sa svedomie. Áno. Znova sa usmievam ako taký idiot. Možno sa usmievam celý ten čas, ale to je jedno. Bolo to krásne. Počkať! On prerušil môj monológ bozkom, len aby som prestala?Och! Zhodím sa do postele a zavriem oči, no pípne mi SMS-ka. Odblokujem mobil a všimnem si prichádzajúcu správu.

Anonym: ,,Nemôžem ťa dostať z hlavy. :* "

Netrvá dlho kým pochopím od koho to môže byť.

Ja: Odkiaľ máš moje číslo?

Odpoveď príde okamžite.

Anonym: Mám svoje zdroje :3

Uložím si ho do kontaktov pod iniciálkou ,,Pán Namyslený". Nech si nemyslí, že normálne môže prerušovať moje slávne monológy.

Ja: Ha ha

Pán namyslený: Chýbaš mi :3 Počkať! Prečo Pán Namyslený?

Začnem sa smiať na celú izbu. Až teraz si to všimol. Vážne sa smejem ako zmyslov zbavená. Normálne mi z toho chalana preskakuje. Ale keď jemu nedopína :D

Ja: Pretože vrážaš do ľudí a myslíš si, že ti to len tak prejde :D

Pán Namyslený: Musím, kráska. Zajtra sa vidíme. Dobrú :*

Ja: Dobrú :*

Vypnem mobil a konečne zavriem oči. Tento deň mi prišiel neskutočne dlhý. Ale zato bol krásny.
***
-Haló. Zem volá Ariu- máva mi pred hlavou Victoria.
-Prepáč, čo si vravela?- konečne jej venujem pozornosť. Sme v nákupnom stredisku, konkrétne v reštike.
-To je jedno. Viac by ma zaujímalo nad čím rozmýšľaj, keď sa tak prihlúpo usmievaš- štuchne ma do pleca.
-Čože sa...?- hodím na ňu nechápavy pohľad.
-To je to na mne až tak vidieť?- pýtam sa. Victoria okamžite prikývne .
-Kto je to? Poznám ho?- zvedavo sa pýta. Pokrútim hlavou, čim jej naznačím, že sa o ňom nebudem baviť. Vstaneme zo stoličiek a vyjdeme na chodbu. Nastúpime na eskalatór a chvíľu sa vozíme hore a dole, akoby nám preskočilo. Nevadí. Bavíme sa.
-Pozri, ten je chutný- ukáže na skupinku chalanov, ktorí sa ,,vezú" za nami. Zbadám ho medzi nimi. Ryan. Má na sebe čierne tričko, tmavé rifle, červené tenisky a na hlave červenú šiltovku.. Aww. Tú kombináciu milujem. Na chlapcoch to vyzerá tak dobre... Vyzerá tak Cute a sexy zároveň. Počkať! Nehovorila Vicky práve o ňom? Nám dvom sa stretli pohľady. Usmial sa na mňa a zahryzol si do pery, hneď čo si ma premeral od hlavy až po päty.
-To čo bolo?-vrhne na mňa Vicky zvláštny pohľad.
-Ty ho poznáš?- už sa na mňa neskutočne škerí.
-To je on...- nemá cenu ďalej zapierať. Chcem to niekomu povedať, aj keď vlastne nie je čo.
-Chodíte spolu?- šepne.
-Neviem ako to medzi nami je- poviem stručne.
-Poď sem- stiahla som ju do New Yourkeru. Do oka mi hneď padli šaty bielej farby s čiernymi motýľami. Sú prekrásne. Vicky si vezme rovnaký štýl len v čisto červenej farbe. Rozbehneme sa do kabíniek a okamžite si ich začneme skúšať.
-Hotovo ako si na tom ty?- spýtam sa a vystúpim z kabínky pred obrovské zrkadlo.
-Hneď to bude- povie a vyjde von. Zadívam sa na naše odrazy v zrkadle.
-Si krásna- povie.
-Žartuješ? Pozri sa na seba- neskutočne jej do pristane.
-A čo tak selfie?- narhne Vicky. Len prikývnem a obe nahodíme tie naše slávne ,,facy".
-Fajn, idem zaplatiť- povie ale nečaká na moju odpoveď. Okamžite mi zmizne z dohľadu. Čo to s tými ľuďmi je? Všetci mi chcú platiť oblečenie.
Vezmem si svoje veci z kabínky a zamierim pomalými krokmi k pokladni. Nemá to význam. Je neskutočne tvrdohlavá a môže si to dovoliť. Každý mi chce všetko platiť. ÁNo, ma to svoje výhody a iný by s tým nemali problém, ale ja taká nie som.
-Ako ťa pozoruje...- Vicky sa hlas zamýšľa. Čo? Obzriem sa jej smerom. Stojí tam a uprene na mňa hľadí. Ryan. On ma prenasleduje? :D Otočím sa späť k Vicky, ktorá mi pohľadom naznačí, že chce vedieť všetko. Potvorím pusu, že jej to poviem, no preruší ma jej vyzváňajúci mobil. Vytiahne si ho z vrecka a ja zbadám na obrazovke meno ,,Kevin".
-A to si mi kedy chcela povedať?- kričím za ňou, no vzďaľuje sa odo mňa. Chce mať súkromie. Pohoda. Nechala ma tu celkom samu. Milé. Strčím si ruky do vreciek nohavíc. Vidím ako sa ku mne približuje.
-Ahoj princezná- pozdravil sa a naklonil sa k mojím perám až ma pobozkal. Najprv kráska, teraz princezná. On si ma namotáva na špagát každým jedným slovom. Je to vôbec možné?
-Ahoj- šepnem keď sa odtiahne, ale len na tú vzdialenosť, aby mi videl do očí. Naše nosy sa dotýkajú.
-A čo ty tu?- opýtam sa s ohromným úsmevom na perách. To robí jeho prítomnosť.
-S chalanmi sme šli do kina na najnovší krvilak...- začal vsvetľovať.
-Fajn stačí! Nechcem to vedieť- skočím mu do rečí. Neznášam tie druhy filmoch. Desia ma.
-Alé moja princezná sa toho bojí?- zasmial sa.
- Nie, ale nemám ich rada- poviem na svoju obhajobu.
-A navyše od kedy som ,,tvoja princezná"? Nič o tom neviem- nahodím vážny pohľad. Zase sa na mne zasmeje a prepletie si so mnou prsty. Zvláštne ako jednoducho vyplnia jeho prsty diery medzi tými mojimi. Znova si ma nájde pohľadom.
-Aria, páčiš sa mi a som si úplne istý, že mi pomaly kradneš srdce.- hľadel mi pri tom do oči.

