True?

#8

Umývam si zuby a pritom mám výhľad na Pána Dokonalého. Aj ten macko ma hypnotizuje pohľadom. Stále keď a naň pozriem spomeniem si na včerajšok. Na Ryana. Bol to vydarený večer. Bezpochyby.Opláchnem si tvár studenou vodou a kráčam späť do svojej izby. Hodím sa späť do postele a vytiahnem notebook uložený úplne dole v nočnom stolíku. Hneď čo ho zapnem naskočí mi facebook a počítač sa o chvíľu zblázni z toľkého pípania. Mám 5 žiadostí o priateľstvo, 10 správ a 2 upozornenia. To ako vážne? Nie kto je nám tu populárny -_- Nemám na nič chuť. Zminimalizujem okno a pustím si film Pod hladinou. Videla som ho už kopu krát ale tak hrozne sa mi páči vzťah Jessici a Paula v tm filme, že tomu skrátka neviem odolať. Odrazu začujem akési klopanie. A v tom sa otvoria dvere do izby.

-Ahoj,ja len že prišiel Ryan- vtrhne mi do izby sestra, ktorá je šťastím celá hotová. Myslím, že je z neho paf. Ale kto by nebol...

-Si v pohode?- spýtam sa jej. -Nejako ti tečú sliny- podpichnem ju a zdvihnú sa mi pri tom kútiky úst.

- Ha ha ha. Idem po ňho- vzápätí zmizne.

-Ahoj- šepne.

-Ahoy- odzdravím sa a on sa pomedzi to posadí ku mne do postele.

-Chcel som ťa pozvať do kina ale vidím, že si kino preniesla sem. Čo teda pozeráme?- posadí sa do postele tesne vedľa mňa a hodí na mňa jeden z tých pohľadov.

- Pod hladinou- Zagúľam očami a podám mu jedno slúchadlo. Cítim ako sa sústredí viac na mňa ako na ten film, ale neprekáža mi to. Ja sledujem film aj keď cítim jeho teplý dych na mojom krku. Na sekundu som sa k nemu obzrela, no len pre to aby som ho provokovala. Nech ste čokoľvek ja pozerám film. Takže smola kámo. Zvodne som sa usmiala a sústredila sa opäť na film.

Práve naskočili titulky. To vážne? On zaspal. V. Mojej. posteli. Chápete? Keď na to príde mama pomyslí si svoje a nikdy ju nepresvedčím v opak. Ale to je jedno. Nevyhodím ho predsa z postele. Alebo? Zavriem notebook a položím ho na nočný stolík. Pomalými krokmi sa postavím z postele a zo skrine vytiahnem červenú deku, ktorou ho prikryjem. Nebude ma predsa v noci okrádať o perinu -_- . Je taký zlatý. Ľahnem si k nemu, samozrejme na svoju polovičku postele, a zavriem svoje ospalé oči.

ᴥᴥᴥ

-Ryan, vstávaj! Musíš odtiaľto vypadnúť- šeptom mu kričím do ucha. Otvorí oči a nechápavo na mňa pozrie.

-Myslím to vážne. Musíš odísť- poviem a ukážem na okno.

-Oknom?- smeje sa na mne, no ja len prikývnem. Mama ho v skratke nemôže vidieť. Postaví sa z postele a ja ho dotlačím k oknu. On si asi myslí, že si robím srandu. Otvorím okno a on si sadne na parapetnú dosku.

-Počkaj- zastavím ho a on sa ku mne v momente otočí. Pobozkám ho. Pomedzi bozky cítim ako sa usmial. Hneď so mnou spolupracoval...

-Pa- povedala som. Krásne sa usmial a pomocou stromu, ktorý stále tesne vedľa mojej izby naľavo zliezol dole. V tom do izby vtrhla natešená Sonya.

-Chcem všetko vedieť, všetky detaily- posadila sa na moju posteľ práve v okamihu čo som zavrela okno. Zjavne vie, že tu prespal.

