Vypadni, Clain!

42. časť.

Zobudila som sa do nádherného dňa, plného chaosu. Bolo ešte len skoré ráno, ale už som bola plná energie. Pobrala som sa do sprchy, kde som si zároveň aj umyla vlasy. Mojou celou rannou rutinou som v kúpeľni strávila pol hodinu. Zatiaľ len v uteráku som prebehla do svojej izby a zo skrine som vytiahla spodné prádlo, obyčajné čierne legíny a červenú, károvanú košeľu. V celom dome sme mali chaos, každý stresoval, len ja som bola nejakým zázrakom kľudná. Vedela som, že dnešný deň bude úžasný. Totiž, dnes sa vydáva najdôležitejšia osoba v mojom živote. Šaty som už mala pripravené od včera, rovnako ako Mitchie a mama a tí naši chlapy mali pripravené obleky.

Aj keď bolo len 8 hodín ráno, všetci už boli hore dosť dlho. O pol hodinu má prísť kaderníčka ktorá nás bude všetky česať a myslím že o dve hodiny aj kozmetička. O 3 sa začína sobáš v kostole a potom sa presúvame do hotela, ktorý je dnes rezervovaný len pre svadobných hostí. Zbehla som do kuchyne aby som sa stihla najesť a vypiť aspoň kávu.

,,Mami, budeš nádherná nevesta," povedala Mitchie mame, keď ju práve kozmetička maľovala.

Všetky sme už boli učesané a už chýbalo len urobiť makeup Mitchie a mne.

,,To teda budeš," ozvala som sa aj ja a úprimne som sa usmiala.

,,Ďakujem, srdiečka moje. Ale to vy budete tie najkrajšie družičky na svete," usmievala sa a v jej očiach som videla až slzy šťastia a dojatia. Bola šťastná. Veľmi. Veď mala dnes deň, keď mala byť najšťastnejšia na svete.

***

Všetci ľudia čakali v kostole, spolu s Andrewom, ktorý netrpezlivo stál pri oltári a čakal na svoju budúcu manželku. Ja, Mitchie a mamka sme ešte stále stáli von a čakali, kým odznejú prvé tóny TEJ piesne.

Mamka bola nádherná. A bola hlavne šťastná. Ostávalo pár minút. Presunuli sme sa k dverám a čakali kým sa otvoria. Stalo sa tak. Spustila sa hudba a dvere do kostola sa otvorili. Všetci ľudia sa postavili a otočili sa aby mohli vidieť nevestu, ktorú tu netrpezlivo očakávajú.

Mamka sebavedomo vykročila vpred a ja s Mitchie, ako hlavné družičky hneď za ňou. Nikdy som si nemyslela že muži dokážu milovať tak silno, ako ženy. Ale keď som teraz videla pohľad akým sa Andrew pozeral na moju mamu, pochopila som že to dokážu. Pozeral sa na ňu pohľadom plným lásky a obdivu. Nevedel z nej spustiť zrak. Prišli sme k oltáru, kde som sa aj s Mitchie otočila a prešli sme k miestam, kde sme mali sedieť. Moje miesto boli hneď vedľa Lea, keďže sme sem išli ako pár a Mitchie sedela vedľa mňa spolu s Biancou, ktorú moja mama tak trochu donútila sadnúť si k najbližšej rodine, lebo vraj k nej patrí. Vedľa sedel Noah s Alexom a naša najbližšia rodina a kamaráti. Ďalej bol plný kostol ľudí ktorí boli pozvaní, ale ja som polovicu z nich nepoznala.

,,Si nádherná," pošepkal mi Leo, keď začal obrad aby ho nepočul každý. Usmiala som sa a odpovedala mu tichým ďakujem. Cítila som ako sa červenám aj za ušami.

,,Áno, beriem," túto odpoveď sme počuli dvakrát. Potom si už len vymenili prstene a po prvom manželskom bozku sa Andrew a mama vybrali ruka v ruke z kostola von.

Za nimi sme šli my a postupne všetci hostia. Von prijímali všetky gratulácie a dary. Samozrejme, nemohlo chýbať hádzanie kytice. Všetky ženy sa postavili za moju mamu a každá očakávala, že práve ona bude tá, ktorá ju chytí. Ako inak, nemohla som tam chýbať ani ja s mojou sestrou. Žiaľ alebo našťastie, nechytila ju ani jedna z nás. Šťastie mala jedna mamina kolegyňa a zároveň aj dobrá kamarátka.

Presunuli sme sa do hotela, kde sa hneď začala podávať večera, čomu som sa neskutočne tešila a môj hladný žalúdok ešte viac.

Po večeri začala hrať pomalá hudba a všetci sme očakávali svadobný tanec. Andrew sa postavil ako prvý a podal ruku jeho už manželke. Pomaly prešli do stredu parketu, kde sa k sebe úplne pritúlili a jemne sa pohybovali do rytmu hudby. Zo stropu začali padať červené lupene ruží, priamo na nich. Bolo to nádherné.