True?

59.

Prebúdzam sa vo svojej posteli a boli ma celý človek. Počkať, oprava. Prebúdzam sa na gauči, od ktorého som tak dolámaná. Vedľa mňa spokojne odfukuje nejaký neandertálec. Nezdá sa, že by sa jej spalo zle. Opatrne sa vyslobodím z jej objatia a tichými krokmi sa premiestnim do kúpelne, kde za sebou zavriem dvere. Zastanem pri umývadle o ktoré sa rukami opriem. Je mi nejako divne. Nemyslím len na to ako ma všetko bolí. Zhlboka sa nadýchnem a schmatnem do ruky kefku, ktorou si umyjem zuby. Dnešok je pre mňa dôležitý a nič a nikto mi to nepokazí!!! 

Vrátila som sa späť k Davine, ktorá stále spala a slintala mi vankúš.Prebehla som ku kuchynskej linke a otvorila chladničku, ktorá bola úplne prázdna. No jasné zabudla som ísť nakúpiť, pomyslela som si a udrela sa po čele, a nie práve najslabšie.

-Čo sa tu deje?- spýtala sa ospalo Davina a prevrátila sa na druhý bok. Pozrela som sa na ňu ponad plece. 

-Aáále nič, len máme prázdnu chladničku- zasmiala som sa. Posadila sa a pretrela si zaspaté oči.

-Koľko je hodín?- spýtala sa a začala hľadať pohľadom svoj mobil.

-Tu je- šepla a ja som si nemohla nevšimnúť jej pozadie na mobile.

Otočila som sa na päte, pretože mi prišlo smutno a nechcela som aby videla čo so mnou Ryan dokáže robiť. Nebudem sa kvôli nemu trápiť. Týmto som si už raz prešla a druhýkrát sa nezrútim. Som silnejšia.

-Dnes príde aj on...mimochodom- povedala čím prerušila to hrobové ticho. Nič som jej na to nepovedala, len som stála chrbtom k nej opretá o kuchynskú linku, oboma rukami.

-Vie, že som s tebou- na moment sa odmlčala. Čože? On vie, že som s ňou? Ale čo! Už si uvedomil ako veľmi to posral? Odrazu chce vedieť čo je so mnou? Prečo? Prečo mi to robí? Mohli sme byť šťastní, keby sa do našich životov nevtrepala Selena. Alebo som sa proste nemala vtrepať do života ja?

-Viem, že máš strach, ale budem tam s tebou- pocítila som jej ruku na mojom pleci. Otočila som sa k nej tvárou v tvár a jemne sa usmiala. Jej slová ma povzbudili,a ja som potlačili slzy, ktoré odrazu celkom zmizli.

-A teraz... pizza?- spýtala sa.

-Yop.-povedala som pokojne a nechala ju nech objedná pizzu.

***

Tak a sme tu. kráčame červeným kobercom. Spolu. Keby tu nebola Davina bolo by to pre mňa hrozne ťažké, ale keďže je tu cítim sa dobre. Cítim sa byť sama sebou. Žiadne stresy, nič. Paparazzi si nenechajú ujsť náš príchod a prekvapivo slušne nás poprosia o fotku.  Aj keď každú zvlášť.