3. časť.

10.3K 471 10
                                    

,,Fuj." znechutene som sa na neho pozrela.

,,Takže ty nechceš?" uškrnul sa a sadol si na moju posteľ.

,,Neoxiduj môj vzduch, Clain." zamračene som sa na neho dívala. Dúfala som, že odíde a dá mi pokoj.

,,To ty oxiduješ ten môj." natiahol ruku ku mojej tvári, na čo som so sebou cukla a uhla jeho dotyku.

,,Zmizni." sykla som medzi zuby.

,,Viem, že ma tu chceš, srdiečko." zašepkal a ja som nechápala, o čo mu ide.

,,Vypadni, Clain,"  povedala som mu znova, ešte celkom pekne, aj keď s nervami som bola v koncoch.

Prečo vlastne ešte neodišiel? Veď po Sarah prišiel už aspoň pred hodinou. Myslela som si, že tu už nie je. No mýlila som sa. Je tu, dokonca v mojej izbe a určite je nadrogovaný, lebo sa správa ako úplný idiot, ale vlastne on idiot aj je tak prečo sa čudujem. A tá prezývka..

,,Nerozmýsľaj toľko, srdiečko."

Čo ten chlapec odo mňa, do riti, chce? Myslela som, že sa bude chcieť pomstiť, ale takto? Vraj ma má pretiahnuť. Ha. Chlapec si veľmi verí. Nehovorím, že ma neptiťahuje, to by som klamala. Je fakt pekný. Nečudujem sa, že má každú, na ktorú si ukáže. Všetky dievčatá mu ležia pri nohách a chcú byť jeho. Ak si myslí, že k nim patrím aj ja, tak je na omyle. Som asi jediná, no to mi je jedno. Vlastne nie som, ešte Bianca. Nenávidí ho rovnako ako ja. Keby tak vedela, čo sa tu deje. Keď sa tento debil spamätá a vypadne z mojej izby, hneď jej zavolám. Musím jej to povedať.

,,Ak odtiaľto nevypadneš ty, budem musieť ja. A nerada by som kvôli tebe opúšťala vlastnú izbu. Takže, tam sú dvere, Clain," konečne som sa ozvala a ukázala na dvere.

,,Ja neodídem a neodídeš ani ty, na niečo som sem predsa prišiel," hneď ako odpovedal začal sa ku mne približovať.

Bože, ako ho ja neznášam.

,,Tak to si na omyle, zlatko,"

V momente som sa postavila a už som vychádzala z izby. Leo zostal prekvapene sedieť na mojej posteli a vyzeral naozaj rozkošne. Do riti, Ella, na čo myslíš? Spamätaj sa! V duchu som si dala facku za to, na čo som myslela.

Zišla som do predsiene, obula som si svoje čierne tenisky, do ruky som si vzala bundu a zakričala som mame, že idem von. Rozhodla som sa, že sa pôjdem prejsť, keďže v mojej izbe pravdepodobne ešte stále sedí Leo. Asi sa začnem zamykať.

LEO


Keď som zistil, že ona je dcéra Jane, bol som v neskutočnom šoku, ale hneď ma napadlo, ako sa jej pomstím, keďže sa vďaka našim mamám určite stretneme viackrát.

Neposlala ma za ňou jej mama, ale jednoznačne sa mi tam nechcelo sedieť s dvoma psychologičkami, a tak som povedal, že idem za Ellou, aby sme sa lepšie spoznali. No pravda bola taká, že som sa šiel jedine pomstiť.

Chcel som byť slušný, tak som jej pekne zaklopal na dvere.

,,Áno?" počul som jej hlas a tak som vošiel.

,,Poslala ma tvoja mama," zaklamal som a zavrel za sebou dvere.

,,Prečo?" pozrela na mňa hnusným pohľadom, pričom zdvihla jedno obočie.

Bola veľmi pekná. Nenávidel som ju, no najradšej by som si ju vzal hneď teraz.

,,Vraj ťa mám poriadne pretiahnuť," povedal som jej to, čo som povedať chcel. A nie len povedať.

,,Fuj," pozrela na mňa znechuteným pohľadom.

Fakt ma nechce? Ako je to možné, kurva? Veď ma chce každá. Môžem si vyberať. Aj ona. Chcem sa jej pomstiť a vymyslel som to skvele. Pretiahnem ju, nakecám jej, že ju milujem a všetky tie sračky, na ktoré ja ani z ďaleka nie som. No čo by Leo Clain neurobil pre pomstu? Dúfam, že je rovnaká ako tie predošlé a podľahne mi. V duchu som sa škodoradostne uchechtol.

,,Takže ty nechceš?" uškrnul som sa a sadol som si k nej na posteľ.

,,Neoxiduj môj vzduch, Clain."

,,To ty oxiduješ ten môj,"
Nad tou odpoveďou som ani nerozmýšľal. Len som to povedal a natiahol som ruku k jej tvári, no ona sa hneď uhla. Takže slečinka sa chce hrať? Dobre teda.

,,Zmizni," sykla mojím smerom, na čo som sa v duchu len zasmial.

,,Viem že ma tu chceš, srdiečko," zašepkal som zvodne a nemohol som si nevšimnúť jej nechapavý pohľad.

Baví ma to viac, ako som čakal.

,,Vypadni, Clain," som zvedavý, koľkokrát mi to dnes ešte povie.

,,Nerozmýľaj toľko, srdiečko," po chvíli ticha som prehovoril najmilšie ako som vedel.

,,Ak odtiaľto nevypadneš ty, budem musieť ja a nerada by som kvôli tebe opúšťala vlastnú izbu. Takže, tam sú dvere, Clain." ukázala na dvere a asi čakala, že skutočne odídem, no to by ma ani nenapadlo.

,,Ja neodídem a neodídeš ani ty. Na niečo som sem predsa prišiel, " povedal som potichu a chystal som sa pobozkať ju, no ona urobila niečo, na čo som nebol vôbec pripravený.

,,Tak to si na omyle zlatko," povedala mi a v tej chvíli sa postavila a vybehla z izby.

Zostal som sedieť na jej posteli ako obarený a prišiel som na to, že som to celé trocha nedomyslel. Nenapadla mi totiž možnosť, že by ma vážne nechcela.

,,Kurva!" povedal som si pre seba, keď sa domom ozvalo oznámenie patriace jej mame. Oznámila, že ide von.

Zrejme budem musieť vymyslieť lepšiu pomstu. Toto mi totiž ešte žiadne dievča neurobilo. Vybral som mobil a vytočil som Andreine číslo.

,,O 10 minút som u teba." povedal som jej a zložil.

Vedel som, že k nej môžem prísť. Má totiž vlastný byt a jej rodičia tam často nechodia. Potreboval som si vybiť zlosť no nie hocijako. A potreboval som k tomu Andreu. Mame som povedal že musím rýchlo odísť a ona sa napodiv vôbec nepýtala prečo. Vraj aj tak prespí u Jane. Chvalabohu. Sadol som do auta a do desiatich minút som už parkoval pred panelákom a vchádzal do bytu, kde ma už čakala moja polonahá zábava. V momente som sa na ňu vrhol a svet pre mňa prestal existovať. Hoci v mysli som mal stále Ellu Némethovú.

Janae177

Vypadni, Clain!Where stories live. Discover now