Vypadni, Clain!

35. časť.

Prešli dva týždne a v mojom živote sa udiala dosť zásadná zmena. Oficiálne som získala brata. Noaha. Môj doteraz najlepší kamarát, je už aj môj brat. Moja mama a Andrew, jeho otec, to spolu ťahajú už dlhšie. A ja som sa pred pár dňami dozvedela, že budeme spolu aj bývať. Aj to, že sa zasnúbili. To znamená, že čoskoro pôjdem na svadbu. Vlastnej mame. Zaujímavé, viem. Možno by som mala byť naštvaná, ako by niektoré deti na mojom mieste boli. Veď prešlo len pár mesiacov, čo som prišla o svojho otca. Stále to bolí. Stále cítim že mi chýba a viem že to tak bude už stále. Ale moji rodičia spolu nežili a ja tak nemám mame čo vyčítať. Aj keď bola v poslednom čase viac mimo domu ako doma, vidím na nej že je šťastná. Šťastná, ako asi nikdy predtým. A ja som šťastná s ňou. A moja sestra rovnako. A možno to zvykne bývať tak, že keď si váš rodič nájde partnera aj s dieťaťom, tak spolu nevychádzate a nemôžte sa ani cítiť. No ani to u mňa nie je tak. Vždy som chcela brata. A som šťastná, že teraz ho budem mať a že to bude Noah. Je zároveň aj mojím najlepším kamarátom a ja sa naozaj nemám na čo sťažovať. A dnes by oficiálne mali prísť. Mama aj s Mitchie pred chvíľou odišli na letisko kde ich majú vyzdvihnúť a ja sedím doma na parapete okna a rozmýšľam.

Neviem ako dlho som tam sedela a nevnímala realitu, ale započula som buchnutie vchodových dverí. Vedela som, že už sú tu a tak som sa rovno rozbehla dole k dverám.

,,Noah," zvolala som a hodila sa mu do náručia.

Chýbal mi. Tak veľmi mi chýbal môj najlepší kamarát a nový brat v jednom. Tuho som ho objímala a on neprotestoval. Objímal ma ešte tuhšie. Po chvíli som sa odtiahla a objala som aj Andrewa.

,,Ahoj, Ella," zasmial sa a tiež ma objal.

,,Som rada že ste konečne tu," úprimne som sa na nich usmiala.

Usmiali sa na mňa späť a odpovedali niečo v zmysle, že oni tiež.

,,Noah, Ella ti ukáže tvoju izbu, môžeš sa ísť rovno vybaliť. Andrew, ty poď prosím somnou," rozkázala moja mama a zamilovane sa usmiala na Andrewa, ktorý ju poslušne nasledoval do obývačky.

Mitchie sa medzi tým niekde vyparila. Asi do izby. Ja som pomohla Noahovi vziať jednu z jeho tašiek a vybrala som sa po schodoch hore, do Noahovej izby, hneď vedľa tej mojej. Doteraz to bola hosťovská izba, ale mama sa rozhodla že ju trocha prerobí. A tak tu pribudla jedna veľká šatníková skriňa a písací stôl. Bola tu aj veľká biela posteľ ktorá pekne ladila s ostatným nábytkom a svetlo modrými stenami.

,,Máš krajšiu izbu ako ja," zasmiala som sa, tašku mu pekne hodila na zem a ja som sa hodila na tú pohodlnú posteľ.

,,To preto, lebo aj ja som krajší ako ty," začal sa smiať a hodil sa na posteľ vedľa mňa.

Hnusne som naňho pozrela, no dlho mi to nevydržalo a začala som sa smiať s ním. Položena. To sa nezaprie.

,,Si hrozný brat. Mal si ma pochopiť," povedala som akože smutným hlasom aj keď som sa stále trochu smiala.

,,No prepáč, že žijem," urazene sa otočil na druhú stranu a ja som sa tvárila že mi je to jedno. Nevydržalo nám to dlho a to ticho v izbe prerušil náš smiech.

