Nechcela som nikoho vidieť, nikoho cítiť a nič podobné. Jediná osoba, s ktorou som sa mohla rozprávať bola mama. Po odchode zo školy mi mama oznámila, že môj otec je mŕtvy. Zomrel pri autonehode. V aute sedela aj moja sestra, ktorá dopadla dobre, ale pred cestou sem som sa s obomi pohádala. Otca aj Mitchie však milujem a stretávala som sa s ním strašne rada. Moja sestra, Mitchie sa bude musieť nasťahovať ku nám, keďže je neplnoletá. Nejak to prekúsnem. Bude mať predsa vlastnú izbu, vlastných priateľov a všetko okolo toho. Otcov pohreb sa koná dnes. Nikto zo školy o mne nevie. Teda, s nikým som nehovorila, pretože som si jednoducho vypla telefón a keď niečo potrebovala mamka, zavolala na pevnú linku. V poslednom čase nejem, mám okolo očí tmavé kruhy a vo svojich modrých očiach sa mi čochvíľu javia slzy. Som na dne.
,,Ahoj, srdiečko." zašpkala moja teta a popriala mi úprimnú sústrasť. To urobilo aj pár ľudí po nej. Bolo mi z toho zle, hoci pri prezývke som si spomenula na Lea Claina.
Poobzerala som sa a zahliadla som čiernu Audi R8 parkovať na parkovisku. Už som si myslela, že skolabujem, keď z nej vystúpili len členovia našej vzdialenej rodiny. O Leovi som nepočula dlho, ale mala som pocit, že príde, keďže Sarah je najlepšia kamarátka mojej mamky. Nuž chlapec neprišiel. Za čo som bola vďačná.
***
,,Némethová," kričal po mne Clain a smial sa, spolu s ním aj celá chodba, ,,čo si sa rozhodla držať dietu, ty naše špáradlo?"
Ignorovala som urážky unikajúce z jeho pier a vybrala som si zo skrinky učebnice na nasledujúcu hodinu. Môj sveter bielej farby na mne visel a legíny na mojich nohách obkresľovali moje nohy o veľa chudšie, ako pred časom. Vedľa mňa kráčala Mitchie.
,,Ale, ale," podišiel k nej Tomas.
,,Čo to tu máme?" spýtal sa John stojaci vedľa neho. Chvostík.
,,Nová kamarátka?" zaprel sa rukami pri Mitchienej hlave.
,,Daj jej, kurva, pokoj, ty namyslený hajzel," odstrčila som ho a Mitchie na mňa zmätene pozrela.
Schytila som ju za ruku a odišla som s ňou do jej triedy, ktorá bola len neďaleko od tej mojej. Odprevadila som ju.
,,Páčili sa mi," zasmiala sa a sadla si do lavice.
,,Oh, bože, sklapni," naštvane som odkráčala do svojej triedy a sadla som si do prázdnej lavice.
YOU ARE READING
Vypadni, Clain!
Teen Fiction,,Prepáč mi," povedal. ,,Čo ti mám prepáčiť?" nechápavo som zmrštila obočie. ,,Všetko, čím som ti ublížil. Každú vetu, ktorou som zranil tvoje city. Chcel by som ti povedať len to, že som si celkom istý, že som ťa nestretol len tak náhodou a teraz c...