True?

#5

-Poď, niečo ti chcem ukázať-povedal s tým tajomným úsmevom na tvári a vzápätí ma niekam ťahal. Nie som proti. Nasledujem ho. Blížime sa k budove s názvom ,,Podmorský svet".
-Choď tadiaľto...o chvíľu sa uvidíme- povie a vyberie sa opačnym smerom. Fajn, zmizol. Čo teraz? Myknem plecami a poslúchnem ho. Idem tmavou uličkou, ktorú rýchlo nahradí jemné osvetlenie. To je krása. Naľavo odo mňa je veľké a nepochybne hrubé sklo, ktoré ma oddeľuje od všetkej tej vody. Pohybuje sa tam Ryan. Počkať, Ryan?  Má na sebe potapacke oblečenie a pláva bližšie ku mne. Až teraz si všimnem, že okolo plávajú malé žraloky. On sa ich zrejme nebojí, kedže mi kýva. Musím sa zasmiať z tej jeho grimasy, inak to nejde. Pokračujem v uličke až sa dostanem k okraju ,,bazénu". Ryan sa práve vynára spod hladiny a pomaly sa ku mne približuje. Posadím sa na okraj.
-Tak sem berieš všetky tie svoje romantické obete?- podpichnem ho.
-Pomôžeš mi?-hodí na mňa psie oči a podá mi ruku. Asi chce pomôcť z vody. Poddám mu ju, ale to som nemala. Stiahol ma do vody.
-Idiot- udriem ho do pleca, no on sa na mne len zasmeje. Keď už som teda mokrá treba to teda využiť. Potopíme sa pod hladinu a plávame takmer po dne. Dochádza mi kyslík. Ryan mi podá trubičku, ktorá mi prinesie do úst kyslík. Podám mu ju späť, pretože je na tom podobne.

-Vieš, zajtra mám turnaj a bol by som rád, ak by si prišla- povedal hneď čo sme vyliezli z vody. Znova sa na mňa tak usmial. Len prívetivo prikývnem.

....

-Prečo si celá mokrá?- spýta sa ma mama, no nejako ju nevnímam. Zabuchnem za sebou dvere. Až teraz si všimnem mamin nechápavý pohľad.
-Hmm čo?- spýtam sa.
-Prečo si celá mokrá?- zopakuje svoju otázku. Až teraz si uvedomím, že zo mňa kvapká. Myknem plecami na jej odpoveď a vybehnem rovno do sprchy. Zhodím zo seba všetko to oblečenie a pustím na seba horúci prúd vody. Ten prvý pocit je neopísateľný. Keď ti horúca voda steká celým telom. Nakoniec ju zastavím a prehodím na seba osušku.Vlasy si nechám voľne vysušiť. Zvalím sa do postele a zavriem oči.

***
-Pozri tam je- štuchne ma do pleca tá malá otrava.
-Povieš mi dôvod, prečo si vlastne tu?- hovorím ironicky. Sonya len zagúľa očami a odkráča preč. Na opačnej strane ihriska zbadám Selenu. Vrhá na mňa vražedné pohľady. Ach, jaj. Už len toto mi chýbalo. -_- Opriem sa o zábradlie a očami hľadám Ryana. Stretli sa nám pohľady.
-Len sa s tebou zahráva- začujem jej namyslený hlas.
-Budem hádať ...vzal ťa do Podmorského sveta- začne a ja spozorniem. Ako to vie?
-Berie tam každú- povie a odíde. Ak mi chcela pokaziť nálady práve sa jej to podarilo. Jej slová ma vytočili, ale keď sa na tým zamyslím.... Ou, no! Stretli sa nám pohľady. Kráčam preč aj napriek tomu, že ma vidí. Nemám dôvod tu viac ostávať. Zúri vo mne hnev. A to som si myslela,že je iný.
-Héj, Aria! Kam ideš?- dobehne ma a zatarasí mi cestu.
-Bola to celý čas len hra?- vybehnem na neho.
-O čom to hovoríš?- tvári sa tak nevinne.
- Selena mi povedala všetko o tom mieste kam si ma zobral.- snažím sa mu vyhnúť, no nejde to.
-Nedotýkaj sa ma a daj mi pokoj!- skríknem a bez slova odídem. Nemám chuť ho vidieť. Všetko to bola len a len lož. Prečo som mu naletela?Prečo som mu vôbec verila? Veď je to jasné. S niekým ako ja, nikdy nebude chcieť nič mať. Možno som dobrá len na jedno.
Ponáhľam sa domov kde sa zavriem do izby. Simulujem, že som chorá, pretože nechcem nikoho vidieť. Najmä nie jeho. Pozriem sa z okna a zbadám ho ako tam sedí a čaká. Čaká kedy konečne vyjdem z domu, no ak si myslí že to urobím tak skoro, je na veľkom omyle. Prešli 3 hodiny a pomaly sa začína stmievať. Stále tam len tak sedí. Ešte ho to baví?
-Odkáž mu, nech oddíde- žiadam Sonyu, ktorá prekvapivo poslúchne. Asi má pre neho slabosť či čo.
-Pre istotu zober aj deku- dodá mama, ktorá sa na mňa šibalsky usmeje. Zabuchnem dvere do izby a zhodím sa do postele. ,,Je z nej hotový" začujem z prízemia mamin šepot. Zavriem oči a vyberiem sa do krajiny jednorožcov.

