True?

20.

-Dáš si niečo?- spýtam sa a otvorím dvierka chladničky. Je pomerne poloprázdna ale to nevadí.

-Takže pizza?- spýta sa. úplne som zabudla, že ma ten človek tak dobre pozná. Len jemne prikývnem  a zatiaľ pripravím popcorn. Prebehnem do obývačky kde sa zhodím na gauč. Zapnem Tv a Kevin sa rozvalí na mňa.

-Héj- zvalila som ho na zem. Vyplazila som na neho jazyk a pomohla mu zo zeme naspäť na gauč.. Teda snažila som sa o to, no on ma stiahol na zem. Doslova na ňom ležím. Jemu to vôbec nevadí. Usmieva sa na mňa. Neposlušný prameň vlasov mi zastrčí za ucho a jemne ma pohladí po líci. Prebehne mnou príjemná triaška. Všimne si to a jemne sa mu zdvihne kútik úst. On si vôbec neuvedomuje aký je pritom sexy. Vyzerá neodolateľne. Opatrne sa priblížim k jeho perám až sa naše nosy navzájom dotknú. Pobozkám ho. nevydržala so toľkú blízkosť a chcela som tu chvíľu ešte spríjemniť. Jeho ruky slznú na moje boky. Prebehne mnou husia koža.Ani jednému z nás nevadí, že ležíme na koberci. Je tu príjemne. Naše telá sú tak neskutočne blízko, až sa navzájom dotýkajú.

-Chcela by ...som...ti niečo... ukázať- šepla som pomedzi bozky.  Postavila som sa na nohy a viedla ho do kúpelne. Chcela som romantiku.

-čo tu robíme?- spýtal sa spoza mňa.

-Hádam sa ma nebojíš?- podpichla som ho a ponad plece som sa k nemu pozrela. Ťahala som ho do sprchy spolu so mnou. Áno, obaja sme oblečení.  Obmotala som si okolo jeho krku ruky a nahla sa k nemu. Naše pery sa spojili. Pustila som prúd vody, a po pár sekundách sme boli obaja úplne mokrí. Jeho tričko bolo teraz úplne priesvitné. šibalsky sa usmial a automaticky ma pritlačil o stenu. Neprekáža mi to. Bozky sa čoraz viac prehlbujú a nemôžem povedať, že sa mi to nepáči. Naopak. chcem každou chvíľou viac a viac.... Bozky sa menia z obyčajných na vášnivé. Nie, my nemáme obyčajné bozky. Všetky sú prekrásne a plné nehy a tiež túžby. Tak je to aj teraz.

Pomaly mi slznú ruky na lem jeho trička. Chcem mu ho vyzliecť, veľmi, no preruší nás donáškar pizze. Pravdepodobne... Schmatnem najbližší uterák a presuším si vlasy. Bežím otvoriť.

-Pizza práve dorazila- zakričím za Kevinom a zatvorím dvere. počula som ako mu zvonil mobil, no hneď na to ho zodvihol.

-Aria, prepáč mi to...Musím ísť- pobozkal ma na čelo a vzápätí ho už nebolo. Chcela som niečo povedať, no v danej chvíli ma nič nenapadlo a aj tak v rýchlosti zmizol. To akože čo bolo? Bolo viac než divné. Pochopiteľne. Toto som nečakala. čo bolo až také dôležité, že práve teraz musel odísť? On ma tu vážne nechal? úplne samu? Ach. Zvalím sa opäť na gauč a zahryznem sa do pizze. Zapnem si Twiligh a zababuším sa do teplej deky. Ani sa nenazdám a zaspím. Pohltí ma tma a ríša snov.

ᴥᴥᴥ

Prebúdza ma ten otrasný zvuk budíka. Veľmi neochotne otvorím zaspaté oči a vstanem z gauča. Vymením si knihy priam rýchlosťou blesku a prezlečiem sa do čistých vecí. Vlasy si zopnem do vysokého cupu a na tvár nanesiem jemný make-up. Dojem posledný kúsok zo včerajšej pizze a vyrazím do školy.Cez slúchadlá mi znie pesnička do Justina Purpure. Milujem ten song. Bezpochyby.

-

-Aria, ahooj- kričí na mňa povedomí hlas. Patrí Vicky. Automaticky ju objímem a vytiahnem si jedno slúchadlo z ucha, aby som ju počula.

