True?

58.

-Už by som mala ísť...Chcem ešte pozrieť spoluhercov- zasmiala som sa nad tým ako to vyznelo.

-Hrozne rada, by som vás tam mala pri sebe, no viem že to nejde- zosmutnela som, pretože by mi tam dodali pocit bezpečia a len pohľadom či úsmevom ma podporili v tom čo robím.

-Nerob si starosti.-odhrnula mi mama prameň neposlušných vlasov, ktorý mi spadol do tváre.

-Hlavne si to uži- dodala s úprimným úsmevom na perách. Vtiahla ma do objatia, pri ktorom sa mi opäť nahrnuli slzy do očí, no neriešila som to. Sú tu slzy šťastia. Nemám sa dôvod za ne hanbiť. Po ,,malej" chvíľke som sa odtiahla.

-A ty!- vážne som sa pozrela na Sonyu, ktorá sa ma na moment zľakla. Teda nie mňa ale môjho smrtele vážneho tonu :D

-Ani ma neobjímeš?- zasmiala som sa a ona tiež. Pribehla ku mne a ja som ju s radosťou vtiahla do medvedieho objatia.

-Chýbal mi tvoj zvláštny humor- šepla mi do ucha. Zasmiala som sa nad jej poznámkou.

-Zavolám vám- povedala som už kráčajúc ku dverám.

-Pa- povedali a ja som sa za nimi ešte posledný krát obzrela a jemne usmiala. Bolo pekné opäť ich vidieť. Po takej dlhej dobe...áno týždeň je dlhá doba :D Kráčam chodníkom a vnímam len teplé slnečné lúče na svojom tele a jemný vánok, ktorý mi ovieva vlasy. Príjemný pocit. Ani som si to neuvedomila, no na tvári sa mi aj napriek všetkému objavil úsmev. Zašla som do divadla, kde sme usilovne trénovali a cvičili predstavenie, z ktorého sa stal film. Mám t toho zmiešané avšak pozitívne pocity. Zhlboka si vydýchnem, pretože nie je možnosť že by som tu stretla Selenu. Ako vidím, každá záporna vec či okolnosť má svoje pozitívum.

-Čaute decká- poviem s úsmevom na perách, pretože ich síce vyruším pri nejakej téme, no všetci hneď čo ma zbadajú začnú sa usmievať ako blázni. Najmä Davina, ktorú som už dlhú dobu nevidela. Áno, presne tá Davina...Ryanova sestra. Pravdu povediac sú z nás skvelé kamošky, čo neviem či je celkom výhoda. 

-Aria, čo tu robíš?- spýtala sa a hodila sa mi do náruče.

-Chýbali ste mi- zasmiala som sa nad jej pohľadom, ktorým ma doslova skenovala.

-Aj ja chcem objatie- ozval sa známy hlas, ktorý som od školy dlho nepočula. Josh. Obzrela som sa ponad plece a zbadala ho. Nezmenil sa. Je stále rovnako milý a očividne stále veľmi vtipný. :D

-Poď sem- šepla som a jednou rukou ho pritiahla k sebe.

-Tak ako žijete?- spýtala som sa, keď sme sa s Joshom od seba konečne odlepili.

-Darling nemáš sa nás nudných ľudí čo pýtať, hej? Radšej nám povedz niečo ty! Aké to tam bolo? V New Yourku! Sa pochváľ!!- naliehala Davina a na tvári mala šibalský úsmev. Neviem, mám pocit, že títo dvaja spolu niečo majú. Stále po sebe pokukujú.

-Nudných ľudí, hej? A ja som čo!- Josh sa zahral na urazeného, nad čím som sa musela len zasmiať. Teraz sa prezradili.

-Ušlo mi niečo?- spýtal sa spoza mňa mužský hlas. Miles.

-Ahoj- pozrel sa na mňa a rozkošne sa usmial. Nad čím to premýšľam? Ach :D ale musím uznať že je cute. No nehovorím?