***
Zapípa mi budík. Ach, ako ja ten zvuk neznášam. Strčím si hlavu pod vankúš, ale nepomáha to. Stále ho počujem. Veľmi neochotne sa postavím a vypnem ho. Vlasy si zopnem do chvosta a vbehnem do kúpeľne kde urobím typickú rannú hygienu. Potom sa prezlečiem a zbehnem dolu do kuchyne. Schmatnem do ruky jablko a z chuti sa zahryznem. Tá simulácia ma už dávno prešla. Dnes sa chcem odreagovať....Nakupovaním. Hneď čo otvorím vchodové dvere zbadám ho. Fakt tu bol celú noc? Spí. Našťastie. V rýchlosti sa odtiaľ dostanem.

-Tak tu si- ozvala sa natešená Keyla a v momente ma objala.
-Ahoj- nahodím falošný úsmev.
-Ahoj-povedala.
-Takže pripravená?- štuchne ma do pleca. Neisto prikývnem.

-Skús si tieto- navrhnem a podám jej bordové šaty bez ramienok s úzkym pásom. Sú dlhé akurát tak nad kolená. Definovať jedným slovom? Dokonalé. Keyla je vysoká blondínka, ktorej sa rozhodne budú hodiť. Odprevadila som ju ku kabínke kde som sa posadila do kresla. Prešli sme asi všetky obchody. Už nevládzem.
-Si prekrásna- poviem ako náhle vystúpi a ukáže sa mi.

-Dobre, tak ja to ďalej zvládnem- poviem a objímem ju.
-Ahoj- poviem a odkráčam pár ulíc celkom sama. Už som takmer pri dverách, keď si na všimne a dobehne ku mne. Ten chlapec mi nedá pokoj. Preoč? Tak toto som nedomyslela.
-Môžeme sa porozprávať?-žiada ma.
-Nie je o čom- snažím sa ho odbiť, no nedarí sa mi.
-Iba ak by si chcel hovoriť o tej tvojej trápnej hre- tvárim sa, akoby mi to bolo jedno, no nie je.
-Nehovorila si mi práve ty, že sa nikdy nemám vzdať?- otočím sa na päte naspäť k nemu, až stojíme tvárou v tvár.
-Nie ak ide o lži. Nechápem ako som ti mohla na...- nestihnem dopovedať vetu pod vplyvom hnevu, pretože spojil naše pery. Áno. Pobozkal ma. Najhoršie na tom je, že som mu to dovolila a že sa od neho nevládzem odtiahnuť. Nemôžem. Ani nechcem. Páči sa mi to. Ochotne začnem spolupracovať.
-Teraz už konečne odídeš?- spýtam sa po chvíľke čo sa odtiahne. Milo sa usmeje a vyslobodí sa z môjho objatia. Určite sa teraz usmievam ako taký idiot. Ale môžem ja za to? Keď on si získal moje srdce...a ja ho stadiaľ neviem vyhnať.

Ďalšia časť je konečne tu :)
Ospravedlňujem sa za možné gramatické chyby... *Adell