True?

57.

Sedím v lietadle, ktoré nie je ani zďaleka také luxusné ako to Ryanove, no druhá trieda je druhá trieda. Na hlave mám kapucňu, aby som nebola taká nápadná, aj keď si myslím, že takto som stokrát nápadnejšia. Celú cestu premýšľam či to bolo správne...odísť. Opustiť to... Ach, udialo sa to všetko tak rýchlo, no stále o mám pred očami.

Flashback

-Teraz akože čo robíš?- spýtal sa chladne. V jeho hlase vôbec nebolo počuť záujem. Prehodila som si tašku cez plece a na moment mu pozrela do tváre.

-Odchádzam. Viem. Pôvodne som mala ísť až zajtra, no nemám chuť tu ostať.Navyše už tu máš za mňa náhradu, čiže to nebude problém- povedala som ľahostajne a obišla ho. Nebol by to snáď ani Ryan, keby ma nezastavil.

-Toto nerob!Nesprávaj sa, že za všetko môžem ja... Nemôžem za to, jasné? Nevedel som to, ale to ty nikdy nepochopíš, že?- začal na mňa kričať čo ma v danú chvíľu trošku vystrašilo.

-Nemáš deti, nerozumieš tomu!!- vykričal mi to do tváre. Teraz to prehnal. Trafil do živého. Toto vážne nemal. Z očí mi začali tiecť slzy, ktoré si všimol, no netrápilo ma to. Radšej som ich rýchlo utrela.

-Si zbabelec- nezmohla som sa na viac slov. 

Koniec Flashbacku

Nesmiem plakať! Možno to nie je koniec. Ale je, ozvalo sa mi svedomie. Z premýšľania ma vytrhne pípnutie mobilu. Vytiahnem ho z vrecka mikiny a odomknem displej. Mám 12 zmeškaných hovorov od Ryana a 8 správ. Zaujímavé, odrazu som tá, ktorej sa treba ospravedlniť. Nestojím o to. Aj keď ho miluješ? Prosím ťa aspoň neklam, zase to moje svedomie. Má pravdu.

Ryanov pohľad

-Nemáš deti, nerozumieš tomu!!- vykričal som jej to do tváre a bolo na nej vidieť, že som jej ublížil. prehnal som to.

-Si zbabelec...- nezmohla som sa na viac slov. Po lícach jej tiekli čerstvé slzy, ktoré si okamžite utrela. Nechcela aby som ich videl. Vytrhla sa mi z náručia a vybehla z bytu aj zo všetkými svojimi vecami.

-Aria, prosím- kričal som za ňou, no v tom sa ozvalo len hlasné tresnutie dverí. Toto som vážne posral. Ako som mohol? Vedel som, že deti chce, aj keď možno nie práve teraz, ale chce. A čo som spravil ja? Zachoval som sa ako idiot!  Vrie vo mne hnev, ale nie na ňu. Na seba, na tú noc, na Selenu!!! Na čo sem vlastne prišla? Všetko pokazila. Nemôžem poprieť to, že je tehotná, ale je to moje? Neverím tomu! Bolo to dávno.

Do riti! Nezdvíha mi. Skúsim to znova. Aria, prosím zdvihni to! Opäť sa mi ozve hlas ženy, ktorý mi oznámi že je nedostupná, čo znamená že si predo mnou vypla mobil. Je to koniec? Nie, to nedovolím to!!! Milujem ju a nech je to so Selenou akékoľvek, ju nemilujem! Ale čo mám robiť?Posral som to!! Neudržím sa a rozbijem a rozhádžem všetko čo mám po ruke.