***

Dvere mojej izby sa doslova rozleteli a dnu vošiel kto? No kto by mi chcel odtrhnúť dvere keď nie Noah?

,,Neučili ta klopať?"

,,Ideme von. Obliekaj sa. Nebudeme predsa v piatok večer sedieť doma. Ideme do mesta, hľadať pekných chlapov."

Tak fajn. Už si nie som taká istá či mi môj nový brat nevadí, keď mi večer vtrhne do izby a núti ma ísť s ním hľadať chlapov. Podotýkam, že aj on je chlap. Stále je to divné.

,,Máš pol hodinu aj s tvojou sestrou. Idem jej to povedať a čakám vás dole," zasmial sa a dvere za sebou znova zabuchol. A vôbec nie potichu. Neostávalo mi teda nič iné, ako si za pol hodinu vyčarovať nejaký outfit, namaľovať sa a niekam vypadnúť. Prehrabávala som sa v skrini, keď sa dvere na mojej izbe znova rozleteli a dnu vletela Mitchie.

,,Je ten chlapec normálny?" Zvolala, zabuchla dvere a vošla dnu.

,,Nie, to nie je," zasmiala som sa a ďalej som sa snažila niečo z tej mojej skrine vyhrabať.

,,Nemám si čo obliecť," vyhŕkla Mitchie a rozbehla sa k mojej skrini, pri ktorej som už dosť dlho stála aj ja.

,,Ja tiež," rezignovane som si sadla na zem a nechala ju, nech z tej kopy vecí niečo vyčaruje.

Po pár minútach do mňa hodila čiernu áčkovú sukňu, červené tričko a rovnako čierne silonky a čierne vysoké topánky. Nepozdávalo sa mi to, ale keď som si to obliekla, vyzeralo to dosť dobre. Bola som spokojná. Vošla som do kúpeľne, urobila som si jemný make-up a vlasy nechala voľne rozpustené. Keď som vyšla von, pri dverách ma čakala Mitchie, oblečená podobne ako ja, jemne namaľovaná, s vlasmi vypnutými do vysokého copu.

,,Sme dobré, ešte máme 4 minúty," obe sme sa zasmiali a zišli sme do obývačky, kde nás čakal Noah.

,,Fakt vám to netrvalo viac ako pol hodinu?" podozrivo si nás prezeral, ale postavil sa prešiel do chodby, kde si obul tenisky, vzal bundu a mohli sme ísť.

Prišli sme k najbližšiemu baru z ktorého sa ozývala hlasná hudba a vybrali sme sa priamo k dverám. Noah otvoril dvere, ale ako správny gentleman nás pustil prvé. Vošli sme a hneď som cítila cigaretový dym, počula hudbu ešte hlasnejšie a videla všetko to, čo v takýchto baroch v piatok večer vidíte.

,,Ella," započula som svoje meno a známy hlas.

Začala som sa všade otáčať, až som si všimla partiu ľudí sediacu pri jednom zo stolov. Zakýval na mňa Thomas a naznačil aby sme si šli sadnúť k nim. Voľné miesta tu veľmi neboli a tak som neprotestovala. Zobrala som Mitchie a Noaha a svoje nohy som nasmerovala k ich stolu.

,,Čaute," sadla som si a usmiala som sa na všetkých okolo.

Po chvíli mi úsmev na perách zamrzol rovnako, ako som zamrzla aj ja celá. Priamo oproti mne sedel Leo s Andreou po boku. Nevidela som ho dva týždne. Do školy ešte nechodil, ale ako vidím, do barov už áno. Asi je už v natoľko dobrom stave, že si to môže dovoliť. Odvrátila som od neho pohľad a zobrala som do ruky pohár vodky, ktorý sa predo mnou ani neviem kedy a ako objavil.

Tento večer sa začal zaujímavo.

Janae177

40☆