Vypadni, Clain!

34. časť.

Dnes je ten deň, keď Lea konečne po dvoch týždňoch pustia z nemocnice. V škole sa tak skoro ešte neobjaví, ale jeho stav sa natoľko zlepšil, že v liečbe môže pokračovať doma. Bola som pri ňom skoro každý deň. Rovnako ako Andrea. Vadila mi tam. Ale nemohla som jej povedať aby odišla. Nemohla som poslať preč Leovu priateľku. Naše nesympatie boli obojstranné. No ani ona si nemohla dovoliť poslať ma preč. Leo tiež neurobil nič. Boli sme tam obe. Dve ženy, spolu, pri chlapovi ktorého obe milujú. Konečne sa to skončí a ja sa s ňou nebudem musieť stretávať tak často. Dúfam, že keď dnes pôjdem za ním, nebude tam. Aj keď, väčšia pravdepodobnosť je, že tam bude. A tiež, ja predsa nemôžem mať také šťastie, že by sme boli sami. Za tie dva hlúpe týždne čo ležal v nemocnici, nebol deň, keď by som tam bola len ja. Teda, až na ten prvý. Keď som mu prvý krát povedala že ho ľúbim, no on to nepočul. Odvtedy sme sami neboli. Bola tam Andrea, Thomas a celá Leova crew. Keď už meno Thomas. Rozišli sme sa. Ale sme kamaráti a tak je to pre nás oboch lepšie. Ja som mu už nemohla klamať v tom že ho ľúbim a on ma pochopil. Pochopil, že ja som si nevybrala, do koho sa zamilujem. Vybralo si to moje srdce. Aj keď hlava protestovala, moje srdce nebolo možné presvedčiť. A nejde to ani teraz, ani potom.

,,Ella, poď to vypočítať," ozval sa triedou hlas mojej učiteľky matematiky.

Myšlienkami som bola úplne inde a tak som vôbec nevedela, čo mám vlastne počítať. Ale nič iné, ako ísť k tabuli mi neostávalo. Chvíľu som pozerala na príklad, kým mi došlo, čo vlastne odomňa chce. Neviem ani ako, ale podarilo sa mi to vypočítať. Prešla som späť k mojej lavici, sadla som si na miesto a hlavu otočila k oknu. Pocítila som niečiu ruku no mojom pleci a po chvíli hlas Bianci.

,,Si v pohode Ella? Si úplne mimo."

,,Len som sa zamyslela," odpovedala som jej a jemne sa usmiala.

,,Keď myslíš. Čo robíš po škole?"

,,Musím ísť za Thomasom nech mi dá úlohy pre Lea a pôjdem mu ich odniesť. Prečo?"

Keď tak rozmýšľam. Mám už iba jednu hodinu, ale za Thomasom musím ísť po tejto. Majú dnes menej hodín ako my.

,,Len sa pýtam. Ale na obed ideme spolu, jasné?" výhražne zdvihla prst a zasmiala sa.

,,Jasné," zasmiala som sa tiež a v tom zazvonilo na koniec hodiny. ,,Idem za Thomasom po tie úlohy, ideš somnou?" postavila som sa zo stoličky a čakala na jej odpoveď.

,,Idem za Johnom," usmiala sa a postavila sa tiež.

Spoločne sme odišli z triedy, no po ceste sme už stretli Johna a tak som do Thomasovej triedy pokračovala sama. Nechcela som sa dlho pozerať na Andreu a tak som len rýchlo vzala od Thomasa to, čo mám odniesť Leovi a odišla som späť do svojej triedy.

***

Stlačila som zvonček vedľa Leových dverí a čakala som kým sa otvoria. Po chvíli si dvere otvorila a v nich stála vysmiata Sarah.

,,Ella ahoj, rada ťa vidím," úprimne sa usmiala a objala ma.

,,Ahoj, tiež ta rada vidím," objatie som jej opätovala a vošla som dnu. Vyzula som si tenisky a vyzliekla bundu.

,,Leo je v izbe?"

,,Jasné, choď za ním. Dáš si kávu alebo čaj?" Milo sa spýtala a už odchádzala do kuchyne.

,,Nie, ďakujem. Nezdržím sa dlho, len som doniesla Leovi nejaké úlohy a učivo zo školy."

Vyšla som hore, k dverám Leovej izby, no tam som sa na chvíľu zastavila. Potom som stlačila kľučku a vošla dnu. Leo ležal v posteli, s mobilom v ruke. Vyzeral už oveľa lepšie a zdravšie. Zdvihol oči od mobilu a usmial sa. Opätovala som mu úsmev a prešla k nemu.

,,Ahoj, ako ti je?"

