True?

40.

Otvorím obrovské biele dvere a vstúpim dnu. Sála je neskutočne veľká. Nevychádzam z údivu. Je to tu prekrásne. Kráčam dolu schodmi, k ostatným ucházačom. Nikoho tu z prítomných nepoznám.
-Takže decká, môžeme začať.- ozval sa plavovlasý chlapec spoza mňa. Môže mať tak 27. Do rúk mi dal nejaký rozhovor dvoch odlišných ľudí.
-Aria skús zahrať Caroline.- povedal. Prekvapene sa na neho pozriem a jemne prikývnem. Prečítam si daný text a vystúpim na pódium. Zhlboka sa nadýchnem a spustím. Hrajem danú scénu tak ako to cítim. Je to celkom ľachké, keďže sme si dosť podobné. Stotožňujem sa s ňou. Tiež mala dokonalý život. Mala priateľov a vzťah, o ktorom si myslela že bude trvať už navždy, no veci sa komplikujú. Tak to proste chodí.
-Skvelé, proste fantastické- z hľadiska sa ozve tlmený potlesk, ktorý ma aj tak zahreje pri srdci.
-Kde si sa doteraz skrývala? Máš to v sebe.- povie Miles, ten chalan,s úsmevom na perách. Tiež sa usmievam...úprimne.
-Preháňat zase nemusíme- ozve sa osoba, ktorú nemám chuť vidieť. Stačí mi ju len počuť, a už mi je zle. Neskoro. Stojí mi tvárou v tvár. Selena. Čo tu dočerta robí? Ako ma tu našla? A čo vlastne chce? Na malý okamih sa nám stretli pohľady. Zízala na mňa ako na odpad. Ako na niečo čo sem,do divadla, nepatrí. Uhla som pohľadom a zaťala päste. Musím sa ovládať. Musím!!!
-Čo na to hovoríš?- pozrú sa všetci na mňa. Vrátane ten umelej barbie.
-Hmm?- netuším o čom je reč.
-Berieš to? Zahráš si Caroline v tejto divadelnej hre?- pozrie na mňa spýtavým pohľadom.
-Sa-dmsamozrejme, ja-a nečakala so-om to- koktám a popritom sa usmievam. Je to neskutočné.
,, Môžme sa stretnúť? Chýbaš mi" napíšem mu SMS-ku. Vyjdem z budovy a do uší si okamžite strčím slúchadlá. Vychutnávam si hudbu a kráčam vpred, no zrazu začujem ako na mňa niekto kričí, a aj cez slúchadlá počujem svoje meno. Vytiahnem si z ucha jedno slúchadlo a otočím sa na päte k danej osobe. Zase ona? Otočím sa na päte a vykročím pôvodnou cestou. Snažím sa ju ignorovať, no dobehne ma a tým ma.prinúti zastať.
-Čo chceš?- poviem neutrálne.
-Daj.Mi.Sekundu- dychčí ako taký slon.
-Selena, vážne na teba nemám náladu ani čas- snažím sa ju obísť, no zaterasí mi cestu. Vážne netuším o čo jej ide.
-Stoj ty mrcha!-zakriči čím upúta všetkú pozornosť. Ľudia okolo na mňa hádžu zvláštne pohľady.
-Buď ticho!!! Kvôli tebe sa so mnou rozišiel, kvôli tebe som sa zrútila, kvôli tebe s ním nemôžem byť a teraz? Ukradneš mi hlavnú rolu? To sa nestane. Nedovolím ti to!- pozrela som sa jej do tváre, ktorú postupne zaplňala červeň. 

-Ja za to môžem?- hodím na ňu nechápavý pohľad.
-Netvár sa ako neviniatko. Celé si si to naplánovala. Chcela si ma zničiť a gratulujem ti. Podarilo sa ti to, ale niečo ti sľúbim: Zažiješ to na vlastnej koži. V deň, keď sa budeš cítiť najšťastnejšia sa všetko v zlomku sekundy pokazí. Pamätaj si to.- dopovie svoj monológ a odíde.
,,V deň keď sa budeš cítiť najšťastnejšia sa všetko-všetko všetko pokazí- pokazí- pokazí. Pamätaj na to, na to na to..."ozývajú sa mi jej slová v hlave stále a stále dookola. Čo tým myslela? Prečo zo všetkého viní mňa?
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nová časť..trošku nudné, ale dosť podstatné. V&C poteší *Adell