Je ťažké rozlíšiť pravdu od lži... Najmä keď niekoho milujete z celého srdca, keď ste mu dali všetko. Aria je obyčajné dievča, ktoré stretne neobyčajného chlapca. Aj keď to nechce, zaľúbi sa....
#7 in Romance Ѵ
#5 in Romance Ѵ :3
#3 in Romance Ѵ :OO
-Kevin už by som mala ísť - poviem a vstanem z pohodlnej pohovky. Priblíži sa ku mne tak, že sa naše telá navzájom dotýkajú. Hľadím mu do očí a tvárim sa vážne. Ruky mi položí na boky nespúšťac svoj pohľad s mojich pier.
-Si si tým istá?- myslím, že sa ma snaží zviesť.
-Kevin ja...ja nemôžem- šepnem do jeho pier. Je pravda, že som si spomenula na tú noc ale nie na nás ako pár. Stále je to pre mňa viac než divné, chodiť s najlepším kamarátom a ex priateľom mojej kamarátky.Sklopím zrak k zemi a on sa zhlboka nadýchne. Jemne a nežne ma pobozká na čelo. Ten pocit...ja...myslím že som ho už zažila. A v tom si spomeniem.
Postavy objímajúce sa v mojej posteli. Všade je príliš veľká tma aby som dotyčného spoznala. ,,Dobrú noc Aria" povedal a pobozkal ma na čelo.
-Nebudem na teba tlačiť, princezná- objal ma a nechcel ma z objatia pustiť. Touto veto ma vtiahol späť do reálneho sveta. Vlastne ani mne sa nechcelo odísť, no musela som tú chvíľku prerušiť. Pri pomyslení, že som už dávno mala byť doma a že som zmizla bez vysvetlenia...Ach. Budem mať čo vysvetľovať.
-Odvezieš ma?- šepnem. Tvár mám stále zaborenú do jeho pleca. Do nosa mi stále udiera vôňa jeho kolínskej. Jeho ruka sa skotúľala dole až natrafila na tú moju. Pevne ma chytil a preplietol si so mnou prsty.
Otvorí mi dvere jeho auta ako pravý gentleman a v rýchlosti obehne auto. Naštartuje.
-Zapni si pás- povie so šibalským úsmevom. Asi mi chce predviesť aký veľký frajer on je... :D
-Prečo? Máš snáď o mňa strach?- zasmejem sa nad vlastnou iróniou. Ďalšie spomienky.
-Zapni si pás- povie prísnym hlasom a ani sa pritom na mňa nepozrie.
-Hádam sa o mňa nebojíš?- poviem ironicky.
-To určite. Skôr nechcem aby si mi oslintala palubnú dosku- povedal ironicky.
Fajn začal sa boj. Presnejšie on ho začal. A má ho mať.Zapla som si bezpečnostný pás a pozerala som sa všade len nie na neho. Zase je drzý a protivný. úprimne? Táto jeho stránka sa mi neskutočne páči. čo to zase trepem?Už mi preskakuje.
Kevin práve niečo povedal, no ja vážne netuším čo. Nájdem si ho pohľadom a zmôžem sa len na ,,Hmmm?" Myseľ mi stále blúdi k Ryanovi. On musí byť tá postava v mojej mysli.
Kevin sa zasmeje a zopakuje.
-Už sme tu- Odopnem si pás a vystúpim z auta práve pred naším domom. Všade je neskutočná tma akoby boli neskorý nočný čas. Kevin zatiaľ stihol obehnúť auto a zakradnúť sa ku mne. Moju tašku z nemocnice si prehodil na jedno plece a vykročil so mnou ku dverám. Hneď na verande zastaneme a otočíme sa tvárou v tvár jeden k druhému.
-Dnešok sa mi páčil- poviem s jeným úsmevom na perách.
-Mne tiež- povie a ruky si typický strčí do vreciek nohavíc. Viem na čo čaká, ale ja nemôžem. Namiesto toho mu dám pusu na líce.
-Dobrú Kevin- poviem a otvorím dvere.
-Dobrú- zopakuje a ja za sebou zavriem dvere. V obývačke sa ešte svieti čo jasne znamená, že mamina ešte nespí.
-Ahoj- pozdravím sa šeptom.
-Mladá dáma, tebe sa aj uráčilo prísť domov?- povie nabrúseným tónom.
-Prepáč mi, bola-a-a som s Kevinom- poviem nevinne a posadím sa na pohovku vedľa nej.
-Myslela som si, že si s Ryanom- zatvári sa nechápavo.
-Mala som byť, no prišiel Kevin...-vyhnem sa očnému kontaktu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Miláčik naozaj neviem čo sa ti stalo, keď si to musela riešiť až takto, no chcem aby si vedela že ja som tu vždy pre teba. Všimla som si aká si bola bez nálady a tiež som počula vašu hádku s Ryanom. Neviem čo ti urobil, čo ti tí dvaja urobili ale ver mi, pre chlapca sa netreba trápiť- povie a privinie si ma k sebe do objatia. Neprotestujem. Už dlho som sa s ňou nerozprávala. Už dlho sme spolu netrávili čas. Pracovala viac než dosť, ale to jej nemôžem vyčítať. Robí to pre nás. pre mňa a Sonyu.
,,...a tiež som počula vašu hádku s Ryanom..." táto veta sa mi ozýva v hlave aj 11krát. Čo mi urobil? Čo sa stalo? A kto to vlastne je? S ktorým došľaka chodím? Moja hlava by mala práve teraz vybuchnúť od toľkých pocitov a myšlienok. Nie je to trestné? Ach tá tvoja irónia.
-Keď ja som tak hrozne zmätená- šepnem až očí mi vbehne pá neposlušných slz.
-Musíš veriť svojmu srdcu, srdiečko, len to ti napovie- pobozká ma do vlasov. Zívnem.
-Dobrú mami- dám jej pusu na líce a vytrepem sa hore schodmi až do mojej izby. Môj zrak padol okamžite na bieleho medveďa, ktorý hopal na mojej posteli. Je krásny.
-Čo treba urobiť, aby som získal toho medveďa?- spýtal sa Ryan predavača.
-Stačí trafiť do stredu terča. Tri pokusy za 2,50- povedal ten muž a podal Ryanovi luk.
-Pohoda- povedal akoby to bola maličkosť. Okamžite namieril a vystrelil. Mimo. Snažila som sa potlačil záchvat smiechu a tak som si zakryla ústa rukou. Skúsil to znova a zase mimo. Teraz som sa už neovládla a začala som sa naplno smiať.
-A že vraj ,,pohoda"- podpichol som ho a on sa urazene na mňa pozrel, no potom sa tak šibalsky usmial. Skočil ku mne vzal ma do rúk a zatočil s so mnou.
-Čo to do čerta robíš?Krúti sa mi hlava- smiala som sa.
Otočil sa späť k terču a trafil šíp priamo do stredu. Jednou ranou. Ach! On to celý ten čas robil naschvál. Naťahoval ma.
-Spokojná?- uškeril sa na mňa. Predavač mu podal bieleho obrovského medveďa.
-Ten je pre teba- povedal vážne a milo sa pri tom usmial.
