Vypadni, Clain!

40. časť.

Ella

Ráno som sa zobudila príliš skoro. Na to, že bol víkend som však mala príliš málo energie. Vstala som z postele a odišla som do sprchy. Obliekla som si voľné tričko s logom firmy, v ktorej pracoval otec. Veľmi by som ho chcela vidieť. Je to však nemožné. Tak veľmi mi chýbal. Ku tričku som si obliekla jednoduché tepláky a obula som si len ponožky.

Zbehla som dole po schodoch a hodila som sa na gauč. Vedľa môjho tela pristalo aj to Mitchiene. Pozrela som sa na ňu a zavrela som oči.

Z môjho relaxovania ma až vytrhol hlas Sarah a mojej mami. Musela som zaspať, pretože bolo o niekoľko hodín neskôr. Rýchlo som sa posadila a pretrela som si oči. Môj pohľad dopadol na vchodové dvere, do ktorých vstúpila Sarah spoločne s Leom a jeho otcom.

Pretrela som si oči a zívla som si. Vlasy, ktoré počas spánku vyschli som si prehrabla a postavila som sa, aby som sa s nimi mohla zvítať. Spoločne sme sa presunuli do kuchyne, kde som mamke pomáhala s kávou pre našich hosťov. V duchu som si nadávala za výber svojho domáceho oblečenia, pretože som na sebe Leov pohľad cítila každú sekundu. Skenoval každý môj pohyb a nebolo pochýb o tom, že videl ako sa čeevenám. Z hlboka som sa nadýchla a na stôl som položila latté pre nás oboch. Sadla som si vedľa neho a odpila som si z kávy. Naši rodičia boli zabratí do debaty. Mitchie a Noah boli v obývačke a pozerali sa na film, pričom Noah neustále pozeral do mobilu a čakal na prichádzajúci hovor od Alexa, ktorý mal značiť, že prišiel do nášho mesta.

Leovu ruku som cítila na svojom chrbte. Jeho prsty hladkali moju pokožku ako tú najjemnejšiu látku na svete. Na tele sa mi zjavili zimomriavky a nezastavila som tichý výdych vychádzajúci z mojich úst. Mala som chuť niečo povedať, keď Leova ruka vošla pod moje tričko. Jemne mi stisol bok a ja som sa musela napiť, aby som nevydala žiaden zvuk. Ako je možné, že ma doatáva do kolien len pri takýchto dotykoch?

Snažila som sa nepozastavovať sa nad jeho dotykmi a radšej som vypila kávu a vstala som z lavice. Odniesla som poháre do drezu a v kuchyni som stretla Andrewa spoločne so Sebastianom, ktorí pripravovali mäso na gril. Vlastne som ani nevedela, čo oslavujeme, ale takéto stretnutia sa mi začali páčiť. Bola som rada, že Andrew a Leov otec si tak rozumeli, že Sarah bola mamina najlepšia kamarátka a aj, že Alex sa ozval Noahovi a za pár minút tu bude.

Vyšla som hore do izby a vyzliekla som si tričko. Postavila som sa ku skrini a pozrela som sa dnu. Snažila som sa nájsť nejaké vhodnejšie tričko. Zasekla som sa v pohybe a takmer som zvrieskla, keď sa niekoho ruky dotkli mojich bokov. Vyľakane som zalapala po dychu a rýchlo som sa otočila na osobu stojacu za mnou s úmyslom udrieť ju alebo minimálne jej vynadať za to, čo urobila. Po otočení som však svoje ústa nemohla prinútiť k akémukoľvek rozprávaniu. Oproti mne stál Leo. A bozkával ma. Nechápavo som zdvihla obočie, ale neodťahovala som sa. Práve naopak. V tej chvíli som jeho pery nechcela cítiť nikde inde ako na mojom tele. Popostrčila som ho k posteli, na ktorú si sadol. Sadla som si na jeho stehná a nenásytne som ho bozkávala.

Moje ruky poputovali o niečo nižšie pod Leove tričko a samovoľne ho začali zdvíhať. Netrvalo dlho a jeho tričko skončilo na druhej strane miestnosti. Začervenala som sa, keď za jeho tričkom letela aj moja podprsenka. Len ťažko som sa premohla, aby som sa nezakryla. Vedela som, že mu tým urobím radosť. Spokojne sa uškrnul.

Mojou hlavou poletovali nezmyselné myšlienky. Musela som sa od Lea o pár milimetrov odtiahnuť.

,,Kamaráti?" uistila som sa. Vlastne som ani nevedela akú chcem počuť odpoveď.

,,Kamaráti, ktorým sa páči robiť toto," zašepkal pár milimetrov od mojich pier. Usmiala som sa na neho a prekonala som znova aj tú najmenšiu vzdialenosť medzi nami.

***

Vyšla som z izby až nejaký čas po Leovi. Chcela som to zahrať, aby to vyzeralo nenápadne, ale obaja sme vedeli, že sa nám to nepodarí. Zišla som po drevených schodoch dole, pričom som si po ceste schytila neposedné vlasy do svojej čiernej gumičky. Na prízemí ma čakalo veľmi milé prekvapenie. Už z diaľky som rozpoznala Alexov hlas a to nebolo jediné, čo ma potešilo. Pribehla som k nemu a svoje ruky som obmotala okolo jeho trupu. Prekvapene zalapal po dychu a následne sa zasmial. Otočil sa čelom ku mne a pevne ma objal. Musela som sa usmievať. Bola som tak rada, že som ho znova mohla vidieť.

,,Ahooj," zasmial sa a stisol ma. 

,,Ako sa máš?" usmiala som sa a pomaly som ho pustila. Noah na mňa už aj tak nepozeral práve najkrajšie. 

,,Momentálne? Dokonale," usmial sa a pohľadom zablúdil k môjmu nevlastnému bratovi. Stále pre mňa bolo nezvyčajné vidieť spolu dvoch chlapcov.

Len som prikývla a usmiala som sa. Môj pohľad zablúdil k Leovi a Mitchie, ktorí sa na gauči rozprávali. Zachytila som z vonku krásnu vôňu grilovaného mäsa, čo spôsobilo to, že som si uvedomila, aká hladná vlastne som. Nebolo to jediné, čo som bola. Moje telo zamestnávala aj nemalá únava. Bolo mi zvláštne, ale zároveň krásne. Aj keď by som najradšej zostala s Leom ležať v tej posteli minimálne do ďalšieho dňa, musela som výbehnúť na záhradu. Musela som sa tváriť, že sa nič nestalo, aj keď každý jeden pohľad mi prišiel príliš upodozrievavý. Nech už bol kohokoľvek. Mala som pocit akoby mi vraveli: ,,Vieme, čo ste tam robili." a aj keď som sa snažila tento pohľad ignorovať, cítila som ako moje líca horia v jemnom ohni a neubránila som sa menším úsmevom týčiacim sa na mojej tvári.

Janae177
Odpusťte nám to čakanie.
Čo poviete na novú obálku? Páči sa vám?
☆