Nedokázala som mu odporovať. Potrebovala som ho, potrebovala som jeho pery na mojich. Moje ruky zablúdili do jeho vlasov, za ktoré som ho zaťahala, na čo mi zavzdychal do úst. Silno si ma držal pri sebe a naše pery neoddeľoval. Zrazu som začula buchnutie dverí a asi aj Leo, keďže sa odo mňa hneď odtiahol.
,,Ahojte," vošla do obývačky moja mama s úsmevom na perách. Budem jej asi navždy vďačná, že prerušila túto chvíľu. Nechcem si ani predstaviť čo by sa stalo keby neprišla. Ja by som to nedokázala ukončiť. A Leo by sa má určite nepýtal čo chcem ja.
,,Ahoj," odpovedali sme naraz a nemohla som si nevšimnúť Leov zrýchlený dych. No ja som na tom bola rovnako. Bola som úplne mimo. Nechápala som prečo sa vlastne stalo to, čo sa stalo. Prečo sme sa už dvakrát bozkávali, keď sa nenávidíme?
,,Čo ste tu robili?" Mami, to vážne? Veď sami to nevieme.
,,Noo, pozerali sme telku," ozval sa nesmelo Leo. Dobrý výmysel. Mňa by to nenapadlo.
,,Veď je vypnutá."
,,Keď sme počuli že niekto prišiel, tak sme je vypli aby sme počuli kto prišiel," vypadlo zo mňa prvé čo ma napadlo. A zdá sa že to zabralo.
,,Tak fajn, dám si so Sarah kávu a môžme ísť, Ella. Chcem sa s tebou ešte rozprávať." Mama odišla za Sarah na terasu a znova sme ostali s Leom sami.
,,Prečo si jej nepovedala pravdu?" Uskrnul sa Leo.
,,Ty si jej začal klamať," musela som sa zasmiať.
On s tým začne a mňa z toho obviní. Ach, Clain. Ty si prípad.
"Hmm, to je fakt. Ale teraz môžme pokračovať v tom co sme robili," každé slovo hovoril bližšie pri mojej tvári. Už to nemôžem dovoliť.
,,Nie, Leo, prestaň. Toto sa viac nemôže stať," Leo sa naštvane postavil a odkráčal z miestnosti. Nechal ma tam stáť samú a ja som nevedela, čo robiť.
***
,,Ella, chcem ti niečo povedať," začala mama keď sme večerali úžasné palacinky od nej.
,,Čo také?" usmiala som sa a pokračovala v jedení.
,,No, viem, že ešte nie si úplne v pohode a je ti za ockom stále smutno, a myslím že všetci by sme sa mali trocha odreagovať. Pôjdeme na dovolenku. U nás je síce dosť chladno, ale v Karibiku je stále horúco. Zajtra pôjdem do školy a vypýtam odtiaľ teba aj Mitchie na celý budúci týždeň. Pôjdeme na 10 dní," mama skončila svoj monológ a ja som zostala sedieť s otvorenymi ústami.
My ideme na dovolenku cez školský rok? Stále sme chodili na dovolenky len cez prázdniny. Mama bola vždy za to, aby sme v škole nevymeškávali. Keď som sa spamätala,vystrelila som zo stoličky a mamu rýchlo objala.
,,Kedy pôjdeme?" Spýtala som sa jej s nepredstieranym nadšením.
,,V piatok, Mitchie to oznámim keď sa vráti od kamarátky. A pôjde s nami aj Sarah s manželom. Mal by ísť aj Leo,"
A po tejto vete moje nadšenie z dovolenky opadlo. Ísť na dovolenku s Leom? Radšej zostanem doma. A dnes je mimochodom utorok. V piatok odchádzame, podľa mojivh výpočtov
,,Fajn," s falošným úsmevom som to nejak uhrala a vybrala som sa do izby. V mobile som si našla novú SMS-ku.
Od: Neznáme
,,Už vieš tu úžasnú správu? Dúfam že sa tešíš. -L"
Ešte lepšie. Odkiaľ má moje číslo? Pokiaľ viem, tak ja som mu ho určite nedávala. Aspoň si to jeho číslo uložím, keďže ma určite neotravuje poslednýkrát.
Pre: Clain
"Prosím, povedz mi, že na tú dovolenku nejdeš."
Od: Clain
"Samozrejme, že tam idem. A veľmi sa teším. Môžme si niečo zopakovať, čo myslíš?"
Tak fajn. Toto bude určite najhoršia dovolenka v mojom živote. Na správu som mu neodpovedala. Nič si nezopakujeme. Nemôžme. To sa viac nesmie stať!
YOU ARE READING
Vypadni, Clain!
Teen Fiction,,Prepáč mi," povedal. ,,Čo ti mám prepáčiť?" nechápavo som zmrštila obočie. ,,Všetko, čím som ti ublížil. Každú vetu, ktorou som zranil tvoje city. Chcel by som ti povedať len to, že som si celkom istý, že som ťa nestretol len tak náhodou a teraz c...
