Je ťažké rozlíšiť pravdu od lži... Najmä keď niekoho milujete z celého srdca, keď ste mu dali všetko. Aria je obyčajné dievča, ktoré stretne neobyčajného chlapca. Aj keď to nechce, zaľúbi sa....
#7 in Romance Ѵ
#5 in Romance Ѵ :3
#3 in Romance Ѵ :OO
-Bude to dobré, bude to dobré- touto vetou sa mi začína každý jeden deň. A ani dnešok nie je výnimka. Za posledný týždeň sa toho veľa nezmenilo. S Kevinom som mala šťastie...nestretla som sa s ním. Fakt si neviem predstaviť aká scéna by sa odohrala...Nie, nechcem na to myslieť. Naopak s Ryanom...ach... včera po škole ma čakal pred domom. Keď som ho tam zbadala okamžite som zastala, a mala som chuť otočiť sa na päte. Proste zmiznúť, no v tom som si spomenula na jeho slová:
,,Opäť predo mnou utekáš? Zase sa tomu chceš vyhnúť?"
Zaťala som päste a kráčala k hlavným dverám kde stál. Chcela som ho jednoducho obísť. Akoby tam ani nebol....akoby bol len priehľadný vzduch. Proste neviditeľný,no chytil ma za ruku a pritiahol k sebe až tak že sa naše telá navzájom dotýkali. Začal mi vysvetľvať, ako ho to všetko mrzí. Dokonca aj môj rozchod s Kevinom. Valcovali vo mne pocity všetkého druhu. Mala som tak hroznú chuť ho pobozkať, no prekonala som sa. Aj tak doteraz neviem prečo som to chcela urobiť. Vytrhla som sa mu z rúk a vlepila som mu na líce poriadnu facku. Vykričala som mu všetko možné, len aby mi už dal pokoj. Len sa bojím, že som to neprehnala.
Dnešný deň je príšerne dlhý a to je len pondelok a v mojej hlave behá toľko myšlienok, že už ani nevládzem. Premýšľam nad všetkým a na ničom zároveň. Ako je to vlastne možné? Sama neviem. V ušiach mám slúchadlá a práve mi znie song od Justina Biebera. Ten chalan vážne vie, ako sa spieva. Áno, viem. Je to namyslený a nafúkaný chalan....nepochybne, ale páčia sa mi jeho pesničky. Zastanem pred oranžovo sfarbenom dome. Som doma. Chvíľu stojím pred dverami až po chvíľke sa odhodlám stlačiť kľučku a vstúpiť dnu.
-Mami, Sonya? Som doma- kričím a zobúvam si topánky priamo za prahom dverí.
-Aria poď sem máme návštevu- začula som mamin hlas z obývačky. Avšak nebol jediný, ktorý som tam počula. Mamina si rozhodne pozvala nejakú kamošku alebo nejakú známu. Ach, to bude opäť nuda. Zhlboka sa nadýchnem hodím falošný úsmev a zamierim do obývačky. Ako som predpokladala na gauči sedí nejaká žena, ktorá môže mať tak 38.
-Dobrý- pozdravím sa a všimnem si chalana vedľa nej. Wait? Kto to je? nie! Neverím vlastným očiam. To predsa nie je možné! Ten namyslenec je práve v mojom dome?
-Aria?- vtiahne ma späť do reality mamin hlas.
-Hmm?- spozorniem.
-Rada by som ti predstavila našich nových susedov. Toto je Paula a Justin- povie a ukáže na neho.
-Justin Bieber, viem- poviem a nám dvom sa stretnú pohľady. Zagúľam očami a pozriem sa inam. Cítim, že sa na mňa non-stop pozerá, ale nepozriem na neho. Prekonám sa. Chlapi sú svine. Nezáleží na tom, že si žije ako v bavlnke. Je to len nejaký zazobaný chalan, ktorý nevie čo s peniazmi a babami. Nezaujíma ma! Ale čo to trepem? Justin Bieber je v mojom dome....chápete? príde mi to neskutočné. Neudrela som sa náhodou do hlavy, alebo ma nezrazilo auto?
Next Day
Vykročila som hlavnými dverami a prehodila cez hlavu kapucňu. Vlasy som si dala pekne hore a do ucha strčila slúchadlo. Vykročila som smerom ku škole hľadiac stále do zeme, keď v tom do mňa niekto vrazil. Vážne do mňa vrazil on a nie ja do neho? Žeby sa to konečne vymenilo? Nejaké papiere, ktoré pravdepodobne držal v ruke mu zleteli na zem vrátane jeho značkového mobilu, ktorého displej je teraz totálne zničený.
-čo si slepá?- vyštekol na mňa. Zodvihla som hlavu do výšky jeho očí. Justin?
-Pokiaľ viem, ty si vrazil do mňa- poviem pomaly a zrozumiteľne, aby to pochopil.
-No to určite!- od frflal si a začal zbierať tie papiere.
-Počkaj pomôžem ti- poviem a zohnem sa dole. Začnem zbierať papiere,a keď si konečne zmyslím že sa postavím, postaví sa aj ona nám sa zrazia čelá. Obaja padnem dozadu na zadky.
-Auu- povieme naraz a položíme si ruky na čela. Vstane a podá mi ruku, aby mi pomohol na nohy, ale na to aby som ju prijala som príšerne tvrdohlavá. Vstala som sama a bez jeho pomoci a zamierila späť svojou pôvodnou cestou. Do školy.
-Kam si myslíš, že ideš?- kričí za mnou. Otočím sa na päte a hodím na neho nechápavý pohľad.
-Do školy?- poviem a hodím na koniec vety otáznik. Aký má problém?
-Tak na to zabudni! Rozbila si mi mobil, za to mi zaplatíš- hodí na mňa vážny pohľad.
-Robíš si srandu?- pýtam sa.
-Vyzerám na to?- opýta ta a zaškerí sa.
-Na to zabudni. Môžeš si za to sám- poviem a pokračujem v ceste.
-Dobre, tak zavolám na políciu a potom do tvojej školy. Neboj urobím ti zo života peklo!- povedal smrteľne vážne a mňa to prinútilo sa usmiať.
-Horšie ako je to teraz to určite nebude.- poviem šeptom.
-Ako chceš- povie vážne a od kráča preč. Nechápem ako môže niekto tak dobre vyzerať, keď je tak neskutočne otravný, namyslený, arogantný, povýšenecky a kto vie čo ešte. Do uší som si opäť vložila slúchadlá a vykročila do školy. Zapla som si hudbu, no aj tak sa mi v hlave ozývali jeho slová: ,,Ako chceš. Urobím ti zo života peklo. " Nie, on to nemyslel vážne. Nevie o mojom živote nič, na to je príliš zaneprázdnený sám sebou.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Toľko zmien v jednom príbehu, že? :D Ach, rada by som vedela celkovo váš názor...mne sa zdá, že som tomu teraz dala :D napadla ma totiž iná myšlienka, ktorú tu chcem za kombinovať, avšak potrebujem vedieť aké je to podľa vás...či to nie je veľký skok z toho čo doteraz a od tejto časti ďalej... V&C poteší :) *Adell