,,Keď ťa vidím, úžasne," zasmial sa môj úsmev sa rozšíril, keď som znova počula jeho smiech.

,,To som rada," zasmiala som sa, ,, tu máš úlohy. A nemáš ich hodiť do koša, ale radšej sa na nich aspoň pozrieť," podala som mu papiere ktorých nebolo málo. Bolo mi jasné že sa do toho ani nepozrie, ale za pokus to stálo.

Nastalo ticho, kým si Leo pozeral tie papiere. Po chvíli ich hodil na zem a postavil sa. Prišiel ku gauču na ktorom som sedela a sadol si vedľa mňa.

,,Nemal by si ležať?"

,,A ľahneš si ku mne?" Uškrnul sa a pozrel sa na mňa.

,,Vidím, že z humoru ti neubudlo," zasmiala som sa.

,,Ver tomu, že nie. No poď," postavil sa so smiechom.

,,Kam?"

,,Ľahnúť si ku mne," uškrnul sa a za ruku ma vytiahol na nohy.

,,Tak na to zabudni," jemne som ho odstrčila a nahlas sa zasmiala.

Zasmial sa somnou a pritiahol si ma späť k sebe. Ruky si obmotal okolo môjho pása a ja som tie moje položila na jeho plecia. Stáli sme v objatí, obaja ticho a hypnotizovali sme sa očami. Tie jeho žiarili. A moje určite tiež. Pretože teraz som bola šťastná. Pretože som bola s ním. Jeho tvár sa pomaly začala približovať k mojej a ja som presne vedela, čo chce urobiť. Chcela som urobiť to isté, ale potom mi došlo to, že nemôžme. Leo má totiž priateľku. A aj keď ho tak veľmi ľúbim, vybral si ju. A ja nebudem tá, ktorá rozbije ich vzťah. Keď boli jeho pery len pár milimetrov od mojich, odtiahla som sa. Nemohla som ho pobozkať. Aj keď som tak veľmi chcela. Pozrel na mňa sklamaným pohľadom a chcel niečo povedať, ale skôr ako stihol otvoriť ústa, prehovorila som ja.

,,To nemôžme Leo. Si predsa zadaný. Ja nechcem byť tá, ktorá niekomu rozbije vzťah. A aj keď som si ja vybrala teba, ty si si vybral ju," moje oči sa začali plniť slzami a tak som rýchlo otvorila dvere jeho izby a rozbehla sa preč.

Ani som sa nepozdravila Sarah, len som odišla. Skôr ako sa Leo spamätal a vybehol zo svojej izby za mnou. Vedela som že Sarah ho už von z domu nepustí. Cestou som vybrala z bundy mobil a vytočila Biancine číslo. Zdvihla mi to hneď.

,,Ano, Ella?"

,,Potrebujem ťa," povedala som ticho a vedela som že sa o chvíľu rozplačem.

,,O 10 minút v parku."

Presne takúto odpoveď som potrebovala. Zložila som a mobil schovala späť do vrecka bundy. Išla som smerom k parku a sadla som si na lavičku. Po chvíli som si všimla Biancu a tak som sa hneď postavila a rozbehla som sa k nej. Potrebovala som objatie. Vletela som jej do náručia a silno ju stískala. Z mojich očí sa spustili slzy. Bianca ma len v tichosti objímala a hladkala po vlasoch. Vedela, že je zbytočné sa ma teraz niečo pýtať. Po chvíli som ju pustila a sadli sme sa na lavičku.

,,Čo sa stalo?" Ozvala sa a chytila ma za ruku.

Povedala som jej všetko, čo sa stalo pri Leovi. Od toho, ako bolo všetko v pohode, až po to, ako som odišla.

,,Miluješ ho. Tak veľmi ho miluješ aj cez to, ako veľmi ti ublížil. Ale pozri sa okolo seba Ella. Pozri sa, aký je svet krásny, aká si ty krásna, mladá a koľko možností milovania máš. Miluj aj jeho. Viem, že ti darmo budeme hovoriť aby si prestala. Hovoria to aj mne. Viem že to nejde, že srdcu nerozkážeš, ale láska ťa má robiť šťastnou a nie zabíjať. Miluj ho Ella, ale povedz mu to. Nedus to v sebe. Celú tvoju lásku k nemu dusíš v sebe. Nevieš mu ju dať. Bojíš sa toho, že by ju nevedel prijať. Ale ty nevieš, čo cíti on. Musíš to dať von. Inak ťa to začne dusiť. Miluj ho, ale daj to zo seba von."

Janae177
Čo na to poviete? Zaskočila vás Ellina reakcia alebo ste to čakali?

35☆
Hope you vote it.