-Nedokážem sa na nič sústrediť. Myslím len na teba.- Do líc sa mi istotne nahrnula červeň. Prisala som svoje pery na tie jeho. Jeho ruky mi sklzli na boky a ja som si plnými dúškami vychutnávala jeho prítomnosť.

-Hmm...ja...vrátim sa neskôr- ozvala sa Vicky spoza jeho chrbta. Odlepili sme sa od seba. Všimla som si ako sa okamžite otočila na päte.
-Nie počkaj. Už je len tvoja- povie Ryan a odkráča preč. Je taký zlatý.

-Maj sa kráska- šepol, keď sme jeden druhému hľadeli do očí.

-Je z teba hotový- skonštatuje. ,,A ja že je to naopak"pomyslím si. Vykročime k hlavným dverám. Zamierime priamo domov. Som unavená a všetko ma bolí. Ktoby povedal, že nakupovanie je tak hrozne vyčerpávajúce? Je asi 16:30. Slnko stále praží ako šialené. Odrazu sa vedľa nás naše auto a za volantom sedí mamina.
-Mami, prepáč úplne som zabudla- ospravedlňujem sa jej.
-Musím ísť. Zavolám ti- ospravedlňujúco na ňu hľadím.
-V pohode- povie a na rozlúčku ma objíme. Nastúpim do auta a zapnem si bezpečnostný pás.
***
-Dobrý- pozdravím sa doktorovi a zavriem za sebou dvere.
-Dobrý deň- zopakuje mama a posadí sa na stoličku pred nami.
-Aria, posaď sa sem prosím- milo sa usmeje a ukáže na posteľ. Poslúchnem ho. Sivovlasý muž prisúpi bližšie a pohľadom si ma premeria.
-Ako sa cítiš? Nejaké bolesti hlavy, závraty či nevoľnosť?- opýta sa.
-Nie- poviem pokojne. Posadí sa späť do kresla a začne niečo písať po klávesnici. Hrozné. Trepe po nej ako slon.
-Nevidím žiadne komplikácie, priam naopak. Posledné CT- hlavy hovorí, že sa všetky krvné zrazeniny doslova vyparili a zlomenina sama dorástla. Nevidím dôvod prečo by si vo volejbale nemohla pokračovať- usmial sa. A ja som mu to okamžite opätovala. Nič viac ma nepoteší viac ako vedieť, že som v úplnom poriadku. Hneď čo odtiaľ vyjdeme pošlem Mu správu.
Ja: Na najbližšom turnaji hrám aj ja :3
Odpoveď mi príde okamžite.
Ryan: To je skvelé :* Treba to osláviť. Čo tak večerná romantická prechádzka po pláži? :D
Usmievam sa od ucha po ucho.
Ja: Rada :*

Hi Guys :3
Konečne ďalšia časť. Verím, že sa páčila :* Tak ako ste na tom? Fandíte tým dvom alebo naopak? Vaša*Adell