True?

65.

Hey people :3 Mám pre vás dobrú správu :) chystám 2.sériu alebo pokračovanie tohto príbehu :) Myslím že táto séria sa skončí približne 70 časti ale áno :3 bude pokračovanie, na ktorom sa už pracuje :)

Čo sa týky tejto časti...konečne vyjde na povrch Ariina minulosť :/ potom hoďte komenítk či ste to čakali :(

Ariin pohľad:

Dala som mu šancu, aby ma dobehol. Neviem prečo som to urobila. Neviem prečo som sa mu pozrela do očí, a len mlčala. Mala som kričať a vybiť si zlosť, ktorá vo mne doslova vrela, ale ja som mlčala. Malá časť mňa chcela, aby vedel že ho stále milujem ale tá väčšia kričala, aby som ho nechala ísť. Ale dá sa to? Nie je ľahké vzdať sa niečoho, na čom ti tak hrozne záleží. Už ti naubližoval dosť! Máš právo byť šťastná, aj keď bez neho to asi nepôjde. Ale áno! Veď si tehotná...možno, povzbudilo ma svedomie a nad tým som sa musela usmiať, no potom som si uvedomila že ma Ryan skúma pohľadom. Nežartujem.Sleduje každý môj pohyb. Prestala som sa usmievať a zhlboka sa nadýchla. Toto bude BIG HARD! Premyslela som si to, čo chcem práve urobiť? Vôbec nie, ale bude to tak lepšie.

-Pozri ja nechcem odvoz. Nechcem mať s tebou nič. my dvaja sme sa rozišli v momente čo sa tu zjavila Selena a všetko pokazila. Neviem čo čakáš, ale zabudni na to! My dvaja už nemáme budúcnosť. Sme odlišní a máme rozdielne svety. Máš teraz Selenu, ktorá ti nosí pod srdcom dieťa, ktoré mohlo byť naše ale nie je. Zabudni na mňa, na každý moment na všetko. Zabudni, že som vôbec existovala.- hovorila som to neskutočne pokojne. Ako som o vlastne dokázala? Naozaj neviem. Tie slová som povedať nechcela, no musela som. Chcela som ho obísť, no chytil ma za ruku a pritiahol ma na pôvodné miesto.

-Miluješ ma- povedal a lišiacky sa usmial, akoby prepočul, že je koniec.

-Nemilujem!- povedala som a pozerala sa mu pri tom do očí.

-Ale áno! Klameš samú seba a vieš to!- povedal a začal sa nebezpečne približovať k mojím perám. prekvapilo ma, že som sa neodtiahla, len som bez prestania hľadela na jeho pery. Bola som akoby v tranze. Nevedela som sa ani pohnúť. Zastal tesne pred mojimi perami a pozrel sa mi do očí.

-Stále ma miluje ša ja milujem teba- šepol a predsa spojil naše pery v jedny. Nebránila som sa, pretože so nemohla, no hneď čo som si uvedomila čo sa deje som sa odtiahla.

-Toto už nikdy nespravíš! Je ti to jasné?- zvrieskla som po ňom a vytrhla sa mu z objatia. Rozbehla som sa najrýchlejšie ako som to vedela. Slzy som nechala voľne padať. Toto sa nemalo stať! Nemala som mu to dovoliť! A čo je najhoršie? Páčilo sa mi to. Bolo to rovnaké ako po prvýkrát. Keď sa spojili naše pery, bolo to krásne. Ten bozk nebol obyčajný, bolo v tom niečo viac. Bolo to nežné a vášnivé. Prečo na to sakra myslím? Veď som sa s ním rozišla! Asi nie si normálna, keď sa ho chceš vzdať. Spamätaj sa! Miluješ ho! To je síce pravda ale my dvaja spolu nemôžeme byť. Cez husté slzy ani neviem kade bežím v tme, ktorá ma obklopuje. Zrazu som pocítila tvrdý dopad na zem. Vlastne nebol až taký tvdý, keďže som na niekoho dopadla.

-Ja-a-a nnechceeela som- zakoktala som sa a postavila sa z neho. Oprášila som sa a nastavila mu ruku. V tej tme som ho nespoznala až do momentu keď sa vystrel. Bol to on. Rozhodne!

Flasback

Kráčam tmavou uličkou celkom sama. Som vytočená, že som sa na to vôbec dala. Vôbec som na tú hlúpu párty nemala chodiť. Kevin sa na mňa vykašľal a v momente si našiel nejakú tú svoju obeť. Viem,že je to sukničkár, ale prečo ma sem potom ťahal? Odišiel s ňou na poschodie aj s pohármi alkoholu v ruke a na mňa zabudol. 

-Kamže kam cicuška?- ozval sa hlas spoza mňa. Zľakla som sa, no nezastala som, len som sa obzrela ponad plece čo som nemala. Bála som sa. Vždy som sa bála chodiť sama po tme a toto je presne ten dôvod. presne tá chvíľa, ktorej som sa vyhýbala. Zrýchlila som krkok s nádejou, že mu utečiem a že sa nič zlé nestane, no nestalo sa tak. Drsne ma chytil za ruku a pritiahol k sebe tvárou v tvár. Razilo z neho ako zo suda.

-Počuj dnes som mal vážne zlý deň. Mohla by si mi ho spríjemniť- povedal perverzným tónom hlasu a zahryzol si do pery. Moje srdce vynechalo pár úderov od toľkého strachu čo so mnou urobí.

-Pusti ma! nemám záujem- povedala som pevným hlasom a snažila sa mu vytrhnúť, no nešlo to.

-Nerob drahoty, zlatko. Viem, že to chceš- znova sa tak usmial a vrhol sa mi na krk, kde zanechával slizké bozky. Nedokázala som ho od seba odsotiť, pretože bol silnejší. Snažila som sa brániť. Kričala som, plakala, no nepomohlo to. Stalo sa to. Ublížil mi. Tak veľmi mi ublížil....

Koniec Flasbacku

-Bol si to ty- šepla som pomedzi slzy a zakryla si rukou ústa, aby nebolo počuť jej vzlyky. Spomenula som si na všetko. Na tú hroznú časť svojho života, ktorú som zabudla po autonehode... Jasné že, je to on. Vždy na mňa pozeral ako na korisť. Vždy ma vyzliekal pohľadom. nedalo si to nevšimnúť. Na svadbe jeho dcéry.

Flasback

Stojím neďaleko celého toho cirkusu opretá o studenú bielu stenu. Pozorujem všetkých naokolo.

-Dnes ti to vážne pristane- ozve sa niekto spoza môjho chrbta. Ten hlas mi niečo hovorí, no nespoznávam ho. Otočím sa k nemu ponad plece.

-Som rád, že so môj syn našiel takú...krásnu priateľku- povie a zahryzne si do pery. O čo mu došľaka ide? Prečo mám pocit, že ma vyzlieka pohľadom? Veď je to jeho otec! Nie, nie,nie. To sa mi len zdá. Len si namýšľam! Ale čo ak nie? Podpichuje svedomie.

Koniec Flasbacku

Už vtedy vedel, že som to ja, že práve mne tak veľmi ublížil, ale hral sa na zodpovedného otca. Nazval ma krásnou aj keď to nemyslel tak ako som si to myslela. Celý ten čas sa mi zdal byť povedomí, a predsa som nevedela kto to je.  Posledné dni som nemohla vôbec spať, pretože som to mala pred očami, avšak nevidela som mu do tváre. Vyhýbala som sa úspešne nemocniciam a predsa sa stalo to čo som nechcela. Spomenula som si!

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tak? :O Názor? *Adell