-Nič sa nestalo, ak narážaš na to- odbila som ju pohľadom.

-Jasné- neverí mi.

-Kedy vlastne odišiel? Nepočula som kroky...- nahlas sa zamyslela.

-Vieš...ja som ho vyhodila oknom- zasmiala som sa nad tým čo som práve povedala. Je to pravda.

ᴥᴥᴥ
-Aspoň mi povedz ako sa bozkáva- dobieza Vicky.
-Victoria-napomínam ju a cítim ako mi do líc stúpa červeň.
-O tom sa s tebou nebudem baviť!- poviem vážne a odpijem si zo svojej ľadovej kávy.
-Máte na víkend nejaké plány?- pýta sa ma.
-Nie. Ryan chce pozrieť sestru.- povedala som pohotovo.
-Vážne? A nepríde do mesta náhodou ona? Počula som, že sa ide vydávať ...- prerušila ma Vick. Zamrzol mi úsmev. Totálne. Povedal mi niečo úplne iné. Prečo? Som zmätená a evidentne to na mne aj vidieť. Prečo mi nepovedal pravdu?
-Prepáč ja ...myslela som,že to vieš- povedala niečo čo nemala.
-Ja už musím....musím ísť- zdvihla som sa zo stoličky a odkráčala späť. Mala som to ,šťastie' stretnúť Selenu. Chcela som ju pokojne obísť, no nedovolila mi to. Zateradila mi cestu. Prekrížila si ruky na prsiach a nahodila povýšenecky pohľad.
-Dúfam, že si si Ryana užila, pretože teraz preberám štafetu. Veď vieš ideme spolu na svatbu jeho sestry, ale to ti určite povedal- zase sa tak namyslene usmiala a odpochodovala preč. Pochopiteľne, veď splnila svoju úlohu nahnevať ma. Viac ma trápi, že mi to povedala tá obluda a nie on. Rozhodne mi to mal povedať, ale neurobil to. Smola. Teeaz sa len modlím, aby som ho nestretla, no neskoro.
-Ahoj kráska- pozdravil sa.
-To ,kráska' si niekam strč- chladne ho odbijem a pokračujem v ceste. Dobehne ma. Na nešťastie.
-Aria, stalo sa niečo?- spýtal sa ma a chytil ma za zápästie pomocou ktorého si ma k sebe otočil.
- Pusti ma!- zakričala som na neho. Možno som sama celú situáciu len zhoršila, ale fakt bol, že to vážne bolelo.
-Bolí to- šepla som.
-Prepáč, ale ja nerozumiem čo som urobil- povolil zovretie a ruky si vopchal späť do vreciek.
- Plánoval si mi to vôbec povedať? O svatbe tvojej sestry či o tvojom doprovode?- spýtala som sa a prekrížila si ruky cez prsia. Vyzeral byť prekvapený. Jeho pohľad jednoznačne hovoril ,,Odkiaľ o tom sakra vieš?"
-Takže je to pravda-
Otočila som sa na päte a pokračovala tam kde som prestala. Mal mi to povedať!
-Aria prepáč! Ja ti to vysvetlím- znova ma predbehol a zaterasil mi cestu.
-Ja o to nestojím- povedala som.bez záujmu, pretože neznášam klamstvá. Áno, pravda niekedy bolí ale je to vždy lepšie ako byť z milosti klamaná. Nie, ja o lož nestojím.
-Aj tak ti to poviem.- povedal rozhodne a našiel si ma pohľadom.
-Ja som...nechcel som ťa klamať. Moja rodina ju pozvala. Snažil som sa im vysvetliť, že mám priateľku s ktorou by som tam rád prišiel, no nepočúvali ma. Sú tvrdohlaví.- jeho očká si ma opäť hľadali pohľadom.

Hey Guys :3
Ďalšia časť pridaná :) Čo na to hovoríte?
Prijme Aria Ryana na milosť alebo...? Čo si myslíte? :) Vote či koment určite poteší :* Vaša *Adell