-Ahoj- šepnem.

-Pripravená?- pýta sa ma. Nechápavo na ňu pozriem.

-Hneď prvú máme telesnú- uškrnie sa. Ja telocvik milujem...aj keď je to hneď prvá hodina ráno.

-Poďme- poviem a začnem ju ťahať vopred, hneď čo zbadám Ryana. Nemám chuť ho vidieť. Nie potom čo sa stalo včera. Áno, pripúšťam. Včera mi pomohol do nemocnice ale to je tak všetko. Povedal mi, že sa o mňa bál, ale nie je to pravda.Nemôže byť. Určite je to len ďalšia z jeho hier.

-Ako je to teraz medzi vami?- spýta sa ma.

-Netuším, ale nezáleží na tom.- pokrútim hlavou.

-Stále ho miluješ?- spýta sa ma a pritom sa nám dvom stretnú pohľady.

-Náš vzťah je komplikovaný.A aj tak, chodí zo Selenou- poviem pokojne a zamyslene zároveň.

-Počkať ty o tom nevieš?-

-O čom neviem?- nechápavo sa jej opýtam.

-Oni za rozišli- povie a rozžiaria sa jej oči.

-Nemáš z toho radosť?- pýta sa ma.

-Jaa..neviem. Som zmätená- myknem plecami a vyhnem sa očnému kontaktu.
 Znova do niekoho vrazím. Mám to ja, ale šťastie? Som neskutočne šikovná. Prečo sa proste nemôžem dívať pred seba?

-Prepáč, nechcela som...- zdvihnem hlavu do výšky jeho očí.

-Josh?- prekvapene sa usmejem.

-Mám to ja ale šťastie- zasmeje sa.

-Bola by som radšej,keby sme sa stretávali za bežných okolností..- poviem pokojne a pritom sa milo usmejem.

-Hmm... Vicky toto je Josh. Josch toto je moja kamoška Vicky- preruším to trápne ticho a zatiaľ tých dvoch zoznámim. Podali si ruky.

-Teší ma- povedal a žmurkol na ňu. Cute. Mám pocit, že títo dvaja napokon skončia spolu. Na druhej strane chodby zbadám Kevina. Naznačuje mi, že mám prísť k nemu.

-Hneď sa vrátim- poviem a vykročím za ním. Pravdepodobnosť, že sa naozaj vrátim je viac než malá.

-Ahoj- poviem neisto v jeho blízkosti.

-Prepáč mi ten včerajšok- Do nosa mi udrie vôňa jeho kolínskej. Pri pomyslení čo sa mohlo včera stať ak by neprišiel dovážač pizze či jeho vyzváňajúci telefón... ach. Mohol to byť dokonalý večer, no musel sa pokaziť. Všetko dobré sa musí pokaziť a u mňa sa to deje poslednú dobu dosť často. Ale prečo?

-Chcem vedieť čo bolo také dôležité, že si sa v sekunde musel vypariť- prekrížim si ruky na hrudi.

-Viem princezná, ale...je to komplikované- poškrabal sa na zátylku.

-Komplikované? To myslíš vážne?- vytreštím na neho oči. čakám, že mi to vysvetlí, no len uprene hľadí do zeme.

-Fajn- poviem a zmiznem v dave ľudí.  Vstúpim do šatne kde sa rýchlo prezlečiem a vybehnem za ostatnými na ihrisko. Znova trénujeme na zápas. Chýbalo mi to. No po pravde mi teraz chýba len boxovací mech. Všetko sa rúti. Zúri vo mne hnev, ktorý zo seba musím dostať a to čím skôr.

-Počuj. Joch nás pozval na párty takže si na dnes večer nerob žiadne plány, a nie neberiem ako odpoveď- povedal vážne, no hneď na to sa usmiala a ja som vybuchla do rehotu z jej šialeného pohľadu. Ani neviem kde sa to vo mne berie, keďže práve zúrim. čo už... ženy menia náladu zo sekundy na sekundu a to platí aj u mňa, aj keď nie tak celkom.

Ďalšia časť je tu...úprimne? Nie som s ňou celkom spokojná, preto by ma potešil váš názor . Za možné gram. chyby sa ospravedlňujem. *Adell